Kliešť obyčajný

Najstaršia zmienka o kliešťoch je podľa našich zdrojov fragment maľby: na hlave hyeny, na vnútornej strane okraja ušného lalôčika sú zobrazené tie malé potvory a maľba pochádza z roku 1500 p.n.l.
 
Zoologicky patria kliešte do kmeňa článkonožce (arthtopoda), podkmeňa klepietkavce  (chelicerata).  Sú živočíšnou skupinou nadväzujúcou pravdepodobne priamo na vyhynuté trilobity, vývojom sa postupne menili a za najmladších sa dnes považujú roztoče. Kliešte (ixodiformes) sú skupinou, ktorá celosvetovo zahŕňa asi 800 druhov a ich definícia znie: špecializované roztoče, ktoré sa živia cicaním krvi. Pre nás zaujímavou čeľaďou je Ixodidae a špeciálne kliešť obyčajný. Na vlhkých lúkach lužných lesoch je to čeľaď Amblyommidae, podčeľaď Rhipicephalinae, rod Dermacentor pijak lúžny. Od kliešťa sa odlišuje typickou bielo-hnedou emailovou kresbou.
 
Samička kladie vajíčka do povrchových vrstiev pôdy, do hrabanky, opadanky alebo do spodných častí vegetácie. Počet vajíčok je rôzny, kolíše od 600 do 20 000 podľa druhu. Z vajíčok sa vyliahnu larvy. Vo vývoji kliešťov sa vyskytujú 4 štádiá: z vajíčok sa liahnu sivožlté larvy veľké asi 0,8 mm, ktoré ako jediné vývojové štádium majú 6 nôh. Po nasatí krvi sa larva zmení na nymfu, ktorá je osemnohá, nenasatá meria asi 1,2 mm, má tmavší chrbtový štítok. Po druhom nasatí krvi sa mení v imago, t.j. v dospelého jedinca úplne vyvinutého a pohlavne dospelého. Jednotlivé vývojové štádia kliešťa sa živia krvou suchozemských obratlovcov - plazov, vtákov a cicavcov. Larvy spravidla napádajú drobné hlodavce, nymfy často ježkov, veveričky, vtákov zbierajúcich potravu na zemi. Dospelí jedinci sajú krv hlavne na väčšej lovnej zveri, pasúcich sa domácich zvieratách, psoch, mačkách a pod. Na človeku môžeme zaznamenať všetky štádiá.
 
Prichytenie
Vývojové štádia majú na „hlavičke“ bodavý orgán - hypostom. Hypostom pôsobí v koži hostiteľa ako harpúna vybavená početnými nazad obrátenými zúbkami. V koži pevne drží, lebo samičky sajú krv hostiteľa nepretržite po dobu 6 - 14 dní a pri tom zväčšujú svoj objem až 200 krát. Necelý pol centimetra dlhá a úplne plochá samica dosiahne veľkosť hrachu a kladie až päť tisíc vajíčok. Samček saje krv minimálne, ale nedospelé štádiá pomerne dlho 3 - 6 dní. Kliešť do rany vylučuje sliny obsahujúce látky proti zrážaniu krvi aj látky znecitlivujúce miesto prisatia  aby tak oklamali organizmus hostiteľa. Sliny môžu obsahovať pôvodcu nákazy, preto dĺžka prisatia kliešťa úmerne zvyšuje pravdepodobnosť prenosu nákazy.
 
