Urban forestry

Termín "urban forest" sa vo všeobecnosti vzťahuje na akúkoľvek formu vegetácie v urbanizovanej krajine. Nakoľko v slovenskom jazyku neexistuje adekvátny a výstižný ekvivalent tohto termínu (jedná sa v podstate o mestskú a prímestskú zeleň, nie o les ako taký, kedže "forest" = les) je v ďalšom texte pre lepšiu zrozumiteľnosť používaný aj anglický termín.

National Urban Forest Council (USA) definuje "urban forestry" ako:

"umenie, náuku a technológiu starostlivosti o stromy, lesy a prírodné systémy v urbanizovaných územiach a v ich okolí prospešné z hľadiska zdravotného stavu a verejného blaha miestnych komunít."   

 

Urban forests, a osobitne ich stromová zložka, prinášajú komunitám celú škálu rôznych verejnoprospešných úžitkov a to aj napriek tomu, že urbanizované ekosystémy pre rast stromov nepredstavujú práve najoptimálnejšie prostredie. Jedným z dôsledkov nestále sa zvyšujúcej urbanizácie krajiny je aj pokles rozlohy mestskej a prímestskej zelene a vznik problémov súvisiacich s tzv. urban heat islands (doslova ostrovy tepla – jedná sa v podstate o vysoko urbanizované zóny miest kde počas letných horúčav dochádza k akumulácii tepla a nadmernému prehrievaniu povrchovov) a odtokom vody po intenzívnych búrkových zrážkach. V snahe vysporiadať sa s novovznikajúcimi problémami sa komunity musia okrem iného vyrovnať aj so zvýšenými nákladmi na výstavbu nových a údržbu starých kanalizačných a rozvodných sietí, verejných komunikácií, budov a ostatnej infraštruktúry ( súborne tzv. "gray infrastructure"). Čoraz viac komunít si v tejto súvislosti uvedomuje nezastupiteľnú úlohu zelene, a stromov osobitne, vo vysoko urbanizovanej krajine. Zeleň v mestách vytvára tzv. "green infrastructure" s potenciálom pozitívne a hlavne ekonomickejšie než "gray infrastructure" ovplyvniť kvalitu života miestneho obyvateľstva.

Urban Ecosystem = Gray Infrastructure + Green Infrastructure

V USA sa začiatky zakladania "urban forests", spadajúce do 60 rokov minulého storočia, pôvodne spájali so snahami zvýšiť príťažlivosť a estetickú hodnotu mestských zón. V súčasnosti si čoraz viac ľudí uvedomuje, že "green infrastructure" môže pri znížených ekonomických nákladoch a dodatočných ekologických a sociálnych prínosoch na seba prevziať celý rad funkcií pôvodne zabezpečovaných jednotlivými zložkami "gray infrastructure".

Pre ilustráciu uvádzame aj niekoľko iných definícií pojmu "urban forest".

Podľa www.thefreedictionary.com/urban+forest tento termín označuje hustý a plošne rozsiahly porast stromovej a ďalšej rastlinnej vegetácie pokrývajúci určitú plochu mesta.

V Austrálii sa pod pojmom "urban forest" skrýva akákoľvek stromová a krovitá vegetácia nachádzajúca sa na verejných a súkromných pozemkoch v urbanizovaných celkoch a ich okolí (vrátane prímestského buša, parkov, atď.).

Miller (1988) chápe "urban forests" ako súbor všetkých stromov a akejkoľvek inej vegetácie, ktorá sa vyskytuje na miestach kde ľudia žijú, pracujú a trávia voľný čas, od malých vidieckych komunít až po veľké sídelné aglomerácie. Tento pojem zahŕňa stromy a ostatnú zeleň na verejných a súkromných pozemkoch, pouličnú, sídliskovú a parkovú zeleň, zeleň okolo priemyselných zón a parkov, a akúkoľvek inú zeleň v rámci komunít, či už vysadenú alebo samovoľne rozšírenú.

"Urban forests" okrem samozrejmej, aj keď v tomto prípade druhoradej produkčnej funkcie,  vytvárajú priestor na rekreačné aktivity, plnia estetickú a hygienickú funkciu, poskytujú vhodné podmienky na existenciu mnohých druhov voľne žijúcich organizmov, regulujú odtok zrážkových vôd (osobitne významné v prípade intenzívnych búrkových zrážok), viažu uhlík a zachytávajú škodliviny z ovzdušia. Takéto multifunkčné chápanie zelene resp. lesov sa líši od tradičného chápania lesa ako primárneho zdroja drevnej hmoty.

www.dnr.state.md.us/forests/programs/urban/

V USA napr. existuje kategória tzv. Urban National Forests (v skratke UNF's). Podľa USDA Forest Service patrí k týmto lesom akákoľvek zeleň situovaná v okruhu 50 míľ od sídiel s viac ako miliónom obyvateľov.