Tis obyčajný

Tis obyčajný (Taxus baccata)

Vždyzelený rozkonárený ker alebo strom vysoký 2-17 m, dožíva sa veku aj vyše 1 000 rokov. Roztrúsene sa vyskytuje bukových a jedľovo bukových lesoch, najmä na vápencoch. Listy má usporiadané v dvoch radoch. Tis je dvojdomá rastlina. Peľ sa tvorí v guľovitých šiškách, samičie kvety rastú jednotlivo na krátkych konárikoch. Kvitne v marci až apríli, plod je jasnočervená semenná bobuľa s pohárikovitým mieškom, ktorý je jedinou nejedovatou časťou rastliny. Ale to už neplatí pre semeno - plod sa teda teoreticky dá jesť, semeno sa však nesmie rozhryznúť, ideálne je ho vybrať ešte pre jedením (chuť plodu je však nie veľmi príjemná, takže nie je dôvod ho jesť). V niektorých krajinách sa z miešku vyrába alkoholický nápoj.
 

Tis obyčajný
Foto: Martin PIRCHALA
 
Najvyššia koncentrácia jedov sa nachádza v ihličí a semenách. Jed pôsobí na srdce a jeho účinky sú veľmi silné. Príznaky otravy sa začínajú prejavovať asi hodinu až 2 po požití a nastáva vracanie, bolesti brucha, závrate, bezvedomie a po krátkom čase môže nastať smrť spôsobená zastavením dýchania. Pri zjedení malého množstva bobúľ ešte nevzniká otrava, no pri skonzumovaní veľkého množstva bobúľ alebo ihličia treba urýchlene vyvolať zvracanie a privolať lekára.
 
V prírode Slovenska sa tis udržal v odľahlých, ťažko prístupných, bralnatých terénoch hlavne na vápencoch v zóne bučín od Bielych Karpát až po Nízke Beskydy a od Tríbeča až po Slovenský kras. Tu v oblasti Veľkej Fatry, obzvlášť v jej južnej časti sa ako podružná drevina v podraste bučín vyskytuje rozptýlene na väčších plochách. Lokality s početnejším výskytom od niekoľkých stoviek až po desiatky tisíc jedincov sú vyhlásené za štátne prírodné rezervácie, menovite sú to Harmanecká tisina (už od roku 1949), ďalej Padva, Tlstá, Korbeľka, Borišov, Madačov, Veľká Skalná, Uňadovo, Plavno a iné.
 
Na týchto lokalitách sa tis prirodzene, i keď nie početne zmladzuje zo semien. Tie po zobnutí so sladkým červeným oplodím rozširujú v teréne hlavne drozdy. Semená však nestrávia, naopak, prechod cez zažívaciu sústavu vtákov zvyšuje ich klíčivosť.
 
Kôra tisov je často ohryzená jeleňou zverou, ktorá toxíny tisu znáša - toto však neplatí pre všetky zvieratá. Napoleonská armáda kedysi prišla o veľký počet koní, keď ich nechala obhrýzať tisový živý plot v miestnom parku.
 
Tis je biologická „starožitnosť", živá pamiatka na epochu treťohôr, preto má „čestné" miesto v súpisoch chránených druhov rastlín nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine ďalších európskych štátov.
 
Tis obyčajný
Foto: Emília RIZMANOVÁ
 
Tis má vzácne trvanlivé hnedočervené drevo, ktoré v minulosti hojne využívali rezbári pre výrobu dekoračných a úžitkových predmetov i nábytku pre interiéry šľachtických sídiel.
 
Tisy sú obľúbené parkové dreviny, i teraz hojne vysádzané do mestských a zámockých parkov, ako jediná ihličnatá drevina znášajú orez a tvarovanie do rôznych foriem a živých plotov..