Zaujímavé je, ako sa kliešť orientuje v prostredí. Na prvých pároch nôh má tzv. Halleyov orgán, priehlbinka so zmyslovými chemoreceptorickými štítkami a ten je veľmi dôležitým čuchovým orgánom pri vyhľadávaní hostiteľa. Kliešte na hostiteľa čakajú, nechodia za ním. Ich pohyb je veľmi obmedzený, držia sa nízko v krovinách alebo v tráve. Premiestňovanie zabezpečujú hostitelia.
V strednej Európe žijú kliešte trojhostiteľské a tie majú najzložitejší vývojový cyklus. Každý vývojový stupeň po nasatí krvi odpadne a ďalší vývoj sa deje mimo telo hostiteľa. Z hľadiska kliešťa je to komplikácia (vonkajšie činitele a riziko nenájdenia ďalšieho hostiteľa), na druhej strane samička nakladie vajíčka úmerne množstvu napitej krvi.  A na strane tretej (t.j. hostiteľskej) z pohľadu prenosu nákaz je podstatné, že potencionálna nákaza sa šíri z jedného hostiteľa na ďalšieho.
 
Vplyvom globálneho otepľovania sa biotop kliešťa posúva nad 1000 m n. m. (najvyšší výskyt 1250 m n. m.).
Foto: Ing. Ivor RIZMAN
 
Kde ich nájdete?
Kliešte sa udržujú vo vrstve zelene cca 0,5 - 1 m nad zemou, kde nachádzajú potrebnú vlhkosť. Vyskytujú sa vo vhodných biotopoch, najmä v zmiešaných a listnatých lesoch a v terénoch s krovinami. Vyskytujú sa aj v mestských parkoch. Najčastejšie ich nájdeme v nižších polohách, ale ich výskyt bol zaznamenaný aj v nadmorskej výške 700 - 800 m n. m. Nežije v bažinách, v ihličnatých lesoch bez tráv a kríkov, v suchých borovicových lesoch, v agátových lesoch, na ornej a hospodársky využívanej pôde.
 
Najväčšia aktivita kliešťov je v teplom období roku - na jar a v lete. To zahrňuje obdobie od apríla do polovice októbra. Krivka výskytu má väčšinou dva vrcholy - jarný (jún) a jesenný (september).
 
Listnaté lesy sú hlavným pásmom rozšírenia kliešťa obyčajného (20,7%)
Postupne preniká do vyšších nadmorských výšok do pásma zmiešaných lesov (7%)
 
Odstránenie prisatého kliešťa
Kliešte sa pri pohybe od zeme a kríkov prichytia na telo alebo odev a odtiaľ sa potom nebadane rozlezú do zákolenných jamôk, medzi stehná, do podpazušných jamôk alebo pod prsníky. Ak na tele nájdeme prisatého kliešťa, je potrebné čo najrýchlejšie ho odstrániť. Bez problémov sa dá vybrať kliešť len v prvých hodinách po prisatí, alebo pred samovoľným uvoľnením na konci keď je kliešť nacicaný krvou. Inak to ide pomerne ťažko. Optimálne je odstránenie kliešťa do 48 hodín po zakusnutí.  Na trhu sú špeciálne pinzety na uchopenie kliešťa za hlavičkou tak, aby sa nepoškodilo jeho telo a aby sme sa ho nemuseli dotknúť. Na konci ranku vydezinfikujme jódom (ten je pre mačky toxický) a vytiahnutého kliešťa môžeme spláchnuť do odpadu.  Musíme sa však rozhodnúť pre jednu z metód vytiahnutia kliešťa.
 
Prvá z nich radí, aby sme pri manipulácii s kliešťom miesto dezinfikovali napr. Jodisolom alebo Jodonalom B. Doporučuje tiež kvapnúť na kliešťa olej, pretrieť ho masťou alebo mydlom. Potom je nutné kliešťa chytiť do pinzety a kývavými pohybmi ho uvoľniť z pokožky. Kliešťa nie je vhodné stláčať a uchopiť ho holou rukou - postriekaním kože či spojivky jeho črevným obsahom by mohlo dôjsť k nákaze človeka.
 
