Brečtan popínavý

Brečtan popínavý (Hedera helix)

Vždyzelený popínavý krík, alebo liana, jediný zástupca čeľade aralkovitých u nás. Má trojlaločné až päťlaločné listy na kvitnúcich konárikoch vajcovité, s celistvým okrajom. Zo zelenkastých kvetov v okolíkoch dozrievajú na jar modročierne bobule. Dožíva sa až 500 rokov - niektorí autori uvádzajú až 1000 rokov. Starí jedinci môžu mať kmeň s priemerom až 1 m (len v teplejších krajinách), dĺžka liany (aj na Slovensku) môže byť aj 20 m. Vo vyšších polohách má často len rozmery  byliny. Vyskytuje sa v lesoch nižších až stredných polôh, napr. v lužných lesoch, dubinách, vápencových bučinách - čím vyššie, tým viac je viazaný na vápence. Nechával sa popínať po múroch, ktoré však poškodzoval, takže dnes sú už takéto stavby vzácne.
 
Pre jeho liečivé účinky sa zbiera list a to najlepšie na jar.
 
Obsahuje hlave  saponiny (najviac hederasaponin C).
 
Brečtan podporuje vykašliavanie, podporuje činnosť obličiek a žlčového systému, zvonku sa aplikuje na vyrážky, sedací kúpeľ dobre pôsobí na  hemoroidy, obklad z listov pomáha pri bolestiach kĺbov, na drobné popáleniny sa osvedčil obklad z asi 5 minút povarených listov.
 
Brečtan popínavý
Foto: Emília RIZMANOVÁ
 
Vzhľadom k tomu, že brečtan je vo väčších dávkach toxickou drogou, nesmú sa prekračovať doporučené dávky ani ho užívať  dlhodobo. Najjedovatejšou časťou rastliny sú bobule, otrava dieťaťa môže nastať po užití 5 bobuliek. Otrava sa prejavuje zvracaním a preháňaním, postihnutému treba dať živočíšne uhlie. Citliví jedinci navyše môžu reagovať podráždením kože po dotyku na mladé, ešte chlpaté brečtanové výhony - títo jedinci by nemali brečtan používať ani v terapii.
 
Brečtanové vence symbolizovali od staroveku manželskú vernosť, ale tiež priateľstvo, družnosť a opitosť - boh úrody, plodnosti, vína a veselosti Dionýzos, alebo Baccus býva zobrazovaný s brečtanovým vencom.