Ľuľok sladkohorký

Ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara)

Ľuľok sladkohorký je poloker, ktorého dolné časti sú zdrevnatené a popínavá stonka je obrastená kopijovitými listami. V pazuchách listov vyrastá vrcholíkové súkvetie s fialovými kvetmi. Plody sú červené, oválne bobule.
 
Obsahuje glykozidické alkaloidy steroidného pôvodu, ich množstvo v zrelých bobuliach je však minimálne. V bobuliach je naopak prítomný solanin, ktorý sa podľa niektorých zdrojov objavuje i v listoch, podľa iných zdrojov to tak však nie je. Solanin a príbuzné látky rozrušujú červené krvinky, majú miestne dráždivý účinok. Zo zažívacieho ústroja sa ťažko vstrebávajú, pokiaľ sa však vstrebú, tlmia činnosť centrálneho nervového systému, pôsobia na dýchanie a srdce. Otrava sa prejavuje zamdlievaním, neistou chôdzou, zvracaním a preháňaním. Ďalšie príznaky sa obvykle neobjavujú, lebo solanin sa ťažko vstrebáva a v zapätí sa odstráni z tela vracaním, ak sa napriek tomu vstrebe, spôsobuje zápal obličiek s krvavým močom, omámenie, dýchacie ťažkosti, stavy úzkosti, kŕče, malátnosť, ochrnutí, bezvedomie. Smrť nastáva zástavou dychu a srdce. Prognóza otravy je priaznivá, lebo telo takmer vždy jed vyvracia skôr ako sa vstrebe. Lieči sa podávaním živočíšneho uhlia a liekov udržujúcich v činnosti srdce, dýchanie a krvný tlak. Otravy boli pozorované zvlášť u detí, ktoré  si plody ľulka zamenili za iné jedlé plody, a tiež u zvierat.
 
Ľulok sladkohorký
Foto: Ing. Tibor CZEBE
 
Bobule zavesené na krku sa v stredoveku nosili ako amulet a talizman. Ľulok pod vankúšom vraj umožní zabudnúť na nešťastnú lásku. Ako čarodejný prostriedok pomsty sa jeho stonky dávali pred dvere nepriateľov.