Stretnú sa dva kliešte, jeden sa pýta druhého:
"Tak čo, ako ide život?"
Na to druhý kliešť odpovedá:
"Ani sa nepýtaj, ešte je len poludnie a už ma dvakrát vytočili!"
Druhú metódu vyznával zakladateľ českej parizotológie - svetoznámy univerzitný profesor O. Jírovec - jednoducho kliešťa odtrhol a nestaral sa o to, či v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek. Háčiky na hypostome netvoria žiadny závit, takže sa nemusí otáčaním vyskrutkovať. Iba sa uvoľní zákus. Nie je nutné parazita dusiť olejom alebo krémom a pokvapkávať octom. Ak Vám ostal sosáčik v koži, nikdy vraj nedošlo k nejakému zápalu. Každopádne po vybratí kliešťa je dobré miesto dezinfikovať.
 
Včasné odstránenie kliešťa môže znížiť infekčnú dávku a tým aj riziko nákazy. Ak sa ocitneme u doktora s nejakým zápalovým ochorením, je dobré ho upozorniť na predošlý nález kliešťa na svojom tele.  Ak sa nepodarí kliešťa vytiahnuť, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc, alebo hlavičku s hryzadlami odstráňte ihlou (najlepšie injekčnou), ako keď sa odstraňuje zabodnutá trieska. Vyžaduje to trochu cviku a predovšetkým nebáť sa zájsť ihlou pod uviaznutú hlavičku. Aby psa zákrok nebolel, stisnite pevne palcom a ukazovákom miesto pod zvyškom kliešťa a miesto potom dôkladne vydezinfikujte jódom.
 
Základné zásady pre ochranu pred kliešťami
  • v sezóne (apríl až október) používajte repelent (napr. repelentná indulona, OFF)
  • zvážte použitie kozmetických insekticídov (napr. Diffusil), ktoré kliešťov nie len odpudzujú ale aj zabíjajú - sú teda účinnejšie - sú určené na pokožku, alebo môžu byť použité aj na oblečenie - nohavice, obuv
  • v oblasti so zvýšeným výskytom prispôsobte aj odev (svetlé oblečenia, dlhé rukávy a nohavice, nohavice zastrčené v topánkach)
  • neodpočívajte na okrajoch lesa v nízkom poraste s vysokou trávou
  • po návrate z prírody sa prezlečte, vytrepte odev a prezrite sa
  • prisatého kliešťa odstráňte čo najskôr
  • miesto prisatia najskôr dezinfikujte, potom kliešťa rovno vytiahnite pinzetou tak, aby ste ho nerozmliaždili a nedostali sa do styku s obsahom jeho čriev, miesto opäť dezinfikujte
  • ak v najbližšej dobe pozorujete príznaky podobné chrípkovému ochoreniu, alebo miesto po vytiahnutí ostalo začervenané, upozornite na to svojho lekára
  • porozmýšľajte či sa nedáte (aspoň deti) zaočkovať proti encefalitíde
 
Choroby, ktoré prenáša kliešť
 
Menej časté:
 Tularémia (západné Slovensko)
 Q horúčka (Jedľové Kostoľany)
 
 
Kliešťová encefalitída
Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Ohlasuje sa bolesťami hlavy, horúčkou, slabosťou až po príznaky zápalu mozgu a mozgových blán. Keďže ochorenie môže zapríčiniť smrť a trvalé následky (každý štvrtý prípad kliešťovej encefalitídy spôsobuje dlhodobé zdravotné ťažkosti), netreba ho brať na ľahkú váhu.

Toto ochorenie je medzinárodným zdravotníckym problémom, ktorého liečba je doteraz neznáma a liečia sa iba jeho príznaky. Zvláštnosťou ochorenia je výrazný sezónny charakter. Na Slovensku má kliešťová encefalitída maximum výskytu v neskorom lete. Počet ochorení v jednotlivých rokoch kolíše.

