Skip Navigation LinksForest Portál > Les pre verejnosť > O lesoch > Rozšírenie drevín

Rozšírenie drevín

Po skončení doby ľadovej nebol u nás takmer nijaký les, všetky dreviny sa šírili zo vzdialených útočísk, v ktorých prečkali chladné obdobie. Prvé k nám prišli tie, ktoré to mali najbližšie a pokryli väčšinu krajiny. Ďalšie prichádzajúce dreviny si museli svoje miesto s nimi vybojovať. V tomto boji je výhodou väčšia výška, dlhovekosť, schopnosť znášať tieň i schopnosť tieniť. Významná je aj odolnosť proti škodcom. Po „súboji“ trvajúcom tisíce rokov sa vytvorilo také rozloženie drevín, ako ho môžeme vidieť dnes. Do tohto procesu značne zasiahol človek, najprv náhodne ako pastier a roľník, neskôr cieľavedome ako lesný hospodár. Okrem pôvodných lesných drevín bolo v novoveku na Slovensko dovezených množstvo iných drevín z krajín celého sveta. Niektoré boli úmyselne vysadené do lesných porastov a niektorým sa u nás darí natoľko, že sa značne rozšírili.

 

Rozšírenie jednotlivých druhov stromov je rôzne. Niektoré sú drevinami teplejšej klímy, iné prosperujú v chladnejšej, niektoré sú viazané na vlhké pôdy, iné uprednostňujú suchšie. Súčasné rozšírenie drevín na Slovensku je výsledkom 14 000 ročnej histórie. Po skončení doby ľadovej nebol u nás takmer nijaký les, všetky dreviny sa šírili zo vzdialených útočísk, v ktorých prečkali chladné obdobie. Prvé k nám prišli tie, ktoré to mali najbližšie a pokryli väčšinu krajiny. Prichádzajúce dreviny si museli svoje miesto s nimi vybojovať. V tomto boji je výhodou väčšia výška, dlhovekosť, schopnosť znášať tieň a schopnosť tieniť. Významná je aj odolnosť proti škodcom. Po takomto „súboji“ trvajúcom tisíce rokov sa vytvorilo také rozloženie drevín, ako môžeme vidieť dnes. Okrem toho do tohto procesu zasiahol človek, najprv náhodne ako neolitický pastier a roľník, neskôr cieľavedome ako lesný hospodár.

 

 

Pôvodné druhy drevín

 

Najrozšírenejšou drevinou na Slovensku je buk lesný, a to aj napriek tomu, že k nám po ľadovej dobe prišiel ako posledný. Je však takým zdatným súperom, že dokázal preniknúť medzi dubiny a smrečiny, pričom zabral väčšie plochy ako ktorákoľvek iná naša drevina. Vyskytuje sa od pahorkatín až po nadmorskú výšku asi 1250 m. V stredných polohách vytvára čisté bučiny, vyššie sa delí o miesto s dlhovekejšou jedľou a miestami aj smrekom. Nemá rád len podmáčané alebo veľmi kyslé pôdy. Mimoriadne sa mu darí na vápencoch. Doteraz nedokázal preniknúť do takzvanej bezbukovej oblasti pod Vysokými Tatrami a na hornom Liptove, dnes by už však dokázal asi prosperovať aj tu, len lesné hospodárstvo trochu podporuje smrek.

 

Smrek obyčajný bol bukom (v „spolupráci“ so škodcami, napríklad lykožrútom) vytlačený do najvyšších polôh. Čisté prirodzené smrečiny tvoria súvislý pás vo výškach asi 1200 – 1550 m. Nižšie sa smrečiny vyskytujú najmä na kyslých pôdach, alebo v tzv. bezbukových oblastiach – Podtatranské kotliny, naša strana Vysokých Tatier, severná strana Nízkych Tatier. Ako roztrúsená drevina sa prirodzene vyskytuje po celom na severnom a strednom Slovensku. Smrek je však aj ekonomicky výhodnou drevinou, preto sa porasty smreka nájdu aj mimo prirodzeného areálu smreka, často aj v nižších polohách.

 

Nad pásmom smreka sa vo výškach 1500 až 1800 m, čiže v pohoriach presahujúcich hranicu lesa, nachádza pásmo krovitej borovice horskej (kosodreviny). V Tatrách sa v ňom vyskytuje aj atraktívna borovica limbová. Táto zostupuje aj nižšie, kde sa vyskytuje v smrečinách spoločne s ďalším reliktom z chladnejších období, so smrekovcom opadavým. Smrekovec sa prirodzene zachoval aj na vápencových bralách a strmých svahoch v ďalších vysokých pohoriach.

