ABC inváznych druhov


 

Čo sú to invázne druhy?
Sú invázne druhy fenoménom súčasnosti?
Čomu treba v súvislosti s inváznymi druhmi venovať osobitnú pozornosť?
Existujú "preventívne opatrenia"?
Fakty o inváznych druhoch z USA
Zopár faktov o inváznych drevinách
Príbeh boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum)
Eichhornia nafúknutá (Eichhornia crassipes) - alebo príbeh jedného vodného hyacintu
Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)
Vieme naozaj odhadnúť adaptačný potenciál inváznych rastlín?

Čo sú to invázne druhy?

Druh je považovaný za invázny ak:

  • bol do lokality, územia alebo regiónu, kde sa predtým prirodzene nevyskytoval, zavlečený ľudskou činnosťou, 
  • bez intervencie človeka má schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu schopnú reprodukcie,
  • v nových podmienkach sa správa ako škodca a ohrozuje tým existenciu miestnych druhov, a
  • existuje predpoklad, že svojou prítomnosťou spôsobí ekonomické straty, bude mať negatívny dopad na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva.

Invázne druhy sú v podstate "nevítaní" návštevníci - organizmy, ktoré boli prenesené, či už zámerne alebo náhodou, z jedného regiónu sveta do druhého. Mnohým z nich sa v novom prostredí nedarí, ale niektoré z nich sú schopné sa novým podmienkam prostredia prispôsobiť veľmi rýchlo, hlavne keď sa im podarilo "uniknúť" svojim pôvodným konkurentom, predátorom, škodcom a chorobám, prípadne ak v novom prostredí nenájdu primeraného konkurenta. Ak sa im nevenuje primeraná pozornosť, je možné, že svojou prítomnosťou a konkurencieschopnosťou spôsobia zánik pôvodných druhov alebo dokonca zmenu celého ekosystému.

 

Invázne druhy reprezentujú akúsi "škodlivú" podskupinu tzv. exotických, cudzích, nepôvodných alebo ak chcete introdukovaných druhov, ktoré v súčasnosti reprezentujú jednu z najvýznamnejších výziev na poli ochrany životného prostredia.

Sú invázne druhy fenoménom súčasnosti?

Nie, nie sú, treba si však uvedomiť, že s narastajúcou globalizáciou našej ekonomiky a zvyšovaním objemu medzinárodnej osobnej a nákladnej prepravy nebezpečenstvo šírenia nepôvodných druhov do nových  oblastí narastá. Len v samotných USA vedci odhadujú, že až okolo 7 000 inváznych druhov rastlín, cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov, článkonožcov a mäkkýšov tu našlo svoj druhý domov.

Čomu treba v súvislosti s inváznymi druhmi venovať osobitnú pozornosť?

Dôležité je:

  • identifikovať povahu a rozsah potencionálneho ohrozenia,
  • identifikovať počet predmetných druhov a spôsoby ich šírenia,
  • na konkrétnych príkladoch ilustrovať ako sa invázne druhy šíria do nových oblastí a zhodnotiť ich dopad na životné prostredie,
  • vykalkulovať ekonomické straty,
  • nájsť spôsoby ako zabrániť ich šíreniu.

Existujú "preventívne opatrenia"?

Áno, každý z nás môže svojou troškou prispieť k obmedzeniu šírenia nežiadúcich inváznych druhov a prispieť tak zároveň k ochrane pôvodnej biodiverzity.

