Koľko stojí les?


 

Foto: Ľubomír VOJTEK

V poslednom čase sa nad touto otázkou zamýšľajú nielen vedci a odborníci na celom svete, ale aj laická verejnosť, a to v súvislosti s otázkami súvisiacimi s ochranou životného prostredia a zachovaním pôvodnej biodiverzity na našej planéte, ktoré sa čoraz naliehavejšie tlačia do popredia.


Tento príspevok predstavuje "pretlmočené " názory odborníka z USA.

 

Takže koľko vlastne stojí taký les? Dá sa jeho hodnota a význam pre ľudskú spoločnosť a ostatné živé organizmy nejakým spôsobom zmerať? Keby sme, čisto teoreticky, uvažovali iba s jeho ekonomickou hodnotou (a predstierali, že ostatné jeho hodnoty sú zanedbateľné a nepodstatné), akú metódu by sme zvolili na adekvátne ohodnotenie jeho ceny a dôležitosti?

 

Samotný ekonomický prínos lesa sa dá ďalej "rozmeniť na drobné" a to podľa jednotlivých aktivít priamo viazaných na existenciu lesa ako sú napríklad lesnícky výskum, rekreácia, vzdelávanie, využitie lesného prostredia na terapeutické účely, dokonca sa hovorí o význame lesa aj v súvislosti s "politickou symbolikou" (napríklad Idaho je považované za štát "divočiny") a náboženstvom (ľudia prichádzajú do lesa na "vlastnej koži" zažiť a precítiť atmosféru imaginárnych "katedrál bielych borovíc").

 

Postupne sme došli k poznaniu, že je extrémne ťažké kvantifikovať aj hodnoty lesa s výhradne "ekonomickým" charakterom, nehovoriac už o jeho "nehmotných - zdravotných, estetických, ..." hodnotách. Napríklad až do času, kým nebola verejnosť priamo vyzvaná odpovedať na otázku, koľko by bola ochotná zaplatiť za existenciu prírodného lesa v jej okolí (ide o tzv. existenčnú hodnotu, teda len skutočnosť, že viete o existencii lesa bez toho, aby ste ho museli navštíviť), ktorá doteraz nemala v dolároch žiadnu hodnotu. Niektorí ekonómovia sa pokúsili odhadnúť numerickú hodnotu "vybraných" hodnôt lesa (dôležitých s ohľadom na budúcnosť) a tzv. hodnoty "dedičstva" (zachovanie lesa pre budúce generácie). Walsh a kol.( v publikácii "Land Economics") napríklad zistili, že priemerná domácnosť štátu Colorado bola ochotná ročne zaplatiť $4,04 za "vybranú" hodnotu, $4,87 za existenčnú hodnotu a $5,01 za "dedičstvo." V podstate tieto údaje vyjadrujú nakoľko si občania Colorada vážia 1,2 milión akrov prírodných lesov Colorada. Keď sa hodnoty za jednotlivú domácnosť vynásobia počtom domácností v tomto štáte, dospejeme k celkom zaujímavým a nezanedbateľným číslam.

 


Foto: Ľubomír VOJTEK

Hodnota najčastejšie kvantifikovaná v súvislosti s lesmi, okrem ceny dreva na pni, je ich rekreačná hodnota. Náklady na sprístupnenie a celkovo prístup do lesov sa dajú matematicky vyjadriť a jednoducho sa sčítajú. Hoci les predstavuje "čosi nám dané zadarmo," náklady na dopravu, ťažbu, technické vybavenie alebo vyberanie vstupného sú často nevyhnutné na jeho sprístupnenie. Typická "peňažná" hodnota návštevy lesa môže dosiahnuť až $15 za deň (1992). Táto čiastka však v žiadnom prípade neodráža či už hodnotu "zážitku" alebo význam územia pre plnenie mimoprodukčných funkcií. Niektorí ekonómovia navrhli tzv. "podmienené oceňovanie," pri ktorom sa vlastné náklady odčítajú od sumy, ktorú sú "spotrebitelia" ochotní dobrovoľne zaplatiť. Takto získaná "nadbytočná" hodnota predstavuje objektívnejšie vyjadrenie rekreačnej hodnoty daného lesa, keďže je vyčíslená v dolároch. Posledná kategória hodnoty, s ktorom by sme mali uvažovať, je hodnota z hľadiska ochrany prírody (zachovanie biodiverzity, kultúrnych a vedeckých hodnôt,...). Náš "prírodný kapitál," lesy nevynímajúc, sa podieľa na regulácii klímy, tvorbe pôdy a kolobehu látok ako v oceáne tak aj v atmosfére. Tieto tzv. "služby životného prostredia (infraštruktúra divočiny)" slúžia na podporu celej ekonomiky, ale samé osebe nemajú žiadne priame ekonomické zhodnotenie. Je ťažké si predstaviť reálne finančné ohodnotenie estetického alebo duchovného zážitku. Aj keď je nemožné konkrétne kvantifikovať tieto hodnoty, bežný zmysel pre matematiku nám hovorí, že ak sa počet lesov blíži k nule, tak ich hodnota sa blíži k nekonečnu (nikto nebude schopný zažiť a oceniť na "vlastnej koži" tieto hodnoty, ak lesy zmiznú z povrchu zemského). Tieto hry typu " čo-to-stojí-v-dolároch" sú zábavné, alebo lepšie povedané boli by, keby neboli brané tak vážne tými pri moci.

