Skip Navigation LinksForest Portál > Les pre verejnosť > O lesoch > Voda v lese > Chápanie cyklu v ekosys.

Chápanie cyklu v ekosys.

Súčasné chápanie hydrologického cyklu v lesných ekosystémoch

Nedávno publikované závery výskumu v oblasti hydrológie lesa nepotvrdzujú všeobecne panujúci názor, že čím viac stromov je v lese, tým viac vody les naakumuluje. Tento názor, ktorý sa za minulé desaťročia premietol do mnohých stratégií v oblasti lesného  a vodného hospodárstva, je totiž založený na nesprávnom chápaní hydrologického cyklu v lesných ekosystémoch. Opak je pravdou -   lesné ekosystémy sú v skutočnosti veľkým spotrebiteľom vody . Korunová vrstva stromov pôsobí ako prirodzený dáždnik a zadržuje časť zrážok (tento proces sa nazýva intercepcia). Časť zrážkovej vody sa vyparí z povrchu listov (tzv. straty intercepciou), časť vody lesná vegetácia spotrebuje na svoj rast, doslova ju   predýcha   (hovoríme o procese transpirácie) a časť sa vyparí z povrchu pôdy (evaporácia).

 

Uvedené prirodzené procesy znižujú množstvo vody odvedenej do podzemných zdrojov a vodných tokov. V porovnaní s inými typmi vegetačného krytu (poľnohospodárske kultúry, lúky a pasienky, iné) spotrebúvajú prirodzené a umelo založené lesné porasty o čosi viac vody ako väčšina z nich. Existujú názory, že v suchších oblastiach by nižšia lesnatosť (odstránenie na vodu náročných lesných porastov) mohla byť jedným z faktorov predchádzania resp. zmierňovania suchých období, najmä v semi-arídnych oblastiach. Takéto tvrdenia je však potrebné prehodnotiť aj z hľadiska služieb, produktov a úžitkov, ktoré lesy spoločnosti poskytujú. Lesy znižujú riziko výskytu erózie, zvyšujú kvalitu vody, viažu uhlík, znižujú zasolenosť pôd, poskytujú priestor na rekreáciu a oddych, sú zdrojom dreva a ostatných drevných a nedrevných produktov, útočiskom biodiverzity a pod.

 


Zdroj: Forests and Water (FAO), 2008

 

Vplyv lesa je lokálny...

 

Čiastočné alebo úplné odstránenie stromovej vegetácie urýchľuje odtok vody z územia, zvyšuje sa riziko záplav v daždivých obdobiach, avšak zvyšujú sa aj prietoky vo vodných tokoch počas suchých období. Aj napriek tejto skutočnosti sa význam lesov pri regulácii hydrologických pomerov v danom území často preceňuje - dočasné resp. permanentné zníženie lesnatosti ovplyvňuje hydrologické pomery len na miestnej úrovni a len v spojení s krátkodobými a miernymi zrážkovými udalosťami, ktoré sú zo štatistického hľadiska aj najbežnejšie. So stúpajúcou intenzitou, trvaním zrážok a vzdialenosťou od hornej časti povodia však začínajú prevládať iné faktory prostredia a vplyv lesa sa zmenšuje.

 

Na veľkých územiach majú na výskyt záplav rozhodujúci vplyv prírodné procesy a nie spôsob obhospodarovania územia v hornej časti povodia.

 

 

Aj keď existuje veľa dôvodov na zvyšovanie lesnatosti povodí (napr. znižovanie výskytu erózie, ochrana vodných tokov pred zanášaním naplaveninami, vytváranie životného priestoru pre biodiverzitu, a pod.) znižovanie rizika výskytu povodní k nim nepatrí.

 

 

Zalesňovanie ako jedna z metód ochrany územia pred záplavami je efektívne len na malých územiach (niekoľko stoviek hektárov).