 


Zlatobyľ kanadská je spolu s vlhkomilnejšou zlatobyľou obrovskou častou burinou spustnutých a ladom ležiacich plôch, preniká však aj na okraje lesov, lúky a iné stanovištia. Šíri sa semenami aj podzemnými poplazmi a k jej expanzii prispievajú aj záhradkári. Dnes je už dominantným druhom časti našich lužných lesov.
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Rady pre záhradkárov:

  • Nepestujte to, čo nepoznáte! Nekupujte a nepestujte rastliny, o ktorých je známe alebo o ktorých viete, že sú svojou povahou invázne. Osobitne treba byť opatrní v prípade nákupu osiva a rastlinného materiálu na internete alebo na dobierku. Môžete tým nechtiac prispieť k šíreniu inváznych druhov z jednej časti krajiny do druhej, alebo dokonca k ich "medzinárodnému" šíreniu.
  • Ak v centrách pre záhradkárov a u pestovateľov okrasných drevín nájdete v ponuke aj invázne druhy rastlín, je možné ich na to upozorniť. Možno sa Vám za upozornenie poďakujú, možno nie, ale aspoň ste urobili, čo ste mohli. Mnohí pestovatelia a záhradkári si časti kvôli všeobecnému nedostatku informácií z tejto oblasti neuvedomujú, že mnohé druhy ich záhrad, častokrát veľmi dekoratívne, sa môžu čoskoro bez pričinenia človeka rozšíriť aj k susedom, na okolité lúky, polia, a pod.
  • Pokiaľ je to možné, nekupujte zmesi osiva okrasných rastlín, najmä ak sa jedná napr. o  zmes lúčnych kvetov. Tieto zmesi môžu obsahovať aj druhy invázne. Pozorne si tiež prečítajte informácie na obale.
  • Ak nie ste vyslovene zaťažený na "exotické a netradičné" druhy, snažte sa skrášliť si záhradku druhmi z Vášho okolia alebo aspoň druhmi, o ktorých je všeobecne známe, že sa ľahko nešíria (nie sú invázne). Domáce druhy vám častokrát doprajú extra potešenie a to vďaka faune, ktorá je na ne naviazaná (motýle, vtáky). Domáce druhy takisto na svoj úspešný rast nepotrebujú toľko vlahy, hnojív a pesticídov ako druhy nepôvodné.
  • Nezbavujte sa akváriových a iných vodných rastlín ako aj vody z akvária tým, že ich "presadíte" resp. vodu "prelejete" do miestnych potokov, riek, jazier, rybníkov, a pod. Mnohé takéto druhy sú vysoko invázne a môžu zaplieniť vodné zdroje ako burina.
  • Buďte dobrým susedom. Nikdy sa nezbavujte nechcených rastlín, trávy z Vášho trávnika alebo zostatkov po strihaní živého plota tým, že ich odveziete do najbližšieho parku, na lúku  alebo do lesa. Invázne druhy sú veľmi dobre prispôsobené na šírenie sa "akýmkoľvek" možným spôsobom, napr. bobuľami, semenami, zvyškami rastlín.

Do pozornosti rybárom a nadšencom člnkovania:

  • Nikdy "neprenášajte" vodu, zvieratá alebo rastliny z jednej vodnej plochy do druhej, či už zámerne alebo nechtiac. Zvlášť treba dávať pozor nato, aby nedochádzalo k zámernému prenosu a introdukcii jednotlivých druhov rýb na nové plochy.
  • Odstráňte všetky vodné rastliny a zvieratá z trupu člnov, jácht, lodných vrtúľ, kotiev, a pod. a to vždy pred premiestnením plavidla do nových vôd. Člny a príslušenstvo v takom prípade dôkladne na suchu očistite a vyumývajte.
  • Rybári by si mali dávať pozor na neúmyselné prenášanie larválnych štádií vodných inváznych druhov na ich rybárskom náčiní. Doporučuje sa ho vždy poriadne umyť.