 

Namiesto tohto typu hry si môžeme zahrať hru typu " čo-by-to-stálo-nahradiť-to." Táto "hra" by nás doviedla k analýze nákladov potrebných na nahradenie "služieb prírody" a to z hľadiska ľudskej pracovnej sily a technológie. Buckminster Fuller napríklad v minulosti vykalkuloval, že ak by sme sa rozhodli vyrábať ropu pomocou chemických procesov a s využitím elektrickej energie (sadzby podľa California Con-Edison), jeden galón by nás vyšiel na viac ako milión dolárov. V súčasnosti rozlišujeme mnoho funkcií lesov, ale ani zďaleka nepoznáme ešte všetky. V tomto ponímaní celej problematiky je preto hodnota lesa relatívne vysoká. Nasledujúca tabuľka bola uverejnená ako súčasť študijných materiálov kurzu Ekologické lesníctvo (1994) a predstavuje akýsi "myšlienkový pokus" o približné kvantitatívne vyjadrenie jednotlivých hodnôt.


Tabuľka: Náklady potrebné na nahradenie lesných funkcií a úžitkov z lesa

Funkcia Cena v prírode Cena za "výrobu"
Čistá voda $0 $0,70 / liter
Čistý vzduch $0 $0,04 / liter
Vyrovnávanie klimatických extrémov $0 $22 000 / deň
Ochrana pred vetrom $0 $6 000 / hektár
Génová základňa $0 $11 000 000 / gén
Rekreácia $0 $2 000 000 / park
Protipovodňová ochrana $0 $24 000 / hektár

 

Ako už možno tušíte, celkové finančné náklady na nahradenie všetkých prínosov "priemerného" lesa sú nedozierne. Na ilustráciu sa môžeme pokúsiť vyčísliť "náhradné" náklady napríklad pre mesto s 50 000 obyvateľmi ležiace v zalesnenom povodí. Odhadované náklady na nahradenie čo len základných "služieb" ( funkcií, úžitkov z lesa) by sa vyšplhali na miliardy dolárov ročne. A to už ani neuvažujeme so skutočnosťou, že lesy poskytujú domov a životný priestor nielen ľuďom, ale aj iným živým organizmom. Na jednej strane uvažujeme s akýmsi imaginárnym finančným ocenením hodnoty prírody, ale na druhej strane si neuvedomujeme, že by sme sa podľa správnosti mali pokúsiť o odhad jej reálnej hodnoty odrážajúcej skutočné náklady na jej nahradenie, ako to Fuller prezentoval na príklade ropy.

 

Iróniou je, že len minulý rok každoročné sympózium "Americkej spoločnosti pre vedecký pokrok" - American Association for the Advancement of Science (publikované 17. 2. 1997 v Environment News Service), priviedlo za jeden okrúhly stôl vedcov a ekonómov, ktorí došli k záveru, že "cenu" prírodných ekosystémov je potrebné kalkulovať v biliónoch dolárov, tak ako to pohotovo zhrnula ekologička zo Stanfordovej univerzity Gretchen Daily.

 

"Tovary" a "služby," ktoré prírodné ekosystémy každoročne poskytujú a zabezpečujú, majú v konvenčnom ekonomickom ponímaní cenu mnoho biliónov. Podľa Daily prosperita všetkých spoločenských formácií a jej zachovanie priamo závisí (doslova "visí na") na prírodných ekosystémoch. "Služby" vlastne predstavujú životne dôležité funkcie, ktoré tieto ekosystémy bežne zabezpečujú, ako sú napríklad:

  1. vytváranie zásob zdravotne nezávadnej pitnej vody
  2. redukcia znečistenia ovzdušia ( poskytovanie tzv. "čistého" vzduchu)
  3. detoxikácia a recyklácia odpadu
  4. zabezpečovanie a udržiavanie pôdnej úrodnosti
  5. poskytovanie prostredia na prirodzené opeľovanie hospodársky dôležitých plodín ako aj ostatných rastlín
  6. regulácia klimatických výkyvov a anomálií
  7. znižovanie výskytu prírodných pohrôm a katastrof ako sú rozsiahle záplavy a dlhotrvajúce obdobia sucha

