Environmentálne prínosy

Vypnúť režim jednoduchšieho prístupu

Vplyv na klímu a úspory energie

Zvyšujúca sa urbanizácia krajiny v posledných 50 rokoch sa dáva do súvisu aj so zmenami teplotného režimu v centrách veľkých miest. Hlavnou príčinou je neustále sa zvyšujúce sa percento teplo-pohlcujúcich povrchov ako sú napr. rozsiahle asfaltové resp. vydláždené plochy (parkoviská, ulice) a budovy s tmavými strechami. S narastajúcou teplotou sa zvyšuje spotreba energie na ochladzovanie budov (klimatizácia), narastá množstvo emisií CO produkovaných výrobcami energie spaľujúcimi fosílne palivá, zvyšujú sa nároky na vodné zdroje, v mestách sa hromadí smog a zvyšuje sa chorobnosť populácie (problémy s dýchaním, astma, ochorenia obehového systému, ...).    

Mestské zóny s dostatkom pouličnej stromovej zelene môžu zaznamenať teploty prostredia v priemere až o 10 ° F nižšie ako porovnateľné zóny, kde pouličná stromová zeleň chýba.     

 Tri v okolí domu vhodne rozmiestnené stromy môžu priniesť zníženie nákladov na klimatizáciu až o 30 %. Vhodne umiestnené mini "vetrolamy" môžu naproti tomu v zimnom období ušetriť až 25 % nákladov na vykurovanie.

Vplyv na kvalitu ovzdušia           

Nadzemné časti stromov fungujú ako prirodzené atmosferické filtre, ktoré z ovzdušia zachytávajú mikroskopické prachové častice a celú škálu rôznych znečisťujúcich látok ako napr. ozón,  oxidy dusíka, síry a amoniak. Slúžia nám teda ako nejaké práčky ovzdušia, ktoré hromadia CO 2 v listoch, vetvách, kmeňoch a koreňoch Schopnosť stromov zachytávať škodliviny z ovzdušia, pohlcovať CO 2   a produkovať kyslík môže spolu s prirodzeným chladiacim účinkom evapotranspirácie významne prispieť k znižovaniu celkového znečistenia ovzdušia a úrovne smogu, najmä vo veľkomestách a sídelných aglomeráciách. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že dreviny podobne ako mnohé iné druhy rastlín produkujú fytoncídy – látky s preukázateľne antibakteriálnymi účinkami na ľudský organizmus (podobne ako napr. cesnak). Tieto látky sa pri dýchaní dostávajú do ľudského tela, kde napomáhajú v boji proti toxickým mikroorganizmom ako akési prirodzené antibiotiká.     

Na základe mnohých výskumov a vedeckých experimentov v tejto oblasti je možné skonštatovať, že 100 stromov si za rok v priemere dokáže "poradiť" s 5 tonami atmosferického CO 2   a približne 500 kg škodlivinami vrátane približne 200 kg ozónu a 150 kg prachových častíc.     

Podľa www.gfc.state.ga.us (Georgia Forestry Commission) je 1 aker stromovej zelene schopný denne vyprodukovať dosť kyslíka pre 18 ľudí.      

Podľa výskumov amerického Center for Urban Forest Research stromy tienením asfaltových plôch a zaparkovaných vozidiel znižujú emisie uhľovodíkov z palív vyparujúcich sa z opotrebovaných výfukov a palivových nádrží. Keďže emisie uhľovodíkov podstatnou mierou prispievajú k tvorbe smogu v sídelných oblastiach, výsadba stromovej zelene na plochách parkovísk môže výraznou mierou prispieť k redukcii týchto škodlivín.