 

Jedľa biela sa prirodzene vyskytuje len na strednom a severnom Slovensku, prevažne ako primiešaná drevina v bučinách – len kyslých stanovištiach a v „bezbukovej oblasti“ môže aj prevládať. Je to „pomalá drevina“ ktorej neprospieva ani príliš intenzívne hospodárenie, ani vetrové kalamity. Pokiaľ má pokoj, tak vďaka svojej dlhovekosti a dobrému vzrastu postupne zvyšuje zastúpenie. V súčasnosti však skôr z našich porastov ustupuje.

 

Po ľadovej dobe veľmi hojná borovica lesná (sosna) sa u nás prirodzene zachovala len na extrémnych stanovištiach, kde sa nedokázali uchytiť iné, „tiennejšie“ dreviny. Sú to najmä suché skalné bralá a na druhej strane rašeliniská a mokriny. Tieto stanovištia tvoria len nepatrné percento Slovenska. V súčasnosti je však borovice omnoho viac. V prvom rade je borovica hlavnou drevinou v lesoch na viatych pieskoch Záhorskej nížiny – nie je tu asi celkom pôvodná, v súčasnosti tu však prosperuje a je intenzívne pestovaná. Hojne sa pestuje aj na Spiši. Okrem toho sa šíri ako pionierska drevina po opustených pasienkoch.

 

Dub zimný sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách po obvode Karpát, čiže na západnom, južnom a juhovýchodnom Slovensku do nadmorskej výšky asi 300-400 m. Bol by schopný rásť aj vyššie, nedokáže tam však konkurovať buku a preto si uhájil len stanovištia, na ktorých je pre buk príliš sucho. Do hôr preniká len na presychavé južné svahy, tu však vystupuje pomerne vysoko (aj do 1 000 m). Veľkú časť našich dubín tvoria výmladkové porasty.

 

Vďaka vyššej odolnosti voči suchu a vďaka hojnej a častej úrode žaluďov sa na úkor duba zimného šíri, pôvodne len primiešaný, dub cerový (cer). Rovnako sa v areáli duba zimného šíri aj agresívny agát biely, pôvodom z Ameriky, ktorý je však z ekologického hľadiska podstatne nebezpečnejší a podstatne mení charakter lesa. Spolu s dubom sa na vlhších pôdach vyskytuje aj hrab obyčajný, ktorý pri neopatrných lesníckych zásahoch dokáže prevládnuť a vytvoriť čisté hrabiny.

 

Odlišné dreviny nájdeme na sutinách s málo vyvinutými humóznymi pôdami. Tu prevládajú tzv. cenné listnáče, čiže javor horský, javor mliečny, lipa, jaseň štíhly a brest horský.

 

Taktiež v lužných lesoch a na podmáčaných pôdach nájdeme osobité typy lesov. Pozdĺž pomaly tečúcich veľkých riek nájdeme mäkký luh tvorený vŕbami spolu s jelšou lepkavou, topoľom bielym a čiernym. Na menej zaplavovaných pôdach sa zas vytvoril tvrdý luh s dubom letným, jaseňom úzkolistým, brestom väzovým a p. Pozdĺž podhorských riek a potokov prevládajú jaseňové jelšiny (s jelšou lepkavou), v horách sú najčastejšie brehové porasty jelše sivej. Na chudobných podmáčaných pôdach a rašeliniskách sa spolu s jelšou vyskytuje aj breza previsnutá (táto je aj pionierskou drevinou na suchých pôdach) a breza plstnatá.

 

Na rúbaniskách, opustených lúkach a pasienkoch, plochách po požiaroch a ďalších holinách sa často samovoľne objavujú pionierske dreviny, napríklad jarabina vtáčia, topoľ osikový, vŕba rakyta a už spomenuté brezy. Z krovín je tu častá borievka obyčajná alebo lieska. Tieto dreviny sú len krátkoveké a postupne sú nahrádzané „silnejšími“, ale „pomalšími drevinami, ktoré sme spomenuli vyššie.