Prírodné ekosystémy okrem "služieb" poskytujú aj rôzne "tovary" ako sú napríklad zložky potravy (morské živočíchy, lesné produkty, poľnohospodárske plodiny,...) a suroviny (drevná hmota,...), ktorých získavanie, ťažba a následné obchodovanie s nimi predstavujú dôležitú a všeobecne známu zložku ekonomiky každej spoločnosti. Hádam ani nie je nutné sa zmieňovať, že prírodné ekosystémy sú domovom nespočetných foriem živých organizmov, presne tých istých druhov, ktoré sú vlastne zdrojmi kľúčových surovín pre naše poľnohospodárstvo, farmaceutický priemysel a priemysel ako taký.

 

"Služby" prírodných ekosystémov, mnoho krát komplexné, bohaté na detaily a veľmi málo prebádané, sa "využívajú" v takej miere, že väčšina z nich nemôže byť nahradená ani najmodernejšími technologickými postupmi. Ich prínos je nevyčísliteľný, ale keďže nemajú "konkrétnu" cenu, nie sú predmetom obchodovania na medzinárodných ekonomických trhoch. Minuloročné sympózium priviedlo za jeden rokovací stôl špičkových ekológov a ekonómov, ktorí po rozsiahlej diskusii jednoznačne dospeli k názoru, že je nevyhnutné, aby vláda USA a priemyselné kruhy zahrnuli do stratégií a plánovania aj otázku ochrany a zachovania životne dôležitých hodnôt prírodných ekosystémov. Z tohto pohľadu odhad hraničnej hodnoty "tovarov" a "služieb" poskytovaných prírodou predstavuje pre všetky orgány rozhodovania kriticky dôležitú informáciu.

 


Foto: Ľubomír VOJTEK

Nepriaznivý vplyv ľudskej spoločnosti na "bezproblémové a bezporuchové" fungovanie "služieb" prírody sa už dávno začal. Stanfordský ekológ Paul Ehrlich použil na ilustráciu "vplyvu" príklad katastrofických zosuvov pôdy v štátoch Oregon a Washington. Tieto zosuvy sa dali čiastočne priamo pripísať na vrub nadmernej ťažby dreva, ktorá narušila prirodzený systém protipovodňovej funkcie lesov. Ehrlich navrhol, že Forest Service (niečo ako Správa lesov USA) by mal do kalkulácie poplatkov za ťažbu dreva premietnuť aj finančné vyjadrenie škôd spôsobených zosuvmi pôdy a záplavami.

 

Keďže je nemožné finančne vyjadriť hodnotu ľudského života (Koľko by to bolo? 0,78 dolára alebo 78 000 dolárov?), je zbytočné pokúšať sa odhadnúť trhovú cenu prírody. Aj keby sa nám podarilo v peňažnej forme vyjadriť cenu prírody, akým spôsobom a podľa akého kľúča by sme ocenili hodnotu "domova" a ľudského života? Opýtajte sa kohokoľvek, kto už stratil člena rodiny, domov alebo čo len obľúbený les, či môžu peniaze nahradiť túto stratu. Šéfredaktori časopisu The Economist (v ich knihe "Whose Common Future?") skonštatovali, že veľa ľudí nedovolí aby sa o ich rodinných sídlach, kde ich predkovia žili po niekoľko generácií, hovorilo v súvislosti s ich trhovou hodnotou, dokonca aj keď by šlo o najvyššiu možnú peňažnú čiastku, keďže peniazmi sa nedá vyjadriť všetko, čo pre nich takéto dedičstvo znamená. Najdôležitejšia pre nich je skutočnosť, že tam majú právo žiť. Tak napríklad komunity "Thai muang faai" odmietajú, aby sa sankcie za výrub stromov v ich lesoch interpretovali vo forme cien za jednotlivé stromy, ktoré sú potrebné pri pestovaní ryže. Veľa ľudí v priemyselných krajinách sa odmieta zúčastňovať na anketách typu "Aká vysoká by napríklad mala byť finančná kompenzácia za stratu viditeľnosti v dôsledku znečistenia ovzdušia alebo za stratu lesov v dôsledku odlesňovania."