Prínos stromov k znižovaniu erózie a povrchového odtoku     

Stromy svojou koreňovou sústavou stabilizujú pôdu a korunovou vrstvou brzdia silu kvapiek dopadajúcich na nechránený pôdny povrch, čím účinne zabraňujú nástupu eróznych procesov.  Stromy tiež zachytávajú a do určitej miery v korunovej vrstve aj "akumulujú" atmosferické zrážky, čím sa odďaľuje povrchový odtok a znižuje nebezpečenstvo vzniku záplav. Rast koreňovej sústavy a rozkladné procesy prebiehajúce v pôde zvyšujú vodnú kapacitu pôdy. Výsledkom je znižovanie rizika záplav a pravidelné dopĺňanie zásob podzemných vôd, ktoré v mnohých oblastiach predstavujú jediný zdroj pitnej vody pre často rozsiahle sídelné komunity. Stromy v mestských zónach sú podľa štúdií schopné znížiť celkový ročný odtok zrážkovej vody o 2-7 %. Cielené využívanie prirodzenej filtračnej schopnosti stromov tak v konečnom dôsledku umožňuje znížiť celkové náklady na budovanie technických zariadení na odvádzanie zrážkových vôd.            

Podľa www.gfc.state.ga.us (Georgia Forestry Commission) je zdravý les počas výdatných zrážok schopný zachytiť až 20 000 galónov vody za hodinu (1 galón = 3,785 litra).

Pozitívny príklad zo Seattlu

V Seattli si otcovia mesta zvolili netradičný prístup k riešeniu problematiky odvádzania zrážkovej vody z mestských komunikácií. Navrhli nahradiť vydláždené okrajové časti ulíc stromovou zeleňou tvoriacou malé kaskády a dokonca miniatúrne močiarne jazierka. Takýto prístup umožňuje zrážkovej vode vsiaknuť do pôdy a netreba ju teda obohatenú o rôzne "cestou" pozbierané znečisťujúce látky odvádzať cez kanalizáciu do miestnych vodných tokov.  Zelený pás takisto znižuje rýchlosť povrchového odtoku v prípade extrémnych zrážok. Uskutočnené pokusy v priestore vymedzenom na šírku 2 blokmi budov naznačujú potenciálne zníženie odtoku až o 98 % v priebehu prvých 2 rokov od zavedenia úprav. Podobné hodnoty boli namerané aj vo vzťahu k množstvu prenesených škodlivín. Okrem iného sa tiež ukázalo, že "zelená" alternatíva riešenia odtoku zrážkových vôd je o 25 % lacnejšia ako klasické technické riešenie a vyžaduje len minimálne náklady na údržbu. Navyše s rastom stromov sa efektívnosť takéhoto riešenia bez dodatočných nákladov zvyšuje.         

Vplyv stromovej zelene na zdravotný stav obyvateľstva a jeho bezpečnosť           

Blízkosť stromov medzi iným napr. spomaľuje premávku na cestách a zvyšuje počet "nachodených kilometrov".     

Ulice a cesty bez stromovej zelene "pozitívnym spôsobom" / prehnane zvyšujú sebavedomie a majstrovstvo vodičov. Priamym následkom neprimeranej rýchlosti  na uliciach bez "postranných zábran" je štatisticky vyšší počet a vážnosť spôsobených dopravných nehôd.     

Pouličná zeleň nemá len vizuálny efekt na vodičov. Na okraji ciest je vnímaná hlavne ako obmedzujúci prvok, ktorý prispieva k zvýšenej disciplíne vodičov na cestách (dodržiavanie rýchlosti) a znižovaniu hlukovej záťaže. Najväčší "výchovný" charakter majú stromy umiestnené blízko vedľa seba. úzke ulice so stromoradiami nielenže znižujú priemernú rýchlosť, ale svojím tienením znižujú aj intenzitu prehrievania povrchu asfaltových vozoviek. Stromy vysadené v priestore medzi okrajmi ciest a chodníkmi zvyšujú bezpečnosť chodcov.

Stromy znižujú kriminalitu a upevňujú sociálne väzby     

Stromy môžu výrazným spôsobom prispievať k znižovaniu kriminality a domáceho násilia. Výsledky štúdie uskutočnenej pod hlavičkou University of Illinois v Chicagu zameranej na kriminalitu v obytných mestských zónach jednoznačne preukázali pozitívny vzťah medzi výmerou mestskej zelene a násilnými a majetkovými trestnými činmi (v na zeleň bohatých obytných zónach bol zaznamenaný výrazný, až 52 % pokles uvedených trestných činov v porovnaní s mestskými časťami  bez alebo len s minimálnym výskytom zelene).  Ako je to možné? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Zelené plochy lákajú obyvateľov tráviť viac ich voľného času mimo domovov, čím je okolie viac pod "drobnohľadom" jeho obyvateľov, ľudia sa navzájom lepšie poznajú a sú schopní skôr identifikovať nevítaných návštevníkov resp. rozpoznať podozrivé skutočnosti. Pravidelne udržiavané plochy zelene signalizujú potenciálnym kriminálnikom záujem vlastníkov nehnuteľností o ich bezprostredné okolie vrátane otázok osobnej bezpečnosti.     