Domáce zvieratá:

  • Pri nákupe domácich "miláčikov" z exotických krajín buďte opatrní a na nákup sa vyberte len k overeným predajcom. Presvedčte sa, že objekt Vášho záujmu bol do krajiny dovezený legálnou cestou, netrpí žiadnymi chorobami a "neposkytuje prechodný/trvalý  domov" rôznym druhom škodcov, pri ktorých hrozí riziko ich zavlečenia do voľnej prírody.
  • Keď Vás omrzia Vaše akváriové rybičky, nedarujte im život tým spôsobom, že ich jednoducho vypustíte do najbližšieho jazera. Niektoré exotické druhy sú schopné prežiť aj v takýchto podmienkach, dokonca sú schopné sa im adaptovať a konkurovať druhom pôvodným. Nechcené rybičky pokiaľ je to možné vráťte do chovproduktov, darujte ich známym, alebo do školských klubov, domovov dôchodcov, atď.
  • Podobným spôsobom sa nezbavujte ani iných domácich  miláčikov. Králiky vypustené voľne do prírody môžu ohroziť zriedkavé druhy pôvodných biotopov, mačky sa môžu v okamihu "preškoliť" na účinných predátorov malých stavovcov a vtákov. Mnohé druhy cudzokrajných obojživelníkov a plazov môžu v niektorých prípadoch  "poľovať" na druhy pôvodné prípadne môžu byť šíriteľmi rôznych chorôb.
  • Ak už domáce zvieratko vlastníte, chráňte nielen jeho, ale aj seba a okolie pred rôznymi prenášačmi chorôb (napr. komáre). Nevytvárajte im priaznivé podmienky na ich šírenie napr. tým, že budete ponechávať dažďovú vodu v rôznych nádobách a kontajneroch vo Vašom okolí.

Niečo pre cestovateľov:

  • Nikdy "nepašujte" alebo neprenášajte so sebou ovocie, semienka, živé rastliny, bobule a iné plody, pôdu, hmyz, a pod. z jednej krajiny do druhej. Niektoré krajiny, napr. Nový Zéland, Japonsko majú veľmi prísne pravidlá na dovoz akýchkoľvek potravín a živých organizmov do krajiny.
  • V rámci jednej krajiny sa snažte vyhnúť prenášaniu materiálov ako je napr. seno, drevo, pôda, štrk a pod. medzi jednotlivými regiónmi a oblasťami. Môžete tým nevedomky prispieť k prenosu rôznych druhov organizmov (huby, semená rastlín a drevín, choroby, hmyz, invázne organizmy vo všeobecnosti) do nových oblastí.
  • Vždy si starostlivo očistite turistickú obuv, najmä pokiaľ sa chystáte stráviť čas v cudzom prostredí. Semená burín sú totižto bežnými "stopármi" Vašich topánok.
  • Dodržujte miestne/medzinárodné karanténne opatrenia s cieľom zabrániť šíreniu hmyzích škodcov, burín a chorôb (napr. choroba šialených kráv). 

Na záver niečo pre všetkých:

  • Podeľte sa o svoje poznatky o vplyve inváznych druhov na prostredie s Vašou rodinou, susedmi, priateľmi a kolegami.
  • Pridajte sa k miestnej iniciatíve, ktorej cieľom je eliminovať invázne druhy z Vášho okolia.
  • Naučte sa spoznávať najbežnejšie druhy a buďte v strehu, kedykoľvek sa vo Vašom okolí objavia (invázne druhy sa napr. často šíria pozdĺž ciest ). Vo vážnych prípadoch o ich výskyte upovedomte pracovníkov ochrany prírody.

Fakty o inváznych druhoch z USA

(Zdroj: The Nature Conservancy - http://www.nature.org/initiatives/invasivespecies/)

  • v priebehu  minulého storočia došlo v USA k udomácneniu viac ako 4,500 cudzích druhov rastlín a živočíchov,
  • invázne druhy prispeli k poklesu rozšírenia 46 % druhov v dnešnej dobe klasifikovaných ako ohrozené
  • odhaduje sa, že invázne druhy stoja ročne národné hospodárstvo  $137 miliárd -straty na poľnohospodárskej produkcii, v lesníctve, rybolove, náklady na údržbu  vodných ciest.

Viete, že najprísnejšie zákony na svete na ochranu pôvodnej biodiverzity pred prenikaním a introdukciou nepôvodných druhov má Nový Zéland?