Zákernosť ochorenia spočíva v tom, že prebieha dvojfázovo. Prvé štádium začína po uplynutí inkubačnej doby, t. j. najčastejšie za 2 až 28 dní po prisatí kliešťa. V tejto fáze sa priebeh ochorenia podobá chrípke. K bolestiam hlavy a horúčke sa môžu pridružiť aj problémy s trávením, bolesti v kĺboch, chrbte či v končatinách. Tieto ťažkosti praktickí lekári často označia za "letnú" chrípku. Táto fáza trvá 1 - 28 dní. Po počiatočnom zlepšení stavu (bezpríznakové obdobie trvá 1 - 20 dní) však pacienta prekvapí druhá fáza, ktorej priebeh býva podstatne závažnejší, pretože vírusy po masívnom rozmnožení prenikajú do centrálnej nervovej sústavy, kde poškodzujú nervové bunky. Toto štádium ochorenia sa už prejavuje silnými bolesťami hlavy, vracaním, vysokými horúčkami, poruchami vedomia, tuhnutím krku, zmätenosťou a bezvedomím. Diagnózu je možné potvrdiť vyšetrením krvi. Vírus kliešťovej encefalitídy vyvolá zápal mozgových blán, ku ktorému sa niekedy pridruží aj zápal mozgu. Vírus môže napadnúť aj miechu, prípadne periférne nervy. Postihnutie oblasti miechy je vzácnejšie, väčšinou však vedie k obrne hornej končatiny. Ľahší priebeh ochorenia sa prejavuje len zápalom mozgových blán (meningitída) - vedie k pomerne rýchlemu ústupu ťažkostí, pacient môže za 2 - 3 týždne z nemocnice odísť a cíti sa celkom zdravý.

Ochorenie je nepríjemné tým, že mnohým pacientom pretrvávajú zdravotné problémy celé týždne až mesiace po odchode z nemocnice. U niektorých pacientov sú následky trvalé (obrny, bolesti hlavy, poruchy schopnosti sústrediť sa, znížená výkonnosť, depresie). 1 až 2 % ochorení končia smrťou. Priebeh ochorenia a následky po prekonanom ochorení sú najzávažnejšie u dospelých osôb.

Možnosti nákazy
Kliešťovú encefalitídu spôsobuje vírus, ktorý sa nachádza v tele rôznych hlodavcov i väčších zvierat (myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srnce, ovce, kozy, hovädzí dobytok, psy, mačky). Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú najčastejšie kliešte vo všetkých vývojových štádiách (larvy, nymfy, dospelé kliešte). Človeka napádajú najmä nymfy a dospelé samičky. Nie všetky kliešte sú infikované. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazení ojedinelo alebo vôbec nie. Vírus kliešťovej encefalitídy prenášajú približne 2 percentá kliešťov. Možno sa to zdá málo, ale nemôžete vedieť, či práve vás neuhryzol infikovaný kliešť. Proti tomuto vírusu nemá vaše telo protilátky, preto môžete vážne ochorieť.
 
Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Ochorenie sa neprenáša z človeka na človeka.

Ako sa chrániť pred kliešťovou encefalitídou?
Najspoľahlivejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Na začatie očkovania sú ideálne zimné mesiace, keďže vtedy výrazne klesá aktivita kliešťov. Zároveň má organizmus dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve v súlade so vzrastajúcou aktivitou kliešťov.

Na Slovensku by zárukou zníženia počtu prípadov ochorenia kliešťovej encefalitídy bola najmenej 80 %-ná zaočkovanosť obyvateľstva

Očkovanie sa zakladá na princípe "spoznania nepriateľa". Keď pri infekcii vnikajú do tela vírusy, organizmus začne vytvárať obranné látky. Tento mechanizmus sa spustí aj vtedy, ak do organizmu vniknú vírusy očkovaním. Kým pri infekcii dôjde k rozmnožovaniu vírusov, a teda k rozvoju ochorenia, pri očkovaní k rozmnožovaniu vírusov nedochádza. Očkovacie látky totiž obsahujú inaktivované, to znamená oslabené vírusy, ktoré stratili schopnosť rozmnožovať sa. Vytvorením protilátok sa telo dokáže proti ochoreniu účinne brániť. Ak sa neskôr do tela očkovaného človeka dostanú vírusy z infikovaného kliešťa, imunitný systém už "pozná nepriateľa" a je schopný brániť sa.
 