Podľa výsledkov štúdie z New Yorku je nanajvýš ekonomické znižovať kriminalitu cestou budovania mestských parkov a oddychových zón. Posúďte sami - priemerné ročné náklady na 1 zamestnanca rekreačných služieb mesta boli vyčíslené na 35 207 US$, zatiaľ čo porovnateľné náklady na 1 väzňa v rovnakom období predstavovali 58 288 US$ ( www.parks1.org).     

Osobitne významný je v tomto ohľade prínos zelených a otvorených rekreačných plôch (napr. basketbalové ihriská na sídliskách, atď.) pre znižovanie kriminality mladistvých.     

Verejné priestranstvá s množstvom zelene tiež významnou mierou prispievajú k upevňovaniu sociálnych zväzkov medzi jednotlivými členmi a skupinami v rámci komunity. S narastajúcou plochou zelene sa totižto zvyšuje intenzita využívania týchto plôch miestnymi obyvateľmi, pričom tí žijúci v bezprostrednej blízkosti parkov a ozelenených priestranstiev sú aktívnejší pri nadväzovaní nových kontaktov, poznajú lepšie svojich susedov, trávia s nimi viac času, mávajú vo všeobecnosti viac návštevníkov a sú menej agresívni voči členom vlastnej rodiny. Blízkosť zelených plôch tiež vytvára bezpečnejšie prostredie pre detských obyvateľov sídlisk, čo má priamy dopad na kvalitu života celých rodín. Ľudia v dôchodkovom veku sa v takomto prostredí cítia bezpečnejšie, príjemnejšie, sú vitálnejší (často dobrovoľne prispievajú k údržbe a zveľaďovaniu zelene – pocit vlastnej užitočnosti) a javia väčší záujem o svoje okolie (možnosť prechádzok, pekný výhľad z okna, posedenia na lavičke, atď.), čím nepriamo vykonávajú akýsi dohľad na okolím v čase keď je väčšina ostatných obyvateľov v zamestnaní.     

Stromová zeleň v mestách (parky, zelené pásy okolo ulíc, sídlisková a rozptýlená zeleň, zeleň v záhradách, atď.) má mnohoraký - priamy ale aj sprostredkovaný pozitívny účinok aj na zdravotný stav mestského obyvateľstva. Stromy:

  • znižujú hladinu hluku v mestských zónach (stromy predstavujú prirodzené zvukové bariéry; ich prínos je osobitne cenný v prípade vysokofrekvenčného hluku s preukázateľne negatívnym dopadom na zdravotný stav populácie),
  • znižujú intenzitu ultrafialového žiarenia (ochrana pred rakovinou kože a rôznymi očnými ochoreniami ako napr. šedý zákal),
  • znižujú intenzitu pôsobenia stresových faktorov prostredia (upokojujúci účinok),
  • u nemocničných pacientov s výhľadom na zeleň (samozrejme s výnimkou cintorínov) sa znižuje nevyhnutná doba hospitalizácie a množstvo predpísaných liekov (rýchlejšie zotavovanie sa po operáciách, menej pooperačných komplikácií),
  • znižujú percento depresií a prejavov agresívneho správania (stimulačný efekt zelene – bohatosť vizuálnych a zvukových vnemov; upokojujúci efekt),
  • prispievajú k zvyšovaniu fyzickej kondície a odolnosti obyvateľstva formou aktívneho oddychu (zdravší životný štýl, pohyb ako kompenzácia stresu); osobitne významný faktor v prevencii tzv. civilizačných chorôb ako obezita a cukrovka - aj s ohľadom na alarmujúci nárast týchto ochorení u detskej populácie. Je všeobecne známe, že aktívni ľudia = zdravší ľudia. U ľudí pravidelne sa venujúcich nejakej fyzickej aktivite je znížené riziko predčasnej smrti, kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku, atď.
  • znižujú výskyt a intenzitu astmatických ochorení (prirodzené lapače škodlivín),