 

Prítomnosť inváznych druhov môže:

  • v danej lokalite vyústiť do ekologického chaosu (kompetičné výhody - absencia prirodzených konkurentov, neexistujúci prirodzení predátori, škodcovia, choroby), pričom je takmer jedno či sa jedná o živočíšny alebo rastlinný druh.  Invázne rastliny môžu domácim druhom konkurovať v nárokoch na svetlo, vlahu a živiny. Niekedy ich prítomnosť môže viesť až k zmenám pôdnej "chémie" a vytlačeniu pôvodných druhov až na okraj vyhynutia.
  • priamo prispieť k poklesu výskytu jednotlivých druhov rastlín až na úroveň ohrozenia ich existencie. Väčšou hrozbou ako invázne druhy je pre pôvodné druhy v súčasnosti už len strata ich prirodzeného prostredia/životného priestoru.
  • ohroziť existenciu prírodných ekosystémov, najmä vodných a tých v ústiach riek, ktoré sú najzraniteľnejšie.
  • stáť štátny rozpočet nemalé finančné prostriedky súvisiace z ich likvidáciou a permanentnou kontrolou. Tzv. Veľké pláne (Great Plains) severoamerického kontinentu trpia pod tlakom rastlinného "dobyvateľa" mliečnika  obyčajného (Euphorbia esula), mohutnej byliny, ktorej domovom je Euroázia. Táto rastlina sa správa ako typický dobyvateľ a v súčasnosti si už stihla podmaniť viac ako 5 miliónov akrov tohto regiónu. Najlepšie sa jej darí na prvotriednych pastvinách, kde doslova dusí pôvodné trávne spoločenstvá a odoláva akýmkoľvek tradičným formám boja s podobnými nevítanými votrelcami. Nechutí ani dobytku a ostatným bylinožravcom. Ministerstvo poľnohospodárstva USA odhaduje, že táto životaschopná bylina pre farmárov a rančerov v štátoch Severná a Južná  Dakota, Montana a Wyoming "vyprodukuje" ročne stratu prevyšujúcu 144 miliónov dolárov.

Zopár faktov o inváznych drevinách

Mnoho z inváznych druhov organizmov sú dreviny. Z hľadiska lesného hospodárstva významné dreviny majú vo všeobecnosti celý súbor vlastností, ktoré ich predurčujú na ľahké šírenie do okolitého prostredia - sú poväčšine rýchlo rastúce, sú opeľované vetrom a hojne plodia. V súčasnosti existuje viac ako 650 druhov rastlín s drevnatou stonkou, ktoré sa správajú ako invázne. Na  ilustráciu uvádzame len niekoľko príkladov "zhubného potenciálu" týchto druhov.

 

Druh Melaleuca quinquenervia, pôvodom z Austrálie, bola do USA pôvodne  dovezená ako drevina vhodná na zalesňovanie v roku 1906. Odvtedy vďaka svojim konkurenčným schopnostiam doslova zabrala národný park Everglades na Floride a rozšírila sa aj do iných oblastí USA.V Európe pôvodný druh borovice s taxonomickým názvom Pinus pinaster sa postupne rozšíril na stanovištia mediteránneho charakteru v Južnej Afrike, Novom Zélande a na Havajských ostrovoch. Iný druh, Ligustrum robustum, sa začal na ostrovoch Maurícius a Reunión pôvodne pestovať ako zdroj paliva, ale postupne sa z neho stal nevítaný "rival" pôvodných lesov, ktoré mu už v súčasnosti nestačia konkurovať.

 

Situácia je už natoľko vážna, že z iniciatívy IUCN Species Survival Commission (Komisie pre záchranu druhov Svetovej únie ochrany prírody) vznikla samostatná expertná skupina zaoberajúca sa problematikou inváznych druhov, ktorá vydáva vlastný newsletter "Alien", spravuje databázu týchto druhov, vlastnú webstránku (http://www.issg.org) a "aliens-l" listserver. Okrem toho IUCN podnietila vznik tzv. Iniciatívy o inváznych druhoch  a úzko na tomto poli spolupracuje s Globálnym programom o inváznych druhoch.