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa realizuje podaním troch dávok očkovacieho séra.
Dlhodobú ochranu umožní preočkovanie - jedna dávka vakcíny aplikovaná opakovane každé tri roky.
 
 
Lymská / Lymeská borelióza
Lymská / Lymeská borelióza je ochorenie prenášané predovšetkým kliešťami. Pôvodcami ochorenia sú baktérie, takzvané borélie (Borrelia bugdorferi).
 
Borélie sú baktérie z triedy spirochét, ktoré sú prenášané hlavne kliešťom Ixodes ricinus. Kliešte, ktoré sú v Amerike a v Európe ďaleko rozšírené, sú infikované boreliózou v rozdielnej miere. Pokiaľ je kliešť odstránený už po niekoľkých hodinách, netreba počítať s infekciou. Hoci sa medzičasom ako hostitelia infikovali aj hlodavce a vtáky, môže byť človek infikovaný len kliešťami, nie iným hmyzom. Avšak kliešte ostávajú často dlho neobjavené a veľa ľudí sa infikuje bez toho, aby zbadali bodnutie kliešťa.  Pretože sa baktérie rozmnožujú veľmi pomaly, prebieha borelióza zdĺhavo vo viacerých fázach. Borélie môžu infikovať rôzne orgány tela. Ochorenie prebieha v rôznych štádiách, ktoré môžu pretrvávať roky, pretože borélie sa delia iba pomaly.
 
Borelióza je ochorenie s nezvyčajne rôznorodými javmi, ktoré sa môže prejaviť veľmi rozlične a na mnohých orgánoch. Rozlišujeme tri štádiá ochorenia:
 
Štádium I
Niekoľko dní a týždňov po bodnutí infikovaným kliešťom sa v prípade infekcie môže vyskytnúť kruhovitý, najprv asi ako dlaň veľký kožný prejav - takzvaný migrujúci erytém (Erythema chronicum migrans), ktorý sa okolo miesta bodnutia postupne rozširuje a nakoniec opäť zmizne. Tento kožný prejav je tak typický, že pri takýchto prípadoch možno naisto vychádzať z infekcie a postihnutá osoba by mala byť bezpodmienečne liečená antibiotikami. 
 
Nemalo by sa však s týmto zamieňať nevinné a časté sčervenanie, ktoré sa rozloží na ca. 1 - 2 cm okolo miesta bodnutia, väčšinou silne svrbí, po niekoľkých dňoch alebo najneskôr po jednom týždni opäť zmizne a nepredstavuje žiadny znak infekcie.
Súčasne s prvým štádiom infekcie sa môže pridať nesvojrázna všeobecná symptomatika s bolesťami hlavy, svalov, horúčkou a opuchom lymfatických uzlín. Druhým, zriedkavejším kožným prejavom je v tomto štádiu ochorenia červeno-modrastý opuch kože na ušných lalôčikoch, takzvaná Lymphadenosis cuti benigna.
 
Štádium II
V druhom štádiu ochorenia, ktoré nastupuje týždne až mesiace po bodnutí kliešťom, môže dôjsť k účasti rôznych orgánov. Pri účasti kĺbov (artritída pri lymskej borelióze) sa väčšinou objaví zápal jedného alebo niekoľkých kĺbov (mono- alebo oligoartritída), pričom kolenné kĺby sú postihnuté najčastejšie. Účasť nervového systému prebieha vo forme zápalu mozgových blán a nervových koreňov (meningopolyneuritída alebo Bannwarthov syndróm) alebo vo forme zápalu jedného zväčša osamoteného nervu na tele (periférna neuropatia), ktorý môže viesť k ochrnutiu tvárového nervu s ovisnutím ústneho kútika (obrna tvárového nervu) na jednej strane. Môže byť postihnuté, aj keď zriedkavo, i srdce, takže zápal srdcového svalu a osrdcovníka (perimyokarditída) môže viesť k poruchám srdcového rytmu (typické: poruchy prechodu z predsiene do komory = AV-blokovanie). Ale postihnuté môžu byť aj oči (uveitída, papilitída).
 
