Jedovaté huby

Otravy hubami zvyčajne nenastanú priamo v lese, ak by človek zahryzol do krásne zafarbenej a známej muchotrávky červenej, alebo nenápadnej smrteľne jedovatej muchotrávky zelenej. Otravy zvyčajne nastávajú až po konzumácii tepelne upravených húb, ktoré zvyčajne ľudia pripravujú na obed či večeru pre celú rodinu. Preto by sme sa mali pridŕžať najdôležitejšej zásady: Do košíka klásť len plodnice tých húb, ktoré poznáme na 100 %! Ak máme čo i len minimálne pochybnosti o tom, o akú hubu ide, ponechajme ju v prírode a v žiadnom prípade ju neklaďme do košíka. Ak sa budeme pridŕžať tejto zásady, potom sa naše vychádzky do lesných a lúčnych zátiší za hubami skončia vždy šťastne.


Hríb dubový (vľavo) je u nás najcennejším úlovkom. Chuť z dobrého jedla však úplne pokazí podobný hríb horký, ktorého názov napovedá, že sa nedá jesť. Pri takomto omyle si to však odnesie len horká chuť pripraveného jedla.

Aj pri zbere niektorých jedlých a chutných druhov húb treba byť veľmi ostražitý. Niektoré jedlé huby majú totiž ľahšie či ťažšie rozoznateľných jedovatých dvojníkov. Ak máme možnosť poradiť sa niekde v mykologickej poradni alebo s miestnym erudovaným znalcom húb, potom to prenechajte na odborníka, ktorý nám plodnice určí zaručene dobre.

Podľa stupňa jedovatosti húb rozlišujeme smrteľne jedovaté, nebezpečne jedovaté, mierne jedovaté a napokon jedlé huby, ktoré môžu byť jedovaté len v surovom stave. Surové huby sa neodporúča konzumovať, keďže aj mierne jedovaté huby v surovom stave môžu vyvolať ťažšiu otravu. Pozor, aj niektoré jedlé huby (napr. hnojník atramentový) môžu vyvolať otravu, ak sa po ich konzumácii požije alkohol. Treba si byť vedomý ďalšej skutočnosti, že nedostatočná tepelná úprava resp. nevhodné uskladnenie počas zberu (igelitová taška), môže jedlú hubu v tom lepšom prípade znehodnotiť, v tom závažnejšom však až prekategorizovať na jedovatú.
 

Neradno si zmýliť muchotrávku červenkastú, ktorá je výbornou jedlou hubou, s muchotrávkou zelenou (vľavo), ktorá je našou najjedovatejšou hubou. Táto zmena sa môže skončiť tragicky.
 
Jedovatosť húb majú na svedomí niektoré jedovaté látky prítomné v plodniciach. Huby, ktoré obsahujú cholín, vyvolávajú vracanie a hnačky. Muskarín, príbuzná látka cholínu (oxycholín), spôsobuje slinotok, zvýšené potenie, vracanie, hnačku, srdcovú nevoľnosť, stiahnutie očnej zreničky. Muskaridín je jed zasahujúci nervovú sústavu a vyvoláva stavy vzrušenia a stavy pripomínajúce opilosť, taktiež rozťahuje očnú zreničku. Smrteľne jedovatá muchotrávka zelená a jej príbuzné z jedovatej kuchyne obsahujú amanitín a faloidín, látky príbuzné bielkovinám. Množstvo amanitínu v dospelej plodnici muchotrávky zelenej dosahuje hodnotu okolo 1 - 2 mg, pričom len štvrť miligramu postačuje na smrteľnú dávku. Naostatok treba spomenúť kyselinu helvelovú, bezdusíkatú organickú látku poškodzujúcu pečeň. Táto látka je však citlivá na teplotu a dostatočnou tepelnou úpravou sa eliminuje.
 
Čo robiť po otrave
 

Hríb dubový - dubák
Foto: Ing. Ján DUPKALA
 
Ak po požití húb alebo nejakých iných lesných plodov cítime akúkoľvek nevoľnosť, musíme bezodkladne vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Do príchodu lekára treba však postihnutej osobe bezpodmienečne poskytnúť prvú pomoc. Najskôr sa musíme snažiť vypátrať, či ide naozaj o otravu hubami. V prípade, že áno, tak aké druhy postihnutá osoba konzumovala. Snažíme sa nájsť zvyšky húb a pri tejto pátracej akcii by nám mala, ak je toho schopná, byť nápomocná postihnutá osoba ako aj zvyšky húb po príprave. Naostatok sa treba o to pokúsiť dedukciou z príznakov otravy. Ak nastala otrava muchotrávkou zelenou, na čo nás upozorní skutočnosť, že prudké vracanie sa začne pomerne neskoro (8 až 24 hodín) po konzumácii, keď sú už jedovaté látky vyplavené v krvnom riečišti. Vtedy treba postihnutého urýchlene prepraviť do nemocnice, kde sa začne s vysoko odbornou liečbou a záchranou života. Nutkanie na vracanie je tu zbytočné, ba sa považuje za škodlivé. Postihnutému dávame piť studenú vodu v malých dúškoch resp. mu môžeme podávať ľad. Postihnutý musí byť zabalený v teplej deke alebo inej prikrývke.
 
Ak sa človek otrávi muskarínom, odborný lekár naordinuje protijed atropín. Pri otrave s neurčitými príznakmi, ako je škrabanie v hrdle, nutkanie na vracanie, bolesti žalúdka, závraty či nervové poruchy sa snažíme vyvolať vracanie, aby sme čo najskôr dostali požité huby zo žalúdka. Keď sa nám podarí násilne vracaním vyprázdniť žalúdok, podáme postihnutému preháňadlo a na viazanie jedovatých látok 5 - 10 kúskov živočíšneho uhlia. Pacient musí byť v pokoji, najlepšie ležať, podávame mu teplý čaj alebo čiernu kávu, pri návaloch vracania ľad. Pod odborným lekárskym dozorom by sa mal urobiť výplach žalúdka.
 

Muchotrávka červená
Foto: Ing. Ivor RIZMAN
 
Úmrtnosť pri požití muchotrávky zelenej je veľmi vysoká (60 - 70 %), pričom smrť nastáva do 5 - 10 dní po konzumácii húb. Dĺžka času umierania závisí jednak od odolnosti postihnutého pacienta, ako aj od množstva skonzumovanej jedovatej požívatiny. V ľahších prípadoch sa pacient dlhodobo zotavuje a rezíduá otravy možno na ňom pozorovať často po celý zvyšný život (poškodená pečeň).
 
Ing. MIROSLAV SANIGA, CSc.
Ústav ekológie lesa SAV
Výskumná stanica Staré Hory
 
Ostatné zdroje:
Májovský - Krejča: Rastliny lesov 1.
Pagan - Randuška Atlas drevín 1.
Veľká kniha rastlín, hornín a minerálov
Kresánek, Dudas: Príručný atlas liečivých rastlín
Mária Treben: Zdravie z božej lekárne