 

V Európe, Slovensko nevynímajúc, sa veľmi invázne správa agát biely Robinia pseudoacacia, o ktorom prinášame samostaný článok.

Príbeh boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum)

Boľševník obrovský je invázna bylina pozoruhodnej výšky a takmer "neobmedzených" možností  rozptylu semien, ktoré umožňujú jej "bezpečné" a vcelku pohodlné šírenie na rôzne stanovištia. Táto rastlina bola pôvodne do Európy dovezená ako okrasný záhradný druh, ale za posledných 150 rokov sa vďaka svojej inváznej povahe začala pozdĺž vodných tokov a okrajov lesa šíriť aj mimo svojho "pôvodného" teritória. Šťava tejto rastliny je veľmi agresívna a pri dotyku spôsobuje kožné vyrážky až výsyp. Svojim výskytom táto mohutná bylina zároveň obmedzuje výskyt pôvodných druhov flóry, čím podstatnou mierou prispieva k znižovaniu biologickej diverzity danej lokality. Snahy o zamedzenie jej šírenia sú "úspešne" vyvažované jej vitalitou a konkurencieschopnosťou vďaka ktorej sa časom rozšírila na mnohé územia. Najlepším spôsobom kontroly tejto škodlivej buriny je nepretržitá starostlivosť o napadnuté územia. Bez náležitej kontinuálnej  starostlivosti o napadnuté územia nie je možné zabrániť jej ďalšiemu šíreniu.

 

Boľševník obrovský bol do severnej a strednej Európy dovezený okolo roku 1880 ako ozdobná záhradná rastlina. Jej postavenie sa však dramaticky zmenilo, akonáhle vo veľkom unikla zo záhrad a začala sa šíriť do okolitých ekosystémov. V Európe bol výskyt tohto druhu zaznamenaný okrem iného vo Švédsku, Českej republike, Veľkej Británii, Holandsku a nanešťastie aj na Slovensku (okolie Korytnice, Demänovská dolina, Vajskovská dolina, okolie Starého Smokovca, Orava, Kysuce, Považská Bystrica.). Najlepšie podmienky na svoju existenciu nachádza v okolí potokov a riek, na okrajoch lesných ekosystémov, lúkach a rúbaniach. Paradoxne sa tejto burine nedarí sa agresívne rozmnožovať v "obrábaných" oblastiach (záhrady, poľnohospodárske pozemky, pasienky). Semená boľševníka sú schopné vďaka vetru precestovať 10-50 metrov. V prípade rozširovania vodou je táto vzdialenosť vyššia. Brehy tokov sú celkovo ideálnym prostredím pre rast semenáčikov, pretože existuje len zopár druhov, ktoré by mu boli schopné konkurovať. Po založení životaschopných a stabilných populácií v brehových zónach došlo k rozšíreniu tejto byliny aj do vzdialenejších "suchozemských" oblastí (neobhospodarované okraje lesov, lúky, rúbane), ktoré jej poskytujú  dostatok slnka a vhodné pôdne pomery. Zistilo sa, že už raz "udomácnené " populácie boľševníka  v "suchozemských" nepobrežných ekosystémoch uprednostňujú toto prostredie pred podmienkami v okolí potokov a riek.

 

Všeobecný postup šírenia:

  1. udomácnenie v záhradách a parkoch
  2. rozšírenie do brehových zón potokov a riek
  3. osídľovanie okrajov porastov, lúk a rúbaní

