Skip Navigation LinksForest Portál > Les pre verejnosť > Turistika > Zakarpatská turistická magistrála

Zakarpatská turistická magistrála

Zakarpatská turistická magistrála, ktorá vznikla aj za podpory projektu FORZA (Swiss-Ukrainian Forest Development Project in Transcarpathia), vedie Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny (tiež nazývanou Zakarpatská Ukrajina, Zakarpatie, Zakarpatsko, Podkarpatská Rus, Podkarpatsko či Podkarpatie) cez Beskydy, poloninu Boržava, poloninu Krásna, poloninu Svidovec, Černohorská poloninu a Huculské Alpy (masív Maramaroš). Magistála je značená, vedie z východu na západ,  a je vhodná nielen na turistov, ale aj pre priaznivcov agroturistiky, ktorým otvára brány do tejto takmer nedotknutej hornatej časti Ukrajiny, kde sa ešte stále zachovali tradičné formy života a remesiel.

Turistické značenie magistrály
 
Magistrála je tvorená sieťou chodníkov rôznej dĺžky a obtiažnosti a jej hlavné východiská (Velykyj Bereznyj, Rachov) sú ľahko prístupné z hlavných ciest. Jej celková dĺžka je približne 380 km. Magistrála začína na východnej hranici  so  Slovenskom  v  obci  Velykyj  Bereznyj  (informačné  centrum)  a pokračuje cez sídla Silj, Stužica, Zahorb, Lubňa, Verchovina-Bystra, Užok, priesmyk Veretskyj - vrch Pikuj (1408 m), Volovec, Polonina Boržava, Mižhirja, hrebeň Merša, Merešor, Koločava, Polonina Krásna, Usť-Čorna, Lopuchiv, vrch Unharjaska, Polonina Drahobrat, vrch Bliznica (1880 m), Trostijanež, Kvasy, vrch Petros, vrch Hoverla (2061 m - najvyšší vrch Zakarpatska  a celej Ukrajiny), vrch Pip-Ivan Čierna hora, vrch Stig, vrch Pip-Ivan Maramoroš, stred Európy, Lysina a končí v meste Rachov.

Horská krajina okolo Nyžnyj Bystryj
 
 
V blízkosti mesta Rachov magistrála prechádza popri múzeu horskej ekológie. Na trase sú vybudované turistické prístrešky a informačné tabule a po trase je možnosť prespať nielen vo väčších ubytovacích zariadeniach ale aj na súkromí. Celá oblasť je bohatá na prírodné krásy, jazerá, vodopády, kostoly a iné kultúrne pamiatky a historické objekty. Oblasť je ideálnym miestom nielen pre turistov ale aj pre milovníkov cykloturistiky a snežníc. Oblasť nepatrí k miestam hojne navštevovaným turistami a preto ich pohyb nie je obmedzovaný - trasu si môže každý navoliť sám. Vďaka  svojej  odľahlosti  (najvýchodnejšia,  pohraničná oblasť Ukrajiny)  a hornatému reliéfu Zakarpatská Rus zachovala svoj tradičný charakter a ospalú atmosféru vidieka minulého storočia. Živé skanzeny v podobe drevených kostolíkov, dreveníc a iných drevených stavaní je možné vidieť na každom kroku a s nimi aj miestnych obyvateľov, ktorých život pulzuje úplne v iných dimenziách ako ten náš. Na Zakarpatsku ľahko stratíte pojem o čase, nikto sa tu nikam neponáhľa.
 

Tradičné obhospodarovanie horských lúk (Nyžnyj Bystryj, oblasť Chust)
 
Centrom oblasti (rajónu resp. okresu podľa administratívneho členenia Ukrajiny) je Rachov. Rachov leží na sútoku Bielej a Čiernej Tisy. Je najvyššie položeným mestom Ukrajiny a rozdiel v nadmorských výškach medzi jeho jednotlivými časťami je až 500 metrov. Je to turistické centrum (informačné centrum (www.rakhiv-tour.info) a  východisko na Hoverlu. Dobrá dopravná dostupnosť (konečná stanica vlakov z Jasine a Ivano-Frankovskej oblasti), množstvo ubytovacích a stravovacích zariadení. Južne od Rachova za obcou Kostylivka sa nachádza jeden z možných geografických stredov Európy.
 