 

Les je bezpochyby najlepším pôdnym krytom v oblastiach zdrojov pitnej vody, pretože okrem už uvedených vlastností (znižovanie výskytu erózie, „pasca“ na škodliviny a pod.) sa v lese len výnimočne používajú priemyselné hnojivá (v minulosti vápnenie porastov extrémne ohrozených kyslými dažďami) a pesticídy a spotreba fosílnych palív je tiež obmedzená na minimum (ťažba  a odvoz dreva).

 

Vďaka bylinnej resp. krovitej vegetácii (podrast lesa), opadanke, mŕtvemu drevu a nezhutneným pôdam sú lesy najlepším riešením v oblastiach náchylných na zosuvy pôdy a eróziu.

 

Vegetáciou pokryté brehy riek, potokov, jazier a rybníkov plnia významné vodoochranné funkcie. Zalesnené ochranné pásy okolo brehov plnia tieto funkcie veľmi efektívne vďaka hlbokým a silným koreňovým systémom stromov.  Les stabilizuje brehy, obmedzuje výskyt erózie v blízkosti vodných tokov a tým ich zanášanie sedimentmi. Brehové porasty zároveň zachytávajú sedimenty pochádzajúce z okolitých vyššie položených oblastí.

 

 

Brehové porasty

 

Odporúčaná šírka brehových porastov by podľa najnovších poznatkov mala byť okolo 25 až 50 metrov v závislosti od sklonu a formy využívania priľahlého územia.

 

Podľa výskumov je 25 metrov široký brehový pás stromov, krov, bylinnej a trávnej vegetácie schopný zachytiť 80-90 % dusíka, 85-95 % sedimentov a viac než  90 % herbicídov splachovaných z priľahlých poľnohospodárskych plôch.  Postavenie stromov v zmienenej mozaike vegetácie je veľmi dôležité, pretože koreňový systém stromov poskytuje vhodné podmienky pre veľký počet mikroorganizmov, ktoré sú schopné odbúravať herbicídy, insekticídy a niektoré ďalšie toxické látky.

 

Brehové porasty sú jedným z najlacnejších a najefektívnejších riešení na zabezpečenie vysokej kvality vody vo vodných tokoch - minimalizujú zanášanie koryta sedimentmi a splach živín a toxických látok z okolitého územia.

 

 

Pozitívny vplyv lesa a brehových porastov

 

Les z hľadiska ochrany územia pred eróziou, kvality vody a zanášania vodných tokov sedimentmi poskytuje niekoľko výhod:

 

  1. Brehová vegetácia je vďaka koreňovej sústave stromov (hlboké, mohutné korene) a krov významným stabilizačným faktorom a chráni brehy riek, potokov, jazier, rybníkov a vodných nádrží pred eróziou. Brehové porasty plnia túto funkciu zo všetkých typov vegetácie najefektívnejšie, ani ony však nie sú schopné ochrániť brehy meandrujúcich riek.

  2. Vhodnou druhovou skladbou brehových porastov je možné ovplyvniť nielen kvalitu vodných zdrojov ale aj miestne svetelné a teplotné pomery (striedanie slnných a zatienených (chladnejších) lokalít) dôležité z hľadiska biodiverzity. Brehové porasty predstavujú dôležité prepojenie medzi formami hospodárskeho využívania povodia a ochranou vodných tokov a plôch.

  3. Les je najlepšou ochranou pred prirodzenou eróziou na svahoch, kde vplyvom gravitácie dochádza k samovoľným pohybom pôd a splachovaniu pôdnych čiastočiek vplyvom zrážkovej vody. Odstraňovanie vegetačného krytu v takýchto prípadoch zvyšuje riziko výskytu erózie.