Podľa výsledkov štúdie American Planning Association (2003) blízkosť parkov, zelených plôch a stromových alejí vo všeobecnosti predlžuje priemernú dĺžku života obyvateľov mestských zón (zvýšená fyzická aktivita, zdravší životný štýl a životné prostredie, pozitívny vplyv na psychiku, a p.). Podľa inej štúdie tejto asociácie dochádza u detí trpiacich poruchami koncentrácie a správania pri priamom kontakte s prírodou k podstatnému zlepšeniu ich zdravotného stavu. Pozitívny vplyv sa preukázal u širokej skupiny detských pacientov vo veku od 5 do 18 rokov bez ohľadu na pohlavie, pôvod, rodinné a finančné zázemie, vážnosť zdravotného stavu a charakter porúch.             

Vplyv stromovej zelene na výkonnosť zamestnancov     

Zeleň v blízkosti kancelárskych, obchodných a výrobných priestorov priamo ovplyvňuje výkonnosť a zdravotný stav ich zamestnancov. Úspešné firmy už dávno pochopili výhody zelených plôch v blízkosti ich prevádzok. Nielen výhľad z okna kancelárie, ale aj možnosť stráviť obedňajšiu prestávku prechádzkou po parku sa priamo premieta do zníženej hladiny pracovného stresu a zvýšenej výkonnosti a spokojnosti zamestnancov. Významne sa tiež skracuje dĺžka trvania stresu a obdobie "regenerácie".  Chorobnosť zamestnancov v kanceláriách bez výhľadu na prírodu je v priemere o 23 % vyššia ako u zamestnancov s výhľadom na zeleň ( www.gfc.state.ga.us). Zamestnanci s výhľadom na zeleň tiež vykazujú nižšiu mieru frustrácie súvisiacej z bezprostredným výkonom ich povolania, sú trpezlivejší, prejavujú viac nadšenia pre prácu, zvyšuje sa ich schopnosť a ochota riešiť aj zložité pracovné úlohy, sú celkove zdravší a spokojnejší so životom. Ľudia obklopení zeleňou potrebujú kratší čas na regeneráciu svojich síl. Zároveň sa zvyšuje aj ich schopnosť skoncentrovať sa na prácu. Zeleň tiež pozitívne vplýva na elimináciu negatívnych emócií ako sú napr. hnev, podráždenosť, vnútorné napätie, agresivita, a p. Prítomnosť stromovej zelene zároveň znižuje strohý charakter mestských zón, zjemňuje línie budov a prináša farebnosť do inak monotónnej šede veľkomiest.

Praktické aspekty starostlivosti o stromovú zeleň v urbanizovaných celkoch     

Výsadba a systematická starostlivosť o stromovú zeleň v intravilánoch obcí a miest stojí nemálo finančných prostriedkov a úsilia. Je preto dôležité celý proces od začiatku zodpovedne plánovať. Len  takto je totiž možné predísť celej rade budúcich problémov týkajúcich sa nevhodnej drevinovej skladby (niektoré druhy drevín sú napr. známe alergény), nevhodného umiestnenia drevín (vždy treba brať do úvahy rozmery stromov v dospelosti a charakter vysádzaných plôch) a nevhodnej kombinácie drevín (kompetičné vzťahy môžu prispieť k zhoršovaniu zdravotného stavu jedincov a ich zníženej stabilite a odolnosti voči faktorom prostredia). V neposlednej rade je dôležité brať do úvahy aj otázku bezpečnosti jednotlivých drevín a krov (existujú dreviny a kry, ktorých niektoré časti môžu byť pre človeka jedovaté – osobitne dôležité v prípade detských ihrísk a sídliskových plôch) a ich estetické hodnoty. V každom prípade je dôležité porovnať položku "náklady" s celým radom prínosov, služieb a funkcií (napr. rekreačná, estetická, a p.), ktoré mestská zeleň poskytuje. V súvislosti s prínosmi (funkciami) je potrebné si uvedomiť, že v súčasnosti už existuje niekoľko postupov na ich peňažné vyjadrenie, často s veľmi prekvapivými výsledkami. Náklady spojené so systematickou a plánovitou starostlivosťou  môžu byť totižto mnohonásobne nižšie ako prínosy a služby vyjadrené v peňažných jednotkách.  

