Klimatické zmeny

Problematika globálnych klimatických zmien, či globálneho otepľovania, je mimoriadne zložitá. Rozsah klimatických zmien a čiastočne aj ich dopady na lesné ekosystémy sú predmetom rôznych scenárov. Žiadny z týchto scenárov nie je zatiaľ všeobecne akceptovaný, to že ku klimatickým zmenám dochádza sa však považuje za nesporné.

Napr. buk je schopný rásť v oblastiach s chladnejšou aj s teplejšou zimou, zničiť ho dokáže až mráz pod určitú teplotu alebo naopak zima natoľko teplá, že sa nedostaví obdobie vegetačného kľudu. V lete zas buk vyžaduje určitú vlhkosť, dôležitejšia ako celkový zrážkový úhrn je však dĺžka „období sucha“. Poškodiť buk, resp. ho pri častom opakovaní aj zničiť, dokážu aj neskoré mrazy alebo priskoré vyrašenie pupeňov v teplej zime a ich následné zamrznutie.

Predpovedať dopad klimatických zmien na lesy je aj v prípade kvalitných scenárov veľmi ťažké. Predpoveď zmeny priemerných ročných teplôt alebo ročných zrážkových úhrnov hovorí len málo o novom ročnom chode počasia. Pritom na rastliny majú omnoho väčší vplyv klimatické extrémy než priemerné ročné hodnoty (napr. Zlatník 1978).  Keďže extrémy počasia závisia od výskytu určitých poveternostných situácií, ich zmeny sú menej predpovedateľné než zmeny priemerných meteorologických veličín. Napr. extrémne mrazy sa po oteplení budú pravdepodobne na našom území vyskytovať menej často než v minulosti, keďže však vznikajú aj vyžarovaním počas jasných zimných nocí, budú sa môcť vyskytnúť kedykoľvek (výška slnka nad obzorom alebo dĺžka zimných nocí sa nezmení).

Táto skutočnosť  dosť obmedzuje možnosť uplatnenia teplomilnejších drevín v nových podmienkach – raz za niekoľko rokov sa môžu vyskytnúť mrazy, ktoré takéto dreviny neprežijú.  Navyše, o tolerancii mnohých drevín ku klimatickým extrémom máme len neúplnú predstavu. Ešte ťažšie predvídateľné sú zmeny kompetičných vzťahov medzi jednotlivými drevinami. Dá sa očakávať, že aj niektoré dreviny, ktoré by v danom území v zásade mohli naďalej existovať budú odtiaľto vytlačené drevinami, ktoré sa novým podmienkam prispôsobili lepšie (t.j. budú schopné dorásť do väčších výšok, mať častejšie semenné roky, dožiť sa vyššieho veku, vytvárať hustejšiu korunu a p.). Častejšie a dlhšie suchá spôsobia nie len poškodenie drevín ale aj častejší výskyt požiarov. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek predpovedanie dopadov klimatickej zmeny na lesy presahuje naše súčasné poznanie.

Častým zjednodušením využívaným pri modelovaní budúcnosti našich lesov je „posúvanie vegetačných stupňov“. Treba si však uvedomovať, že vegetačný stupeň nie je nejakým komplexným organizmom, je to skôr súbor individualít. To, že dnes existujú nejaké ustálené zmesi drevín je výsledkom rovnováhy každého druhu (či dokonca jedinca) s prostredím aj z ostatnými druhmi (jedincami). Vegetačné stupne sa teda určite nebudú posúvať, skôr sa „rozídu“. Je dosť pravdepodobné, že v budúcich porastoch budú spolunažívať iné dreviny, často také, ktorých spoločnú existenciu si dnes nevieme predstaviť. Taktiež sa dá očakávať zvyšovanie podielu drevín s najširšou ekologickou amplitúdou, napr. borovice, osiky, brezy a p.

Vplyv človeka robí celú situácie ešte nepredpovedateľnejšou. Človek priamo aj nepriamo ovplyvnil lesy a jeho vplyv naďalej trvá. Okrem lesov ovplyvnil aj ďalšie zložky životného prostredia (napr. depozíciami škodlivín v pôde) a celkový ráz krajiny. V súvislosti s klimatickými zmenami bude mať veľký význam prerušenie migračných koridorov jednotlivých druhov. Pri klimatických zmenách v minulosti sa mohli druhy presúvať za lepšími podmienkami pomerne nerušene, v súčasnej krajine rozdelenej plochami obrábanej pôdy, zastavanými oblasťami ale aj plochami intenzívne obhospodarovaných lesov (plantáží) sú možnosti prirodzeného posunu areálov drevín veľmi obmedzené. Šírenie drevín s ťažšími semenami ako je dub, buk a p. prebieha len krátke vzdialenosti a ťažko ním možno prekonať rozsiahle poľnohospodárske oblasti, kde akékoľvek prirodzené zmladenie drevín je pri každej žatve zničené. Navyše, v intenzívne obhospodarovaných komplexoch lesov sa dreviny šíria skôr úmyselným zásahom hospodára (umelá obnova, časovanie clonných rubov), než v dôsledku prírodných procesov. Taktiež mnohoraký stres, ktorému sú v súčasnosti organizmy vystavené neprispieva k ich adaptabilite na klimatické zmeny. Aj klimatické zmeny sa môžu podieľať na znížení životnosti porastov.

