Hoci v obmedzenej miere v lesníckom mapovaní si v poslednej dobe našlo uplatnenie aj využitie materiálov diaľkového prieskumu Zeme (ďalej DPZ). V súčasnosti v oblasti DPZ sú dostupné už údaje s rozlišovacou schopnosťou menšou ako jeden meter, problémom však zostávajú nepomerne vyššie náklady oproti LMS. Satelitné snímky s menším rozlíšením zase nespĺňajú podmienky dodržania presnosti lesníckeho mapovania.

V lesníckom mapovaní tak hlavný prínos týchto údajov je hlavne pri operatívnom zisťovaní  aktuálneho stavu pri mimoriadnych udalostiach ako sú napr. kalamity. Po veľkej vetrovej kalamite v roku 2004 boli na niektorých územiach práve pri mapovaní použité satelitné snímky, keďže sa nepodarilo realizovať letecké meračské snímkovanie v požadovanom rozsahu. Z dôrazom na dosiahnutie čo možno najvyššej presnosti a s dôrazom na kvalitu snímky z hľadiska oblačnosti podkladom pre vyhodnotenie boli satelitné snímky SPOT 5 v panchromatickom móde s rozlíšením 5 m. Tieto boli spracované do podoby ortofotomáp.

Na základe rozlišovacej schopnosti, ktorú poskytuje satelitná snímka predmetom vyhodnotenia však mohla byť len kalamita plošného charakteru. Hranice kalamitných plôch sa vyhodnocovali vizuálnou metódou – interaktívne sa vektorizovali v prostredí MicroStation a I/RAS C pri súčasnom zapracovaní do aktuálnych porastových máp. Nelesná plocha a porasty vo vekovej triede do dvadsať rokov boli zvlášť zvýraznené, aby nedošlo k chybnej interpretácii situácie, javiacej sa na satelitnej snímke ako kalamita. Na dodatočnú identifikáciu a upresnenie kalamitných plôch sa využívali aj ortofotomapy LPIS-u, na základe ktorých sa porovnávala situácia pred a po kalamite. Na základe tohoto porovnania sa eliminovali prípady do kalamity chybne zaradených plôch. Problematická bola identifikácia kalamitných plôch v zmiešaných porastoch, a tak boli na základe údajov z databanky informačného systému lesného hospodárstva (ďalej IS LH) z kalamity vylúčené porasty so zastúpením listnatých drevín väčším ako 70 %. Jednoznačným prínosom bolo aj terénne šetrenie, kde sa približne zakreslili kalamitné plochy pred vyhodnotením. Tento zákres bol konfrontovaný a následne upresnený na satelitnej snímke. Dodatočne boli tiež dovyhodnotené kalamitné plochy na území, ktoré nebolo možné pri terénnom šetrení, vzhľadom na snehovú pokrývku preveriť. Vyhodnotená situácia bola spätne preverovaná terénnym šetrením. Výsledkom vyhodnotenia bolo upresnenie lokalizácie kalamitných plôch na podklade porastových máp a  kvantifikácia ich rozsahu.​​​​​​