Náklady súvisiace so zeleňou je možné rozdeliť na niekoľko základných "účtovných položiek". Jedná sa o náklady na:

  1. sadbový materiál resp. výsadbu
  2. údržbu a odstraňovanie poškodených stromov resp. nežiadúcich drevín
  3. opravy infraštruktúry (verejné komunikácie,...)
  4. kompenzácie za škody "spôsobené" zeleňou a vlastné poškodenie zelene
  5. mzdové náklady

Ad 1) Náklady na sadbový materiál závisia od druhu dreviny resp. kra, veku sadbového materiálu, miesta výsadby, metódy prípravy stanovišťa a ceny ľudskej práce. Obyčajne zahrňujú aj náklady na počiatočnú starostlivosť. Vo všeobecnosti platí, že čím starší sadbový materiál, tým vyššia nadobúdacia cena a riziko ukradnutia.             

Ad 2) Náklady na údržbu vo významnej miere závisia od druhu dreviny (kra) a konkrétneho stanovišťa. Pre znižovanie nákladov do budúcnosti je veľmi dôležitá systematická priebežná starostlivosť. K týmto nákladom patria napr. náklady na prerezávanie a vyvetvovanie stromov (objem potrebných finančných prostriedkov závisí od druhu dreviny, jej veku a lokalizácie - stromy v okolí elektrických vedení a chodníkov si napr. vyžadujú častejšie zásahy než ostatná zeleň), náklady na zavlažovanie a kontrolu škodcov. K odstraňovaniu stromov dochádza z rôznych príčin (ohrozenie bezpečnosti občanov a majetku, prerastanie koreňov do kanalizácie, vrastanie korún do vedenia vysokého napätia, atď.). Zvyčajne platí, že čím väčší strom, tým vyššie náklady.            

Ad 3) Rastom koreňov stromov môže dôjsť k narušeniu povrchu komunikácií a podzemných kanalizačných sietí. Vhodným výberom dreviny a jej umiestnením je možné prípadné náklady na opravy výrazne znížiť resp. eliminovať.            

Ad 4) Jedná sa o náklady na kompenzácie za vlastné poškodenie stromov (vlastníci nehnuteľností môžu žiadať odškodnenie za poškodenie zelene napr. pri výstavbe realizovanej v blízkosti ich pozemkov, za odcudzenie vzácnejších druhov a p.) alebo za škody spôsobené priamo samotnými stromami (vyvrátenie stromov, úrazy na chodníkoch s nerovným povrchom). Vhodným výberom drevín, ich umiestnením a primeranou starostlivosťou je možné uvedeným prípadom vo veľkej miere predchádzať.            

Ad 5) Starostlivosť o verejnú zeleň si vyžaduje nielen náklady na zaplatenie vonkajších pracovníkov ale aj odborníkov na plánovanie a dreviny.     

Osobitnou kapitolou sú alergie a náklady spojené na ich liečenie. Počet alergikov neustále narastá a preto je veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť výberu nealergénnych druhov drevín.            

V porovnaní so zakladaním a obhospodarovaním klasických lesov sa zakladanie a udržiavanie mestskej stromovej zelene vyznačuje určitými špecifikami a to najmä vo vzťahu k výberu sadbového vhodného materiálu. V prípade mestskej stromovej zelene sa takmer výlučne jedná o výsadbu cenovo drahších odrastenejších sadeníc resp. mladých stromčekov a to z dôvodu zvýšenej mortality sadbového materiálu. Častým javom sú aj krádeže sadbového materiálu čím neúmerne narastajú náklady na  dosadby. Náklady je možné znížiť vhodnou osvetovou činnosťou a priamym zainteresovaním miestnych komunít.            

