Les a zdravie

V mnohých krajinách sveta pôvodní obyvatelia stále využívajú lesy na zabezpečenie základných životných potrieb, vrátane potravy a liečiv. Vďaka po stáročia získavaným skúsenostiam sú ľudia schopní v lese nájsť všetko, čo k svojmu životu potrebujú. Odhaduje sa, že na Zemi je okolo 7 000 rôznych druhov rastlín, ktoré priamo slúžia ako zdroj potravy, nehovoriac o tisíckach ďalších, ktoré majú preukázateľne liečivé účinky a sú v širokom rozsahu využívané aj v modernej medicíne, nielen v tradičnom ľudovom liečiteľstve. Na produkciu liekov, resp. liečivých prípravkov sa využívajú rôzne časti stromov a rastlín ako napríklad kôra, korene, listy, a pod. Mnohé z liečivých druhov rastlín a drevín nájdete práve v lesoch.
 

Je zrejmé, že náš zdravotný stav veľkou mierou závisí aj od toho, čo máme na tanieri. Vzťah medzi potravinami a zdravím sa v narastajúcej miere interpretuje cez tzv. funkčné pôsobenie rôznych skupín chemických látok obsiahnutých v rastlinách ako sú napríklad karotenoidy, flavonoidy a fenoly. Rastliny majú samozrejme nezastupiteľný význam aj ako bohatý zdroj rôznych vitamínov a minerálov. Mnohé látky obsiahnuté v produktoch rastlinného pôvodu pôsobia ako prírodné antibiotiká, antioxidanty a stimulanty imunitného systému. Ich širokospektrálne účinky sa využívajú aj pri liečbe tak závažných ochorení ako sú napríklad rakovina, cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia. Z kôry amerického tichomorského druhu tisu Taxus brevifolia Nutt. sa napríklad získava taxol, ktorý sa úspešne používa pri liečbe rakoviny prsníka, vaječníkov, niektorých druhov rakoviny pľúc a Kaposiho sarkómu. Na Slovensku sa obmedzene v lesoch stále prirodzene vyskytuje tis obyčajný (Taxus baccata), z ktorého sa získava látka podobná taxolu (10-deacetyl baccatin III), laboratórnou cestou je z nej možné získať taxol.

 

Mnohé druhy orechov majú napríklad vysoký obsah omega -3 mastných kyselín (vlašské orechy) a nenasýtených mastných kyselín (mandle, makadamské orechy, pistácie, lieskové orechy), ktoré znižujú riziko kardiovaskulárnych a iných ochorení. Mnohé z týchto druhov stromov pôvodne rástli, resp. stále rastú v lesoch, aj keď sa dnes vo veľkej miere pestujú komerčným spôsobom.

Listy mnohých lesných drevín (napríklad baobab) sú bohatým zdrojom xantofylov, látok ktoré optimalizujú zrakové funkcie. Veľmi dobré na zrak a krvný obeh sú však aj v lese rastúce čučoriedky. Je známe, že anglickí letci užívali pred nočnými letmi vývar z čučoriedkových listov produkujúcich látku, ktorá podporuje syntézu rodopsínu a zlepšuje nočné videnie. Čučoriedky sú veľmi dobrým stimulujúcim faktorom, a preto sú využívané vo farmaceutickom priemysle na výrobu špeciálnych očných prípravkov.

 

Lesy produkujú a vylučujú do svojho okolia aj biologicky aktívne látky, tzv. fytoncídy, ktoré môžu priaznivo pôsobiť na človeka a negatívne na choroboplodné zárodky – mikroorganizmy, pretože podporujú - inhibujú rast baktérií a prvokov. Kým mestský vzduch v lete priemerne obsahuje 36 000 patogénnych baktérií v 1 m3 vzduchu, v lese sa v tom istom objeme vyskytuje len okolo 500 baktérií. Jeden hektár listnatých lesov vylúči za 24 hodín priemerne 2 kg prchavých organických látok. Jeden hektár ihličnatého lesa za rovnaký čas vylúči približne 5 kg týchto látok, borievkový však až 30 kg.

 

Hygienický vplyv lesov je podmienený aj ozdravovaním ovzdušia (lesy "vychytávajú" zo vzduchu škodliviny a tým znižujú úroveň kontaminácie ovzdušia) a vplyvom na ďalšie fyzikálne faktory priaznivé pre človeka. Akýkoľvek les vo všeobecnosti ovplyvňuje pohyb vzduchu v jeho okolí a pôsobí tým aj na pohyb nečistôt. Tuhé znečisteniny (prach, popolček, a pod.) tlmením prúdenia vzduchu sedimentujú a zachytávajú sa na vegetačných orgánoch. Aerosolové a plynné nečistoty sú čiastočne absorbované porastom alebo dvíhané turbulenciou do vyšších vrstiev atmosféry, kde sa ich koncentrácia znižuje, resp. sa úplne eliminujú.

 

Lesy priaznivo pôsobia aj proti horizontálnemu šíreniu hluku. Dreviny majú veľmi dobré zvukovo-izolačné vlastnosti, ktoré závisia od intenzity hluku, zloženia lesného porastu, jeho výšky, šírky a hustoty. Lesy tvoria silne tlmiacu prekážku, ktorá mení pomocou rezonancie tenkých rastlinných častí (listov, ihlíc) hluk na kinetickú energiu. Lesné porasty tým, že sú vysoké, pre človeka nepríjemné frekvencie odrážajú a rozptyľujú lepšie ako hlboké, pôsobia ako účinný filter. Popri zvukovo-izolačnej schopnosti veľmi pozitívne na ľudskú psychiku pôsobí aj šum lístia, spev vtákov a pestrá mozaika farieb a tvarov, ktoré sú pre les typické a ktoré sa menia v závislosti od ročného obdobia a zloženia lesa (listnatý, ihličnatý, zmiešaný).

 

Samozrejme, že lesy sú aj významným producentom kyslíka. Sto rokov starý buk s listovou plochou 1600 m2 napríklad za hodinu vyprodukuje 17 kg kyslíka, čím zabezpečuje ročnú spotrebu desať ľudí. Jeden hektár vegetácie v závislosti od druhu vegetácie, stanovištných pomerov a ďalších faktorov prostredia za 24 hodín priemerne vyprodukuje 900 kg CO2 a 650 kg O2.

 

Rekreačné využívanie lesov výraznou mierou napomáha regenerácii fyzických a psychických síl človeka. Aktívne formy pohybu v lese znižujú riziko výskytu rôznych civilizačných chorôb a pod.