Štádium III
Štádium III nastupuje najskôr mesiace až roky po bodnutí kliešťom. Mimo chronickej účasti kĺbov sa tu môžu objaviť aj kožné prejavy, ktoré sú charakteristické modrastým sfarbením a ztenšením kože na rukách a nohách (atropická akrodermatitída).
 
Či sú boreliózou skutočne spôsobené zápaly kĺbov, ktoré postihujú mnohé kĺby a eventuálne ich aj ničia (erozívna polyartritída), takže simulujú reumatickú artritídu, je ešte otázne. Môžu sa vyskytnúť bolesti šliach a svalov, často sa však dajú len veľmi ťažko rozlíšiť od ostatných ochorení.
 
Diagnóza
Niekedy sú chorobopis a nález (ako napr. pri migrujúcom erytéme) veľmi typické, a tým je diagnóza ľahko stanoviteľná. Väčšinou sú však symptómy veľmi nesvojrázne. Pretože sú bodnutia kliešťami veľmi časté, nie je toto bodnutie samotné ešte smerodatné. Mnoho pacientov s boreliózou nikdy nespozorovalo bodnutie kliešťom.
 
Dôležitejšia je informácia, či sa pacient z povolania, napr. ako lesník alebo lesný robotník, alebo súkromne (napr. ako bežec) zdržiava veľa v lese, pričom je potom riziko bodnutia boreliózou infikovaným kliešťom oveľa vyššie.
 
Dôkaz prítomnosti protilátok (sérológia)
Dôkaz prítomnosti protilátok v krvi ukazuje, že imunitný systém sa vysporiadúva s boreliózou. Či je pacient aj chorý, nemôže krvný test ukázať. Nato musia byť k dispozícii dodatočné typické chorobné symptómy. Pretože však ochorenie môže prebiehať veľmi rôznorodo, je toto rozhodnutie niekedy veľmi ťažké. V zásade možno dokázať dva typy protilátok: protilátky typu lgM ukazujú počiatočnú infekciu (väčšinou štádium I alebo bez symptómov), kým protilátky typu lgG ukazujú rozvinutú infekciu (štádium II a III) alebo dlhšie prekonávanú infekciu, ktorá môže byť kompletne vyliečená.
 
Pri dôkazoch prítomnosti protilátok existujú jednoduchšie skríningové testy, ako napr. takzvaný ELISA-test a komplikované potvrdzujúce testy ako Immuno-Blot-Test alebo Western-Blot-Test, ktoré garantujú, že test nebol chybne pozitívny. To znamená, že na určenie aktuálnej alebo prekonanej infekcie boreliózy, by sa mal pri pozitívnom skríningovom teste dať podnet na potvrdzujúci test, aby sme si mohli byť celkom istí, že protilátky proti borelióze boli skutočne dokázané. Množstvo protilátok pri dôkaze (titer) má pre diagnózu nepatrnú hodnotu.
 
Mimo dôkazu protilátok v krvi možno hľadať protilátky v nervovom moku (likvore), ktoré sú dokázateľné pri účasti centrálneho nervového systému.
 
Terapia
Dokázaná infekcia (t.zn. pozitívny dôkaz prítomnosti protilátok pri skríningovom a potvrdzujúcom teste, hodiaca sa symptomatika alebo aj priamo dokázaný pôvodca ochorenia) by mala byť liečená antibiotikami, spravidla viac než po dobu minimálne 21 dní. Pritom druh infekcie rozhoduje o tom, či sa má najprv urobiť liečebný pokus s antibiotikami vo forme tabliet, alebo či sa antibiotiká musia vpichovať hneď priamo do žíl.
 
