Ochrana vodných zdrojov

Ochranou lesa k ochrane vodných zdrojov


Okolie Zvolena
Foto:  Ľubomír VOJTEK
Už pred viac ako storočím si mnoho v tom období boom zažívajúcich amerických miest ako napr. Boston a New York uvedomilo dôležitosť ochrany dostupných vodných zdrojov pre trvalo udržateľný rozvoj ich komunít v budúcnosti. Mestá investovali peniaze do kúpy pozemkov v oblastiach vodných zdrojov aby tak zabezpečili ich trvalú ochranu. V súčasnosti tieto veľkomestá preto vďaka relatívne čistým zdrojom pitnej vody nemusia vynakladať priveľké finančné prostriedky na zásobovanie obyvateľstva touto drahocennou tekutinou. 

 

Aj napriek tomu, že moderné technológie a postupy umožňujú prevádzkovateľom zariadení na úpravu vody efektívnu výrobu pitnej vody a odstraňovanie mnohých známych znečisťujúcich látok zo zdrojov pitnej vody, nemali by výdobytky modernej vedy nahrádzať význam a postavenie ochrany území v okolí vodných zdrojov. Samotná technologická úprava, hoci zohráva kritickú úlohu v prevencii rôznych nákazlivých chorôb, by nemala byť jedinou metódou "ochrany" pitnej vody. Je potrebné zabezpečiť tzv. multi - bariérny princíp ochrany pitnej vody pred rôznymi infekciami zahrňujúci niekoľko vzájomne prepojených a  súsledných krokov ako sú  napr. výber vysokokvalitných vodných zdrojov, ochrana a náležité obhospodarovanie takýchto zdrojov, výber vhodných technologických metód úpravy vody a distribučných sietí ako aj permanentný monitoring kvality vody.

Les - zázračný filter na vodu?

Súčasné výskumy zaoberajúce sa dopadom povrchového odtoku z urbanizovaných a poľnohospodárskych oblastí na kvalitu a čistotu vodných zdrojov, ktoré majú priamy súvis so zdravotným stavom obyvateľstva a vysoké náklady na technologickú úpravu vody ako aj obmedzenia týkajúce sa technických možností nútia odborníkov na vodné zdroje čoraz viac sa zaoberať dvomi fundamentálnymi princípmi, ktoré boli v minulosti považované za samozrejmosť a síce:

  1. vodné zdroje na zásobovanie obyvateľstva vodou by mali byť adekvátne čisté aj pred nevyhnutnou úpravou,
  2. lesy a ostatné prírodné ekosystémy zohrávajú kritickú úlohu v otázke kvality a kvantity vodných zdrojov.

Ochrana území v okolí vodných zdrojov - nevyhnutnosť alebo len najnovší trend?

 


Vindšachtské jazero
Foto:  Ľubomír VOJTEK

Stále viac poskytovateľov služieb v oblasti zásobovania pitnou vodou si uvedomuje, že nízka kvalita "surovej" vody nielen ohrozuje zdravie obyvateľstva ale aj zvyšuje náklady na úpravu vody a kapitálové výdavky. Ochranou lesov, ktoré prispievajú nielen k znižovaniu erózie a tvorby sedimentov v prostredí ale aj k vyššej čistote vodných zdrojov a v niektorých prípadoch sú schopné zachytiť a v systéme uskladniť nezanedbateľné množstvá zrážkovej vody, je možné finančne efektívnym spôsobom zabezpečiť dostatočné množstvá pitnej vody (podľa správy "Running Pure" vypracovanej WWF a Svetovou bankou). Podľa Davida Cassellsa, experta Svetovej banky na lesy, sa ochrana lesov v povodiach stáva nevyhnutnosťou a nie luxusom.

 

Na základe výsledkov štúdie uskutočnenej mimovládnou organizáciou Trust for Public Land zaoberajúcou sa ochranou krajiny a Komisiou na ochranu vodných zdrojov AWWA's sa potvrdilo, že náklady na úpravu vody v zariadeniach primárne využívajúcich povrchové zdroje vody kolísali v závislosti od lesnatosti rozvodia. Do analýzy bolo z pôvodného počtu 40 dodávateľov pitnej vody ( len 33 poskytovateľov odpovedalo na otázky týkajúce sa ich rozvodia, systému úpravy vody a nákladovosti procesu) zahrnutých 27. Výsledky analýzy poukázali na skutočnosť, že prevádzkové náklady na úpravu vody mali klesajúci trend v závislosti od  zvyšujúcej sa lesnatosti v zdrojových územiach. Zistilo sa, že:

  • na každý 10 % nárast v lesnatosti zdrojového územia (až do výšky približne 60%) sa náklady na úpravu a chemické technológie znížili o približne 20 %,
  • približne 50-55 % z odchýlky v prevádzkových nákladoch je možné vztiahnuť na percento lesnatosti v zdrojovom území.