  4. Les (spolu s jeho podrastom, opadankou, mŕtvym drevom a organicky obohatenými pôdami) je najlepším riešením, ak je naším cieľom znížiť množstvo sedimentov v povrchových vodných zdrojoch. Pre ochranu pôdy pred erodujúcim vplyvom dažďových kvapiek je pritom rozhodujúce olistenie stromov do výšky cca 10 m a listový opad (opadanka), ktoré tlmia rýchlosť a silu dopadu na pôdu. Spolu s povrchovou vrstvou koreňov tiež obmedzujú platňovú eróziu a tvorbu jarkov. Pri ťažbe dreva je najväčšie riziko vzniku erózie spojené so samotným vyťahovaním stromov z porastov a  budovaním približovacích liniek, odvozných ciest a lesných skladov.
  5. Dva roky po ťažbe sú už rúbaniská pokryté bylinnou vegetáciou a nárastom resp. kultúrou a odolné voči vodnej erózii. Na obrázku nie sú viditeľné žiadne stopy po tečúcej vode ani po období extrémne silných dažďov v máji - júni 2010 (Mestské lesy Banská Bystrica, Bystrická dolina, Harmanec).      Foto : Ing. Matej SCHWARZ

    Mach - ako špongia s vysokou schopnosťou zadržiavať vodu.      Foto : Ing. Michal TOMČÍK

  6. Les je nepochybne najlepšou ochranou pred nekontrolovaným pohybom pôd. Hlboké korene stromov prerastajúce pôdou vytvárajú spevňujúcu podzemnú sieť. Aj napriek efektívnemu pôdnemu krytu však môže aj v lese dôjsť k zosuvom. Je to najmä pri dlhotrvajúcich lejakoch a intenzívnej búrkovej činnosti, keď nasýtené pôdy úž nie sú schopné pohltiť prebytočnú vodu, ktorá potom steká po svahu a podmýva ho.

  7. Zalesňovanie je jedným z najlepších spôsobov obnovy produktivity a znižovania úrovne sedimentácie v degradovaných územiach postihnutých eróziou.

  8. Lesy s dobrou vertikálnou štruktúrou podrastu a zakmenením majú pozitívny vplyv na reguláciu kulminačného stavu vody pri vysokých prietokoch, znižujú jej rýchlosť vody a tým aj riziko potenciálnej erózie. Les a brehové porasty majú tiež schopnosť zabraňovať prieniku zvyškov hnojív, pesticídov, herbicídov a iných chemických látok používaných v poľnohospodárstve resp. iných činnostiach do vodných tokov (pri povrchovom a podpovrchovom odtoku z územia plnia funkciu prirodzených nadzemných i podzemných filtrov). Podobne sa správajú lesy v ochranných pásmach vodných plôch.

  9. Zalesnené brehy majú priaznivý vplyv na veľkosť populácií vodného hmyzu. Toky s väčšími populáciami hmyzu sa spravidla vyznačujú vyššou kvalitou vody - početnejší hmyz je schopný spracovať väčšie množstvá organickej hmoty, dusíka a fosforu ako je tomu v prípade vodných tokov bez brehových porastov. Zvyšky vetiev a iných častí stromov zvyšujú rôznorodosť vodných biotopov pre ryby a ostatné vodné živočíchy a zároveň vytvárajú dodatočné zdroje potravy (listy, plody). Brehové porasty poskytujú útočisko mnohým druhom vtákov a živočíchov a vytvárajú chránené koridory pre prístup živočíchov k zdrojom vody.
Zaujímavé vodné biotopy, ktorý sa vytvoril na mŕtvom ramene Tichého potoka a je napájaný presakujúcou podzemnou vodou (Tichá dolina, 28/6/2007).
Foto : Ing. Matej SCHWARZ

 

Ak je našou hlavnou prioritou v území zabezpečenie kvalitnej pitnej vody, les je najlepším riešením. Zdravý les poskytuje najlepšiu ochranu pred eróziou, sedimentáciou a potenciálnym rizikom znečistenia vodných tokov ostatnými látkami. Ideálnym riešením je vyhlásiť lesy v okolí dôležitých zdrojov pitnej vody za samostatnú kategóriu lesov s osobitným režimom obhospodarovania.

 

Prosím aktualizujte si  Flash Player Plugin. Pre správne fungovanie potrebujete nainštalovať verziu 9.0.28 alebo novšiu.