Účinok antibiotickej terapie nastupuje často až veľmi neskoro po niekoľkých týždňoch alebo dokonca mesiacoch, t.zn. že po liečbe antibiotikami by sa malo na priebeh najprv počkať. Kontrola titeru protilátok v krvi po liečbe neukáže prinajmenšom v štádiách ochorenia II + III žiadnu informáciu o úspechu liečby a preto sa neodporúča. Pri neúspechu liečby (pri intravenóznej terapii veľmi zriedkavo) môže byť terapia zopakovaná ešte raz. Boli známe aj predĺžené dávky antibiotík trvajúce viac než mesiace ako aj vyššie dávky antibiotík. Postoj k tejto liečbe však nie je ešte celkom istý.
 
Väčšinou ochorenie prebieha relatívne dobre, ale žiaľ sa množia aj údaje o „terapeuticky ťažkých“ až takmer terapii rezistentných prípadoch, predovšetkým, keď je ochorenie rozoznané až veľmi neskoro. Tiež sú možné chronické priebehy. Aké sú časté, nie je však štatisticky dostatočne preskúmané. Najväčšia šanca na ich zabránenie je vo včasnej liečbe antibiotikami.
 
Doteraz jediná očkovacia látka proti borelióze na svete bola žiaľ výrobcom z hospodárskych dôvodov z trhu stiahnutá. Očkovanie proti stredoeurópskej kliešťovej meningoencefalitíde, vírusovému ochoreniu, ktoré je prenášané aj kliešťami, nechráni však proti oveľa častejšej bakteriálnej borelióze.
 
 
Anaplazmóza
Nové kliešťami prenášané ochorenie ľudí aj zvierat na Slovensku (často spoločne s lymskou boreliózou). Pôvodcom je baktéria Anaplasma phagocytophilum. Napáda biele krvinky, kde sa množí a tvorí zhluky tzv. „morule“.
 
PRÍZNAKY OCHORENIA:
  • inkubačná doba 1-3 týždne (prebieha často bez príznakov)
  • príznaky pripomínajú chrípku. - horúčka - bolesť svalov, - nechutenstvo - depresia, - bolesť hlavy
  • u ľudí sa ochorenie zriedkavo končí smrťou - menej ako 1 % s oslabenou imunitou alebo spolu s inými infekciami
  • Liečba antibiotikami (ako pri lymskej borelióze)
  • Hostitelia - rezervoáre anaplaziem
Cirkuláciu baktérie v prírodnom ohnisku zabezpečujú rezervoároví hostitelia: vysoká zver: jeleň hôrny, srnec lesný, daniel škvrnitý, drobné hlodavce
  • Prenášač - kliešť obyčajný Ixodes ricinus, infikovanosť do cca 10 % spolu s boréliami - lokálne do 4 %
  • na Slovensku bola zistená anaplazmóza u psov s klinickými príznakmi ochorenia
 
Babezióza
Krvné ochorenie psov, tzv. krvomočenie, napáda a rozkladá červené krvinky. Na človeka sa neprenáša.
Pôvodca: jednobunkový parazit Babesia canis.
Prenášač: pijak lužný (Dermacentor reticulatus)
Rozšírenie na Slovensku: južné a juhovýchodné Slovensko
 
 
Zdroje:
Letné nástrahy lesa, alebo nielen o kliešťoch ( Doc. MVDr. Branislav Peťko, CSc.RNDr. Viktória Majláthová, PhD., *RNDr. Igor Majláth, PhD. RNDr. Martin Lukáň, RNDr. Eva Bullová, RNDr. Bronislava Víchová Parazitologický ústav SAV, Košice, Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice, Výskumný ústav vysokohorskej biológie ŽU, Tatranská Javorina)
Toxoplazmóza, Borelióza - odporúčané diagnostické a liečebné ... ( Schréter I., Kristian P. Klinika pre infekčné choroby, LF UPJŠ a FNLP Košice)