 

Nájsť za týchto okolností primerané nápravné alebo preventívne opatrenia nie je ľahké. Najlepšie to ilustruje prípad nedávnej vetrovej kalamity vo Vysokých Tatrách. Drevinové zloženia, ktoré pre obnovu zničených porastov navrhli renomované lesnícke inštitúcie boli skôr „konzervatívne“ – ani jeden z autorov nepredložil návrh „zohľadňujúci očakávané klimatické zmeny“. Z tohto postoja inštitúcií možno vyvodiť jeden zo základných princípov reakcie lesného hospodárstva na klimatické zmeny:

  • opatreniami sa neprenáhliť a ani ich „neprehnať“ – v zásade je výhodnejšie spoľahnúť sa schopnosť súčasných porastov prežiť, prípadne prispôsobiť sa, než zalesniť rozsiahle plochy drevinou, ktorá tam bude ešte roky trpieť mrazmi alebo kompetíciou pôvodných drevín.

Ďalšie nespochybniteľné princípy sú:

Rozširovanie smreka býva dokonca ospravedlňované práve reakciou na klimatické zmeny. Objavuje sa napr. tvrdenie, že „lesnícka typológia už neplatí“. Toto je možno pravda, zmeny však rozhodne idú opačným smerom, než je posun smreka do nižších polôh.

  • Nerobiť opatrenia protichodné očakávaným klimatickým zmenám – aj keď to znie prekvapivo, aj v súčasnosti sme svedkami napr. umelého rozširovania smreka (dreviny pomerne náročnej na vlhkosť a vyžadujúcej chladnú zimu) do nižších polôh.
  • Pozorne sledovať reakcie prírody na klimatické zmeny (napr. zmeny areálov drevín v celoeurópskom aj v miestnom merítku) a neustále dopĺňať svoje poznanie.
Z možných opatrení prichádzajú do úvahy:
  • zvyšovanie prispôsobivosti (reziliencie) novozakladaných porastov:
    • zvyšovaním podielu najplastickejších drevín (napr. borovice, brezy, osiky),
    • znižovaním podielu „chúlostivých“ drevín (napr. jedle, smreka) najmä pri južnej resp. spodnej hranici ich rozšírenia,
    • vnášaním určitého podielu „perspektívnych“ drevín pochádzajúcich z najbližšieho nižšieho vegetačného stupňa,
    • pestovaním čo najpestrejších drevinových zmesí (aby pri vypadnutí jednej dreviny existovala dostatočná náhrada),
  • podpora pestrosti drevinového zloženia pri výchove aj za cenu strát na produkcii,
  • udržiavanie koridorov pre prirodzené šírenie drevín (napr. bez zásahu ponechávané porastové okraje, hrebeňové časti porastov, súvislé línie porastov obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom a p.),
  • podpora a udržiavanie infiltračnej schopnosti porastov z dôvodu zachytenia čo najväčšieho podielu zrážok:
    • podporou výškovej aj priestorovej diferenciácie porastov,
    • ponechávaním primeraného množstva mŕtveho dreva,
    • prevenciou utláčania pôdy (správne používanie mechanizmov, regulácia návštevnosti),
    • primeranou údržbou cestnej siete (odrážky, priekopy)

Výskum dopadu klimatických zmien na lesné ekosystémy

Dlhodobé meteorologické merania a scenáre zmeny klímy potvrdzujú nárast teploty atmosféry a zväčšovanie medziročných rozdielov hlavne počas letných období. V rámci Európy sa najdramatickejšie zmeny v medziročnej fluktuácii teplôt v letných obdobiach predpokladajú pre jej strednú a východnú časť. Stúpajúca frekvencia a intenzita klimatických extrémov je zrejmá zo stúpajúcich škôd spôsobovaných národnému hospodárstvu. V prípade lesných ekosystémov sú dopady zmeny klímy tým závažnejšie, že napríklad na rozdiel od poľnohospodárstva, zmierňovacie a adaptačné opatrenia nie je možné vyvíjať a aplikovať rýchlosťou primeranou rýchlosti klimatických zmien. Adaptácia na zmeny v režime klimatických extrémov vo forme periód sucha, vetrových kalamít, mimoriadnych horúčav či mrazov je komplikovaná nejasnou prognózovateľnosťou týchto javov, ako aj vysokou variabilitou ich dopadov na les. Mimoriadne dynamicky sa klimatické zmeny prejavujú na zmenách distribučných areáloch a populačnej dynamike biotických škodcov. Potreba riešenia tejto úlohy odráža trendy výskumu na európskej úrovni (séria projektov venovaných klimatickým zmenám podporených v rámci rámcových programov EÚ ako CECILIA, CLAVIER, ADAM, CIRCLE ... ), ako aj Národný lesnícky program SR na roky 2009-2011, v ktorom predstavuje problematika klimatických zmien jeden z dominantných konceptov (Rámcový cieľ 1 Priority 1, Priorita 4). Táto téma je mimoriadne významná v oblasti strednej a východnej Európy, kde sú očakávané dopady klimatickej zmeny výraznejšie a majú špecifickejší charakter, ako v iných regiónoch.