 

Aj napriek pochybnostiam ekonómov, ktorých vyhlásenia sú odmietané, nevyčísliteľná hodnota lesov je iba obmedzujúcou podmienkou ekonomického využívania. Aj bez finančného ohodnotenia lesov ako komodity, lesy automaticky poskytujú obnoviteľné "služby" (vlastne sa jedná o zdroje) a to vo forme čistej vody, vzduchu, ale aj vo forme diviny, dreva, úkrytu a v neposlednej miere tam pristupuje aj hľadisko estetického zážitku a duševnej inšpirácie. Odmietavý postoj k diskusiám o cene lesov je oprávnený. Tento všeobecne zdieľaný postoj by mal slúžiť na usmerňovanie lesníckej stratégie smerom k širšiemu "mimoekonomickému" chápaniu podstaty lesa. Ekonomický poriadok je súčasťou kultúrneho poriadku, ktorý je zasa súčasťou fyzicko-ekologického poriadku. Všetky diskusie na tému oceňovania lesov by sa mali odvíjať v rovine kultúrnych a ekologických súvislostí.

 

Pri posudzovaní otázok životného prostredia a ekológie sa nemôžeme vyhýbať rozhodnutiam, ktorých prioritou by mali byť ľudské hodnoty. Dokonca ani všetky ľudské hodnoty sa nedajú kvantifikovať a vyjadriť v dolároch. Ak aj ľudské hodnoty majú objektívny význam, nie všetky sa dajú vyjadriť v dolároch. Z tohto poznania logicky vyplýva, že ani hodnota všetkých prírodných procesov sa nedá "oceniť" v dolároch, hoci všetky z nich majú určitú vopred definovanú špecifickú hodnotu. Ako Ray F. Dasmann správne poznamenal, akýkoľvek živý organizmus (napr. vtáky alebo delfíny) má pre pozorovateľa hodnoty, ktoré sa nedajú s ničím porovnať. Dokonca aj bez znalosti celkovej "dolárovej" hodnoty lesov máme aspoň akúsi malú predstavu o objeme a úrovni "záujmu" a podľa toho si môžeme ekonomický systém doslova " ušiť na telo. "

 

Cenové kalkulácie hodnoty jednotlivých zložiek prírody sa odvíjajú od uvedomenia si, čo je v prírode cenné. Hodnoty reprezentujú akési kódy, za ktorými sa skrývajú životne dôležité alebo cenné informácie. Možno najdôležitejšou hodnotou v tomto ponímaní je "čas bytia (existencie)," doslova estetický zážitok žiť. V tomto kontexte je možno pochopiteľné, že ľudia si cenia aj niečo také jednoduché a samozrejmé ako je prechádzka lesom. Pobyt v prírode nám totižto poskytuje celú škálu vnemových zážitkov. Je len na škodu veci, že ekonómovia a plánovači len zriedka berú do úvahy aj estetické hodnoty prírody okolo nás. Jednotlivé zložky ako svetlo, vietor, pôda, rastliny, vtáky, atď. slúžia nielen na produkciu úrody alebo chov hospodárskych zvierat, ale tiež vytvárajú nevyhnutný rámec pre pobyt človeka v prírode. Ľudská civilizácia v žiadnom ohľade neexistuje oddelene od týchto zložiek ekosystémov. Všetky hodnoty sú v princípe založené na "zdravej" ekológii, ktorá musí byť dodržaná.

 

Všetky skutočné náklady akéhokoľvek technologického procesu nám musia byť jasné a to aj za cenu, že pridelíme subjektívne dolárové hodnoty "zdrojom" estetického cítenia. Tento postup automaticky neznamená, že estetický "zdroj" má cenu 1 miliarda, ale len navrhuje potenciálnu ekonomickú a duchovnú stratu pre systém v prípade, že zdroj zanikne. Cenový systém neberie adekvátne do úvahy celú škálu hodnotových faktorov, ako sú napríklad prínosy pre ľudí mimo "transakcie." Hodnotové systémy predstavujú hnací motor všetkých ekonomických systémov a nielen akési okrajovo pripojené štruktúry. Patriarchálne národy tieto hodnoty spolu s ľudovou múdrosťou podceňujú a to používaním ich dominantných, abstraktne kvantitatívnych ekonomík. Ekonomické ciele musia vo všeobecnosti zahrňovať všetky nové ponímania hodnoty. Každý nový ekonomický systém musí odrážať aj hodnoty zatiaľ ešte nepredstaviteľné pre mnohých ekonómov. Takýto systém dovoľuje napríklad vykalkulovať potenciálnu rastlinnú produkciu Amazonskej panvy alebo hodnotu lesov amerického severozápadu. Vo chvíli, keď si uvedomíme, že zachovanie existencie druhov a stanovíšť môže mať vyššiu hodnotu ako ich deštrukcia, tieto môžu byť zachránené.​