Skip Navigation LinksForest Portál > Les pre verejnosť > O lesoch > Lesné vegetačné stupne

Lesné vegetačné stupne

Lesy v rôznych nadmorských výškach nie sú rovnaké. Najnápadnejšie je to vo vysokých horách, kde si napríklad z lanovky môžeme vidieť, že spodnú časť svahu pokrývajú zmiešané alebo listnaté lesy, nad nimi je pásmo smrečín a ešte vyššie pásmo kosodreviny. V pahorkatinách to nebýva také nápadné, pretože jednotlivé vegetačné stupne bývajú široké mnoho kilometrov a často sú nápadnejšie rozdiely medzi severnými a južnými svahmi, než medzi vyššími a nižšími polohami. Miestami zasa stupňovitosť našich lesov „zamaskovali“ lesní hospodári a vysadili smrečiny aj do nižších polôh alebo nahradili pôvodné lesy borinami.

 

Na Slovensku rozoznávame 8 lesných vegetačných stupňov:

  • Dubový (do 300 m nadmorskej výšky) – ide o lesy najnižších polôh mimo areálu buka. Na Záhorí sú v tomto vegetačnom stupni vysadené rozsiahle boriny, ktoré pravdepodobne nahradili pôvodné brezovo-dubové lesy.
  • Bukovo-dubový (od 200 do 500 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa už popri dube objavuje aj buk, hoci slabšieho vzrastu. Ide v podstate o prechodné pásmo medzi dubinami a bučinami, s ktorým si ani odborníci nevedia celkom poradiť.
  • Dubovo-bukový (od 300 do 700 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni už dominuje buk, dub sa tu udržuje len vďaka rôznym narušeniam bučín suchými rokmi alebo človekom. Tieto lesy je pomerne ťažké odlíšiť od 4. vegetačného stupňa.
  • Bukový (od 400 do 800 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa vyskytujú krásne nezmiešané bučiny, často aj takmer bez bylinného podrastu s pôdou pokrytou len bukovým lístím.
  • Jedľovo-bukový (od 500 do 1 000 m nadmorskej výšky) – tu sa už popri buku vyskytuje aj mohutná jedľa, miestami aj smrek. Patria sem naše najslávnejšie pralesy, napríklad Dobročský prales alebo Stužica. Jedľa je schopná prerásť buk a dožíva sa vyššieho veku, buk je však vitálnejší a ľahšie sa zmladzuje.
  • Smrekovo-bukovo-jedľový (od 900 do 1 300 m nadmorskej výšky) – tento stupeň je pokračovaním predchádzajúceho, miestami v ňom však už prevládajú ihličnaté dreviny, najmä na chudobnejších horninách.
  • Smrekový (od 1 250 do 1 550 m nadmorskej výšky) – tento stupeň tvorí nápadný pomerne úzky pás pozdĺž hornej hranice lesa. Smrek tu býva často až po zem zavetvený a porasty sú rozvoľnené. Smrek tu nemá úplne ideálne podmienky pre svoj rast, je tu však mimo dosahu škodcov, najmä lykožrúta (škodcom nevyhovuje chladná horská klíma).
  • Kosodrevinový (nad 1 550 m nadmorskej výšky) – kosodrevina už vlastne nie je lesom (je nižšia ako 5 m a teda je krovitým spoločenstvom). Na Slovensku sa však o ňu tradične starali lesníci, takže ju priraďujeme k lesným pozemkom. Nad kosodrevinou sa nachádzajú už len nelesné stupne holí a skál.

Okrem stupňovitých (zonálnych) lesov máme na Slovensku aj lesy (azonálne), ktoré sa vyskytujú vo viacerých vegetačných stupňoch, pretože sú sformované inými faktormi než klímou. Sú to napríklad sutinové javoriny a jaseniny, lužné lesy, jelšiny v okolí tokov, alebo boriny na vápencových bralách.​

​​