Podľa celého radu vedeckých štúdií zameraných na problematiku mestskej stromovej zelene uskutočnených v USA prínosy, ktoré stromy v  sídelných oblastiach poskytujú, mnohonásobne vyvážia náklady na ich celkovú údržbu. V mnohých amerických mestách sa náklady na celoročnú starostlivosť o dospelé, vzrastom mohutné stromy, pohybujú okolo 13 dolárov (podľa údajov z Center for Urban Forest Research), zatiaľčo čo úspory energie a prínosy v podobe čistejšieho ovzdušia, efektívnejšieho odvádzania zrážkových vôd, vyššej životnosti ulíc (zatienené ulice vyžadujú menej investícií do opráv a nových povrchov) a pridanej hodnoty nehnuteľností predstavujú vo finančnom vyjadrení hodnotu rovnajúcu sa priemernej sume 65 dolárov na 1 strom a rok.            

Hlavný prínos mestskej stromovej zelene spočíva v jej estetických a krajinotvorných hodnotách. Zeleň tiež podstatnou mierou zvyšuje kvalitu života v obytných a priemyselných zónach miest a obcí (vplyv na teplotu prostredia, kvalitu ovzdušia, vody  a pôdy, súdržnosť miestnych komunít, bezpečnosť cestnej premávky, kriminalitu, zdravotný stav obyvateľstva, atď.).            

 
     

Podľa odborníkov z kanadského Calgary sú "urban forests" (pod týmto pojmov sa vo všeobecnosti rozumie akákoľvek vegetácia rastúca v urbanizovaných oblastiach, teda nielen stromy a kry, ale aj ostatná podúrovňová vegetácia. V tomto konkrétnom prípade sa však pojem obmedzuje len  na stromovú vegetáciu nachádzajúcu sa v parkoch, údoliach riek, uliciach a na iných verejných priestranstvách, pozdĺž komunikácií a na súkromných pozemkoch) jedným z najdôležitejších nástrojov ochrany prírodného prostredia a podstatnou mierou prispievajú k znižovaniu znečistenia ovzdušia v meste.            

V starostlivo udržiavaných parkoch a bulvároch Calgary je podľa štatistík viac ako 335 000 stromov, hodnota ktorých sa odhaduje na $335 miliónov CAD. Hodnota jednotlivých stromov sa pohybuje v rozmedzí od $300 do vyše $30 000 CAD (údaje pochádzajú z oficiálnej stránky mesta Calgary - www.calgary.ca).

Environmentálne prínosy stromovej zelene vo faktoch

Nasledujúce údaje sú v skrátenej forme prebrané z materiálu "Identified Benefits of Community Trees and Forests," (Dr. Rim D. Coder, University of Georgia, 1996), ktorý vo forme odrážok obsahuje výsledky celého radu rôznych výskumných projektov zameraných na význam stromovej zelene v urbanizovanej krajine. Z tohto dôvodu údaje uvedené v nasledujúcich odrážkach nemajú exaktnú výpovednú hodnotu, ich cieľom je skôr ilustrovať potenciálne prínosy a hodnotu stromovej vegetácie v urbanizovanom prostredí.      

Tieň

  • lokality so stromami majú v priemere o 20 stupňov F nižšiu teplotu prostredia
  • teplota spevnených povrchov v tieni stromov je v lete na plnom slnku o 35 stupňov F nižšia ako v ich bezprostrednom okolí
  • stromy znižujú náklady na ochladzovanie budov (klimatizáciu) v letných mesiacoch v priemere o 27 %
  • $242 = priemerná úspora nákladov na ochladzovanie obytných priestorov obkolesených stromami
  • 15 % úspora energie na vykurovanie budov v zimnom období (ale: 5 % nárast spotreby energie v prípade stromami priamo tienených budov a 12 % nárast v prípade budov situovaných priamo pod zápojom vždyzelených druhov drevín)
  • $122 nárast ročných nákladov na kúrenie v prípade tienenia južných a východne orientovaných stien budov vyvážený $155 ročne usporených nákladov na klimatizáciu

