Imelo biele

Imelo biele (Viscum album)

​Kto by nepoznal tento kríček? Pomocou prísavných koreňov vrastá do drevného pletiva hostiteľskej rastliny - jedle a borovice - a parazituje na nej. Je to taká skvelá liečivá rastlina, že si ju nevieme z nášho života ani odmyslieť. Na hostiteľskom strome vyrastá v guľovitom tvare. Vždyzelené listy sú kožovité, žltozelenej farby. Biely, sklovitý, vnútri slizovitý a lepkavý plod je pabobuľa. Vtáky rozširujú lepkavé semená tak, že ich zobákom zavrtávajú do haluze, alebo vylučujú nestrávené spolu s trusom. Tie nevyklíčia ani vo vode, ani v zemi, len na hostiteľskej rastline.
 
Imelo, teda listy a konáriky, nie sú vôbec jedovaté, no plody požité vnútorne sú otravné. Keď ich však rozmiešame s bravčovou masťou  a užívame zvonka ako masť pri omrzlinách, úspešne pomáhajú.
 
Imelo je uznávaný prostriedok mimoriadne pôsobiaci na srdce a krvný obeh. Pri ťažkých poruchách krvného obehu treba vždy odporučiť imelo. Táto rastlina normalizuje fungovanie celého tela, zdá sa nám nepredstaviteľné, že vysoký tlak znižuje a nízky dvíha. Tým sa nepokojné srdce utíši a činnosť srdca zlepší. Zmiznú všetky sprievodné znaky súvisiace s narušeným krvným tlakom, ako sú návaly krvi do hlavy, pocity závratu, šelest v ušiach a poruchy zraku. Imelo pôsobí súčasne proti všetkým chorobám srdca.
 
Imelo biele
Foto: Free Stock Photos for websites - FreeDigitalPhotos.net
 
Starí Kelti považovali imelo za rastlinu obdarenú kúzelnou mocou, rituálne s ňou napr. vyháňali démonov. Lístky či vetvičky imela sa tiež často objavujú na najrôznejších keltských predmetoch. Zvyk vešať na Vianoce imelo ako symbol šťastia vznikol zrejme vo Veľkej Británii a k nám sa rozšíril na začiatku 20. storočia. Taktiež vo výtvarnom umení vetvičky imela symbolizujú šťastie.