 

 

Introdukované a invázne druhy drevín

 

V lesoch na Slovensku rastú rôzne dreviny, listnaté i ihličnaté. Viac ako 30 pôvodných druhov drevín vytvára lesné porasty. Najdôležitejšie z našich lesných drevín sú dub zimný, buk lesný, borovica lesná (sosna), jedľa biela, smrek obyčajný. Okrem pôvodných drevín, ktoré sa k nám rozšírili po dobe ľadovej samé, bolo na Slovensko dovezených množstvo iných drevín z krajín celého sveta. Väčšina týchto drevín sa nikdy nedostala za hranice parkov a záhrad, niektoré však boli úmyselne vysadené do lesných porastov a niektorým sa u nás darí natoľko, že splaňujú a samovoľne sa šíria po krajine.

 

Problematika pôvodnosti drevín je však omnoho zložitejšia. Vďaka činnosti človeka sa aj viaceré naše pôvodné dreviny vyskytujú na nepôvodných stanovištiach – kvôli schopnosti produkovať kvalitné drevo sa viaceré dreviny vysádzali do nižších polôh než rástli pôvodne, napríklad smrek, alebo na kvalitnejšie pôdy, napríklad borovica, ktorá sa normálne udržuje len na skalách a rašeliniskách má na úrodných pôdach veľké prírastky. Preto sa dá povedať, že veľa z našich drevín rastie aj tam, kde by prirodzene nemalo, takmer každej dreviny je miestami viac ako by malo byť a na druhej strane, niekde je každej dreviny primálo alebo celkom chýba. Na druhej strane treba povedať, že ani naše znalosti o pôvodnom rozšírení drevín nie sú úplné a preto niektoré protesty, napríklad proti „nepôvodnej“ limbe v Nízkych Tatrách, nemajú prílišné opodstatnenie.

 

Z nepôvodných drevín boli do našich lesov privezené - introdukované dreviny, napríklad duglaska tisolistá, borovica hladká (vejmutovka), jedľa obrovská, smrek Pančičov (omorika) a pod. Ich pestovanie sa však u nás príliš nerozšírilo a nespôsobujú problémy. Rovnako „bezproblémové“ sú niektoré listnáče, ktoré sa síce u nás zmladzujú, ale vďaka ťažkým semenám sa šíria len pomaly. Je to napríklad pagaštan konský vysádzaný ako plodonosná drevina pre lesnú zver, alebo orech čierny, či orechovec hikória, vysádzané pre drevo.

 

Niektoré dreviny sa však u nás správajú vyslovene agresívne a nekontrolovateľne šíria na nové plochy, pričom vytláčajú pôvodné dreviny a menia biodiverzitu. Nazývame ich invázne dreviny.

 

Našou najproblémovejšou drevinou je agát biely pochádzajúci z lužných lesov východnej časti USA. Pôvodne bol dovezený ako melioračná drevina na eróziou poškodené pôdy. Je to drevina z čeľade bôbovitých, ktorá dokáže meniť pôdu (baktérie žijúce na jej koreňoch viažu dusík) a takto brániť obnove pôvodných drevín a úplne meniť bylinný podrast. Agát sa po zrúbaní ľahko obnovuje s hojného semena, ale aj z koreňových a pňových výmladkov, takže je takmer nezničiteľný. Jediná účinná metóda je trpezlivé dlhoročné vystrihávanie všetkých výmladkov, čo je veľmi drahé. Preto sa agát v súčasnosti šíri na úkor pôvodných dubín. Vyskytujú sa aj hlasy, že ide o drevinu u nás už zdomácnenú, napriek tomu by sme však mali zabrániť, aby sa šíril na úkor najvzácnejších spoločenstiev nížinných lesov.

 

Zatiaľ menej rozšírenou, ale ešte agresívnejšou, drevinou je pajaseň žliazkatý pôvodom z Číny. Tento sa šíri z parkov v mestách pomocou vody po brehoch riek. Je to drevina, ktorá dokáže dokonca otráviť pôdu a vodu a takto brániť zmladeniu konkurujúcich rastlín. Problémy v brehových porastoch spôsobuje aj jaseň americký a javorovec jaseňolistý (severná Amerika), ktoré sa šíria vďaka každoročne hojnej úrode lietavého semena.

 

Z ihličnanov u nás zdomácnela borovica čierna. Je to však drevina pochádzajúca z relatívne blízkych oblastí rakúska, a preto ju nemusíme považovať za celkom cudziu. K podrastu sa správa rovnako ako naša borovica lesná, preto jej (relatívne pomalé) šírenie nespôsobuje väčšie škody.


​​