Vietor

  • 50 % zníženie rýchlosti vetra sa rovná 7 % úspore nákladov na vykurovanie
  • $50 ročná úspora nákladov na vykurovanie v dôsledku regulácie rýchlosti vetra
  • vetrolamy predstavujú účinnú ochranu pred vetrom, najmä v prirodzene otvorenej krajine

Aktívna evaporácia

  • 65% tepla pohlteného stromom pri priamom slnečnom osvetlení je aktívnou evaporáciou z povrchu listov rozptýlených
  • 1 aker vegetácie za slnečných letných dní uvoľní do ovzdušia vo forme pary (transpirácia) až 1600 galónov vody
  • aktívna evaporácia stromov znižuje náklady na ochladzovanie budov v priemere o 17 %
  • na pozemku o rozlohe 1/5 akru s 30 % vegetačným krytom je vegetácia schopná "nahradiť" výkon 2 centrálne riadených klimatizačných zariadení

Znečistenie ovzdušia

  • stromy v nemenovanom mestskom parku o rozlohe 212 ha boli za deň schopné z ovzdušia odstrániť približne 24 kg (48 libier) prachových škodlivín, 4,5 kg NO2, 3 kg SO2 a cca 200 g CO (= $136 ušetrených denne na moderné technológie kontroly kvality ovzdušia)
  • 60% zníženie množstva prachových škodlivín v uliciach so stromovou zeleňou
  • 1 javor cukrový (Acer saccharum MARSH.) s priemerom približne 30 cm rastúci v blízkosti cesty dokáže v priebehu 1 vegetačného obdobia odstrániť z ovzdušia cca 60 mg kadmia, 140 mg chrómu, 820 mg niklu a 5200 mg olova
  • v súčasnosti je v tzv. komunitných ("community") lesoch USA "uskladnených" približne 800 miliónov ton uhlíka; každoročne tento objem vzrastie v priemere o ďalších 6,5 miliónov ton (= $22 miliárd v nákladoch na technické kontrolné opatrenia)
  • 1 strom je schopný ročne naviazať až 6,5 kg uhlíka
  • komunitný les s rozlohou 1 akru je schopný ročne "uskladniť" až 2,6 tony uhlíka

Regulácia odtoku zrážkovej vody

  • 7 % zimných zrážok zachytených a odparených opadavými drevinami
  • 22 % zimných zrážok zachytených a odparených vždyzelenými druhmi drevín
  • 18 % zrážok vo vegetačnom období zachytených a odparených stromovou vegetáciou
  • zvýšenie stromového vegetačného krytu o 5 % zníži povrchový odtok v sídelných oblastiach o približne 2 %
  • 7 % pokles v objeme búrkovej vody odtečenej pri 6-hodinovom monitorovacom období ako priamy dôsledok zachytenia zrážok v korunovej vrstve stromov
  • 17 % pokles (11,3 miliónov galónov) v objeme zrážkovej vody odtečenej do kanalizácie pri 12 hodín trvajúcej búrke v stredne veľkom meste ($226,000 v nákladoch ušetrených na regulačné opatrenia technického rázu)

Kvalita vody / erózia

  • mestská stromová zeleň a lesy v okolí sídiel fungujú ako filtre zachytávajúce živiny, sedimenty a škodliviny obsiahnuté v zrážkach a vďaka vyrovnanejšiemu odtoku zvyšujú efektivitu napĺňania podzemných vodných zdrojov
  • 37,500 ton sedimentov na 1 štvorcovú míľu je ročne splavených z 

Podľa priemerných štatistických údajov za štát Maryland (USA) jeden strom znižuje výdavky na klimatizáciu, kontrolu erózie a obsahu škodlivín v ovzduší rádovo o desiatky dolárov ročne (viď tabuľka). Na druhej strane ten istý strom vytvára prostredie na existenciu voľne žijúcich organizmov v celkovej ročnej hodnote $75.  

 

Úspora - klimatizácia Úspora – kontrola erózie Úspora – ovzdušie Hodnota biotopov Celkove
$73 $75 $50 $75 $273

http://www.dnr.state.md.us/forests/healthreport/urban.html