Výsledky "pôsobenia" boľševníka obrovského

  1. Strata pôvodnej biologickej diverzity ako dôsledok kompetičných výhod a adaptačných schopností tejto byliny. Vďaka obrovským listom je táto rastlina schopná absorbovať väčšinu dostupného slnečného žiarenia, následkom čoho dochádza k dramatickému poklesu svetla dostupného pre okolité rastliny a následne k ich úhynu. Tienenie je také účinné, že dokonca ani jej vlastná následná generácia nie je schopná odrásť v "kryte" materských jedincov.  Druhým dôvodom, prečo je boľševník považovaný za "schopného" votrelca je jeho schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam prostredia. Zvláštnosťou je, že akonáhle sa semienko dostane do pôdy, je schopné v nej nečinne prebývať až 7 rokov a to vďaka jeho bohatej zásobe živín.
  2. Erózia pôdy - s narastajúcim zastúpením byliny na ploche a paralelným úbytkom pôvodnej flóry dochádza k vzniku nebezpečenstva erózie. Keď v auguste boľševník stráca jeho mohutné olistenie, zostáva len holá stonka a keďže v okolí sa vďaka likvidačnej politike vyskytuje len málo iných druhov rastlín, pôda zostáva nechránená vegetačným krytom a je zraniteľná v dôsledku vodnej a veternej erózie. Najviac ohrozené sú lokality s vyšším sklonom (brehy potokov, riek, a pod.). V dôsledku pôdnej erózie dochádza k úbytku výskytu pôvodných druhov v následnom vegetačnom období.
  3. Zdravotné riziká - pri nalomení stonky alebo listov  rastlina vylučuje látku, ktorá obsahuje fotosenzitívnu  zložku nazývanú furokumarín. Táto látka pri dotyku s pokožkou reaguje so slnečným žiarením a spôsobuje vyrážky a u citlivejších jedincov môže dokonca dochádzať až k vzniku alergických reakcií (vodnaté pľuzgiere). Podobnými reakciami môžu trpieť aj živočíchy, ktoré túto bylinu nedopatrením skonzumujú (bolestivé miesta na jazyku a v ústnej dutine, znížený apetít).

Eichhornia nafúknutá (Eichhornia crassipes) - alebo príbeh jedného vodného hyacintu

Tento vysoko dekoratívny vodný druh, ktorého domovom je Južná Amerika a ktorý sa vyznačuje veľkými purpurovými až fialovými kvetmi , je jednou z najhorších vodných burín na svete.  Vďaka svojmu okrasnému vzhľadu sa stal obľúbenou rastlinou záhradných nádrží a rybníkov. Zo záhrad a súkromných parkov sa postupne rozšíril do viac než 50 krajín 5 rôznych  kontinentov sveta. Tento druh sa vyznačuje veľmi rýchlym rastom, sú známe prípady, keď došlo k zdvojnásobeniu celej populácie v priebehu neuveriteľných 12 dní. Táto rastlina je taká expanzívna, že svojou prítomnosťou je schopná v krátkom čase zablokovať vodné cesty, spôsobiť obmedzenia v riečnej doprave, znemožniť plávanie a rybolov. Svojou prítomnosťou zabraňuje prenikaniu svetla a kyslíka do vodného stĺpca, čím znemožňuje alebo potláča rast submerzných druhov rastlín (rastúcich pod hladinou). Tienením a vytláčaním pôvodných vodných druhov výrazne znižuje biologickú diverzitu vodných ekosystémov. 


Pohánkovec japonský Fallopia japonica je druh s obrovským inváznym potenciálom. Šíri sa najmä popri potokoch ale aj na suchších stanovištiach. Vďaka výbornému vegetatívnemu rozmnožovaniu je mechanickou cestou takmer "nezničiteľná", určitú možnosť predstavujú herbicídy ako Roundap. Jej jedinou slabinou je náročnosť na svetlo, vďaka čomu zatiaľ nepreniká do lesov. Po obsadení brehov potokov však znemožňuje ich budúce zalesnenie. Taktiež znemožňuje existenciu druhovo pestrých brehových lúk.
Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)

