Les a voda

Lesy sú významnou súčasťou hydrologického cyklu. Majú vplyv na samotný proces kolobehu vody v krajine, jej kvantitu a kvalitu, odtokové pomery, rozsah záplav a erózie, prietokové pomery a na zanášanie vodných tokov a plôch naplaveninami a splaveninami (sedimentmi).

 


Zdroj: Visual Encyclopedia, Dorling Kindersley Limited, London, 1994

 

  Vplyv lesa
  1. Chráni vodné toky a plochy pred nadmerným ukladaním sedimentov
  2. Pohlcuje zrážky
  3. Ovplyvňuje podzemné zdroje vody
  4. Ochladzuje a čistí vodu
  5. Spomaľuje odtok vody pri lejakoch a búrkach
  6. Lokálne ovplyvňuje výskyt a rozsah záplav
  7. Udržuje stabilitu a „odolnosť“ povodia
  8. Pomáha vytvárať životný priestor pre ryby, obojživelníky a pod.
  9. Vytvára rekreačný priestor okolo potokov, riek a vodných plôch
  10. Vytvára priaznivé mikroklimatické pomery v okolí vodných plôch
  11. Z estetického hľadiska dotvára mozaiku „vodnej“ krajiny

 

Zalesnené územia sú nenahraditeľným zdrojom kvalitnej pitnej vody. Lesy okrem mnohých iných environmentálnych služieb a úžitkov poskytovaných spoločnosti fungujú aj ako vysoko efektívne prírodné čističky vody s nulovými investičnými nákladmi odhliadnuc od nákladov spojených s ich obhospodarovaním (resp. vyžadovaním drahších foriem hospodárenia). Tento efekt majú lesy vďaka ich protieróznej funkcii, schopnosti znižovať množstvo sedimentov vo vodných tokoch, rybníkoch, jazerách a mokradiach a schopnosti zachytávať resp. filtrovať cez opadanku a lesný podrast rôzne vodu znečisťujúce látky.

 

  Výhody čističky LES
  1. Prirodzený proces
  2. Prebieha skryte a automaticky
  3. Bezodpadová a energeticky úsporná „technológia
  4. Žiadne skleníkové plyny, naopak les je zvyčajne pohlcovačom uhlíka
  5. Jediný vstupný náklad: zakladanie, nadštandardne šetrná obnova lesov a ich ochrana
  6. Súčasť širokého balíka All Inclusive (mimoprodukčné funkcie lesov - ochrana pôdy pred eróziou, rekreačná funkcia, ochrana biodiverzity a pod.)
  7. Zdravý les je esteticky príťažlivý - hra farieb, tvarov a vôní
  8. Sezónny „look“ (z anglického vzhľad, výraz)

 

V súčasnosti stále prevláda názor, že lesy fungujú ako veľké špongie, ktoré nasávajú vodu v zrážkových obdobiach a rovnomerne ju uvoľňujú v suchých obdobiach. Nanešťastie táto veľmi populárna, jednoduchá a zdanlivo logická teória má niekoľko slabín. Pravdou je, že lesné pôdy majú spravidla vyššiu infiltračnú a akumulačnú kapacitu ako nelesné pôdy. Tiež vo všeobecnosti platí, že akumulačná kapacita hlbokých pôd prevyšuje akumulačnú kapacitu plytkých pôd a to bez ohľadu na vegetačný kryt. Faktom ale tiež je, že veľká časť zrážok, ktoré v lese spadnú je spotrebovaná samotným lesom na rast jeho jednotlivých zložiek. Vzhľadom na množstvo spotrebovanej vody preto les nemá schopnosť (ako doteraz mnohí predpokladali) zvyšovať prietoky v suchých obdobiach.

 

Les má schopnosť pozitívne vplývať na hydrologický cyklus na miestnej úrovni. Vďaka svojej schopnosti regulovať výskyt rekordných prietokov môže les na malých územiach (< 100 km2) priaznivo ovplyvniť rozsah záplav. Aj v relatívne malých povodiach je však schopnosť lesa absorbovať prebytočné zrážky závislá od celého radu skutočností ako napr. typ lesa, spôsob obhospodarovania, ale najmä miestne geologické  pomery a vývoj zrážok v predchádzajúcom období. V prípade veľkých povodí je vplyv lesa na výskyt katastrofických záplav zanedbateľný. Pri extrémnych zrážkach, keď dochádza k  nasýteniu lesných pôd, odteká zrážková voda z lesa takmer rovnako rýchlo ako z otvorenej holej plochy.

 

 

Je za katastrofické záplavy zodpovedné odlesňovanie?

 

Záplavy vrátane tých katastrofických sa vyskytovali dávno predtým ako sa odlesňovanie stalo celosvetovým problémom. Na základe záznamov z 8 veľkých povodní v Bangladéši (1870-1922) neexistuje žiadny štatistický dôkaz o náraste počtu katastrofických záplav v posledných 120 rokoch.  Rozsiahla povodeň v Bangkoku, ktorá v 1983 zaplavila niektoré časti tohto veľkomesta na 4 mesiace, bola rozsahom porovnateľná s povodňami v rokoch 1795 a 1831), keď boli ¾ územia Thajska stále pokryté lesom.

 

 

Čo hovoria štatistiky?

 

V súčasnosti neexistuje jasný dôkaz o tom, že intenzita záplav má v posledných desaťročiach stúpajúcu tendenciu. Na druhej strane, škody napáchané záplavami sú väčšie než kedykoľvek predtým. Príčiny tohto javu môžu súvisieť s nasledovnými skutočnosťami:

  1. Ekonomický rozvoj a s ním spätá urbanizácia, nárast populácie a rozvoj infraštruktúry v tradične zaplavovaných územiach a deltách riek.
  2. Zmeny v tradičných prístupoch a formách hospodárenia v zaplavovaných územiach.
  3. Rozvojové a investičné aktivity rýchlo expandujú do území náchylných na záplavy, ktorým sa v minulosti podobné aktivity vyhýbali.
  4. Pokračujúca urbanizácia postupne transformovala plochy pôvodne porastené vegetáciou na nepriepustné povrchy neschopné zachytávať a absorbovať zrážkovú vodu.
  5. Degradácia pôd (zvýšené riziko výskytu lokalizovaných záplav v období nadmerných zrážok, znížené prietoky v obdobiach sucha).

​​