Hoci v obmedzenej miere v lesníckom mapovaní si v poslednej
dobe našlo uplatnenie aj využitie materiálov diaľkového prieskumu Zeme (ďalej
DPZ). V súčasnosti v oblasti DPZ sú dostupné už údaje
s rozlišovacou schopnosťou menšou ako jeden meter, problémom však
zostávajú nepomerne vyššie náklady oproti LMS. Satelitné snímky s menším
rozlíšením zase nespĺňajú podmienky dodržania presnosti lesníckeho mapovania.
V lesníckom mapovaní tak hlavný prínos týchto údajov je hlavne pri
operatívnom zisťovaní aktuálneho stavu pri mimoriadnych udalostiach ako sú
napr. kalamity. Po veľkej vetrovej kalamite v roku 2004 boli na niektorých
územiach práve pri mapovaní použité satelitné snímky, keďže sa nepodarilo
realizovať letecké meračské snímkovanie v požadovanom rozsahu.
Z dôrazom na dosiahnutie čo možno najvyššej presnosti
a s dôrazom na kvalitu snímky z hľadiska oblačnosti podkladom pre
vyhodnotenie boli satelitné snímky SPOT 5 v panchromatickom móde
s rozlíšením 5 m. Tieto boli spracované do podoby ortofotomáp.
Na základe rozlišovacej schopnosti, ktorú poskytuje satelitná snímka predmetom vyhodnotenia však mohla
byť len kalamita plošného charakteru. Hranice kalamitných plôch sa vyhodnocovali
vizuálnou metódou – interaktívne sa vektorizovali v prostredí MicroStation
a I/RAS C pri súčasnom zapracovaní do aktuálnych porastových máp. Nelesná
plocha a porasty vo vekovej triede do dvadsať rokov boli zvlášť
zvýraznené, aby nedošlo k chybnej interpretácii situácie, javiacej sa na
satelitnej snímke ako kalamita. Na dodatočnú identifikáciu a upresnenie
kalamitných plôch sa využívali aj ortofotomapy LPIS-u, na základe ktorých sa
porovnávala situácia pred a po kalamite. Na základe tohoto porovnania sa
eliminovali prípady do kalamity chybne zaradených plôch. Problematická bola
identifikácia kalamitných plôch v zmiešaných porastoch, a tak boli
na základe údajov z databanky
informačného systému lesného hospodárstva (ďalej IS LH) z kalamity
vylúčené porasty so zastúpením listnatých drevín väčším ako 70 %. Jednoznačným prínosom bolo aj
terénne šetrenie, kde sa približne zakreslili kalamitné plochy pred
vyhodnotením. Tento zákres bol konfrontovaný a následne upresnený na
satelitnej snímke. Dodatočne boli tiež dovyhodnotené kalamitné plochy na území,
ktoré nebolo možné pri terénnom šetrení, vzhľadom na snehovú pokrývku preveriť.
Vyhodnotená situácia bola spätne preverovaná terénnym šetrením. Výsledkom
vyhodnotenia bolo upresnenie lokalizácie kalamitných plôch na podklade
porastových máp a kvantifikácia ich rozsahu.