Táto drevina bola do USA dovezená z Číny, kde sa tradične pestovala v okolí chrámov. Najprv sa rozšírila na východe  krajiny ale vďaka čínskym robotníkom na stavbe železníc sa postupne rozšírila aj do Kalifornie na západnom pobreží. Je jedným z tých druhov, ktorý zdanlivo spĺňa všetky nároky "moderného" novodobého stromu a síce je schopný vyhnať výhonky aj cez pukliny v chodníkoch, preraziť aj cez základy budov, je odolný voči extrémnym horúčavám, suchám a znečisteniu prostredia. Veľmi rýchlo je schopný stať sa dominantnou drevinou a to aj z jedného jediného semenáčika zavlečeného do brehových biotopov. Drevina má bohatú koreňovú výmladnosť, korene doslova cestujú pod zemou, vytvárajú akýsi plazivý koberec, z ktorého postupne vyrastie celá húština. Korene obsahujú jedovaté látky, čo je osobitne nebezpečné v prípade masovejšieho výskytu tejto dreviny v blízkosti vodných zdrojov a nádrží. Z tohto dôvodu je výskyt pajaseňa problematický nielen v osídlených oblastiach ale aj v divočine. Akonáhle sa táto drevina na stanovišti zabýva, pôvodné rastlinstvo nemá veľkú šancu prežiť. Raz do roka samčie kvety vylučujú nepríjemne zapáchajúce látky, vďaka ktorému je táto drevina ešte viac neželaným votrelcom.

http://www.moplants.com/

 

Vieme naozaj odhadnúť adaptačný potenciál inváznych rastlín?

Jeden príklad za všetky, opäť z USA, kde sa tejto problematike podľa internetových zdrojov a iných dostupných  materiálov venujú asi oveľa intenzívnejšie ako v Európe.

 

V štátoch amerického stredozápadu si botanici a biológovia vymieňajú doslova hororové príbehy o vcelku miestne bežnej rastline s taxonomickým názvom Lonicera japonica (Zemolez japonský). Táto rastlina (ker), ktorá sa ľahko šíri vďaka bohatej produkcii semien,  je dobre prispôsobená životu vo voľnej prírode v južnejších a teplejších štátoch USA. Kdekoľvek sa objaví, veľmi promptne uniká zo záhrad a "napáda" lesy pahorkatín a brehové porasty v okolí potokov a riek, pričom doslova vytláča z cesty takmer všetky ostatné druhy.

 

Autori použili zemolez japonský len ako jeden z mnohých príkladov na ilustráciu problémov, ktoré môžu invázne druhy z hľadiska ekológie daného územia so sebou priniesť. V minulosti sa zemolez japonský nebol schopný prirodzene šíriť do severnejších a chladnejších oblastí, pretože bol citlivý na mráz. Vďaka  tejto jeho vlastnosti boli listnaté lesy severu spolu s ďalšími miestnymi ekosystémami pred zemolezom "chránené". Avšak vďaka všeobecne platným zákonom genetiky si "príroda opäť raz poradila", podobne ako tomu bolo vo filme Jurassic Park. Každý druh rastliny má totižto prístup k obrovskej génovej banke vďaka ktorej sa vlastnosti daného konkrétneho druhu môžu vplyvom človekom obyčajne neregulovaných procesov meniť (výsledkom zámerných génových manipulácií sú geneticky modifikované organizmy  známe ako GMO). V tom danom konkrétnom momente každý jedinec využíva len nepatrný zlomok genetického potenciálu celého druhu. Mnoho ďalších tzv. recesívnych génov sa v celkovom vzhľade alebo správaní jedinca neprejavuje, ale sú napriek tomu v jeho "výbave" prítomné. Tento fakt je kľúčom k prirodzenému výberu. V prípade zemoleza japonského je jednou z jeho recesívnych (potlačených) vlastností aj väčšia odolnosť voči chladu.

 

Vďaka bohatej plodivosti tohto druhu bola vysoká pravdepodobnosť, že postupom času sa objaví jedinec, ktorý bude na chlad tolerantnejší. Prognóza sa nanešťastie potvrdila a americký botanici a s nimi celá verejnosť sú v súčasnosti svedkami invázie tohto kra smerom na sever. Dopady na prírodné ekosystémy a spoločenstvá sú nedozierne.