Bohužiaľ sa počas štúdie nepodarilo získať dostatok informácií od dodávateľov, ktorí operujú v rozvodiach s lesnatosťou nad 65 %. Predpokladá sa však, že náklady na úpravu vody sa vyrovnávajú pri lesnatosti územia medzi 70 a 100 %. 50 % rozdiel v nákladoch na úpravu vody, ktorý nie je možné zdôvodniť rozdielnym percentom lesnatosti  v danom rozvodí, je pravdepodobne spôsobený odlišnými  technologickými postupmi, veľkosťou zariadenia (väčšie zariadenia platia nižšiu sadzbu za galón - 1 gal = 3.785 litra), polohou, intenzitou rozvoja daného rozvodia, pestovanými plodinami a úrovňou dopadu metód používaných v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve na kvalitu povrchových vodných zdrojov. Nezanedbateľný je aj vplyv urbanizácie a sídelnej infraštruktúry. Výsledky štúdie preukázali, že u dodávateľov využívajúcich povrchové zdroje vody existuje priama závislosť medzi nákladmi na úpravu vody a lesnatosťou  rozvodia v ktorom svoju činnosť prevádzkujú. Čím vyššia lesnatosť, tým nižšie náklady na úpravu. Tabuľka 1 prehľadne ilustruje zmeny vo výrobných nákladoch predpovedané na základe výsledkov analýzy ako aj priemerné denné náklady na úpravu pri kapacite zariadenia rovnajúcej sa 22 miliónov galónov vody za deň (22 mgd).

 

% lesnatosti rozvodia

Náklady na úpravu  a chemické ošetrenie v mil.  galónov

% zmena nákladov

Priemerné denné náklady na úpravu 22 mil. galónov vody

10 %

$ 115

19 %

$ 2,530

20 %

$ 93

20 %

$ 2,046

30 %

$ 73

21 %

$ 1,606

40 %

$ 58

21 %

$ 1,276

50 %

$ 46

21 %

$ 1,012

60 %

$ 37

19 %

$ 814

Tabuľka 1: Náklady na úpravu a chemické ošetrenie vody v závislosti na lesnatosti rozvodia

 

Zmeny v pôvodnom využívaní krajiny môžu negatívnym spôsobom ovplyvniť kvalitu vody a tým aj náklady na jej úpravu. Ochrana súčasných lesných porastov spolu s ochranou prírodných oblastí (stop ich premene na intenzívne využívané poľnohospodárske pozemky alebo urbanizované celky) môže miestnym komunitám priamo napomôcť pri minimalizácii nákladov na úpravu vody v budúcnosti. Zavádzanie k životnému prostrediu šetrných metód využívania pozemkov je spolu  s ochranou oblastí, ktoré slúžia ako prirodzené filtre na zachytávanie škodlivín  z prostredia ( napr. lesy, brehová vegetácia a mokrade), nevyhnutným predpokladom znižovania znečisťovania vodných zdrojov.

 


Hriňovská priehrada
Foto:  Ľubomír VOJTEK

Vďaka tomu, že čoraz viac ľudí si začína uvedomovať význam lesov a prírodných oblastí  pre zachytávanie škodlivín z prostredia a udržiavanie kvality vody, mnohé mestské celky  a dodávatelia pitnej vody, najmä tí v okolí veľkých centier, začínajú považovať ochranu krajiny za jeden z významných prostriedkov na zabezpečenie dostatočného množstva nezávadnej pitnej vody (tzv. multi-bariérny prístup). Tieto komunity si už stihli uvedomiť, že ochrana krajiny:

  • poskytuje trvalú ochranu kritických rozvodí, umožňuje obnovu narušených oblastí,
  • poskytuje miestnym obyvateľom mnohoraké úžitky, napr. ochranu pred povodňami, možnosti na rekreáciu, ochranu historických monumentov a prírodných zdrojov,
  • je vlastníkmi  vnímaná spravodlivo, lebo ich kompenzuje za obmedzenia v hospodárení,
  • má podporu u miestnych obyvateľov.

V súčasnosti sa miestne samosprávy a dodávatelia pitnej vody v celých Spojených štátoch amerických pretekajú v zakladaní rôznych účelových pozemkových trustov a komunitných skupín, ktorých hlavným cieľom je ochrana miestnych lesov, mokradí a ostatných prírodných území ako súčasť stratégie na ochranu zdrojov pitnej vody.


V skrátenej forme spracované podľa materiálu:

Protecting the Source - Conserving Forests to Protect Water by Caryn Ernst, Richard Gullick, and Kirk Nixon uverejnenom v májovom čísle mesačníka Opflow publikovanom American Water Works Association

 ​​