Mapa Zakarpatskej turistickej magistrály
(pdf, cca 6MB)
Ďalšie turistické centrá v okolí magistrály:
  • Volovec (horské mestečko s asi 5 tisíc obyvateľmi pod svahmi Verchoviny a poloniny Boržava)
  • Mižhirja
  • Usť-Čorna
 
Viac informácií na:
 
 
 
Viete že?
  • Lesnatosť na Ukrajine dosahuje 15,7 % (pre porovnanie SR približne 41 %), ale vzhľadom na rozlohu územia je Ukrajina 8. najlesnatejšou krajinou  Európy.
  • Najlesnatejším regiónom krajiny je Zakarpatsko s 50,8 % lesov.
  • Na severe a vo východnej, karpatskej časti krajiny prevládajú ihličnaté lesy, v centrálnej a južnej časti dominujú listnaté lesy.
  • 13,7 % lesov na Ukrajine je zákonom chránených
  • Ročne sa z lesov vyťaží iba 50 % ročného prírastku, pretože na takmer polovici (47 %) všetkých lesov na Ukrajine platí zákaz vykonávať rubnú ťažbu.
  • Takmer 3,5 millióna ha lesov na Ukrajine trpí následkami Černobyľskej katastrofy (rádioaktívna kontaminácia).
  • V súčasnosti na Ukrajine existujú 3 formy vlastníctva lesov:  lesy vo vlastníctve štátu (takmer 98 % všetkých lesov), obcí (2 %), a v súkromných rukách (0,1 % - len pozemky s rozlohou do 5 ha). Okrem toho majú právnické a fyzické osoby právo vlastniť degradované resp. zanedbané pozemky určené na zalesnenie.
  • Štátne lesy sú v správe jednotlivých ministerstiev a ich výkonných organizačných zložiek. Najväčší podiel lesov je v správe Národnej komisie LH (68%) a v správe Ministerstva pre poľnohospodársku politiku (17%).
  • Národná komisia pre LH obhospodaruje lesy cez sieť štátnych lesných podnikov a má tiež v správe lesné rezervácie a národné parky.
  • Ročne sa na Ukrajine vyťaží približne 15-16 miliónov m3 dreva z čoho 11-12 miliónov m3 pripadá na ťažbu spadajúcu pod Národnú komisiu LH. Len približne polovica z celkovej ťažby dreva pripadá na rubnú ťažbu, zvyšok je drevná hmota z prebierok, prerezávok, a pod.
  • V lesoch v správe Národnej komisie LH sa ročne vyzbiera 10-20 ton húb, 100-150 ton liečivých rastlín a 200-500 ton rôznych lesných plodov.
  • Právo poľovníctva je možné vykonávať na rozlohe 10,8 milióna ha ukrajinských lesov.

Manželia z etnickej skupiny Huculov z Lazeshchyna (oblasť Rachov)

 


Značenie chodníka (Nyžnyj Bystryj, oblasť Chust)
FORZA je švajčiarsko-ukrajinský projekt (2003-2010) zameraný na rozvoj lesného hospodárstva a vidieka v Zakarpatskej Ukrajine. Projekt je financovaný švajčiarskou vládou cez Švajčiarsku agentúru pre rozvoj a spoluprácu (SDC). FORZA je prvým projektom svojho druhu zameraným na podporu rozvoja trvalo-udržateľného, multifunkčného obhospodarovania lesov v tejto oblasti. FORZA so silným prepojením na rozvoj miestnych komunít. Projekt je realizovaný švajčiarskou Nadáciou pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (Swiss Foundation for International Cooperation and Development) v spolupráci s Educational Forest Center (EFCM) v Maienfelde (Nemecko), ukrajinskou Národnou komisiou LH a miestnymi lesnými úradmi.
Viac informácií na www.forza.org.ua
​​