Lesy ochranné

Kategória lesov ochranných

Ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Táto kategória teda zahŕňa porasty, ktorých hlavnou funkciou je chrániť pôdu (pôdu pod porastom, v prípade vetrolamov aj vedľa porastu), brehovú čiaru alebo nižšie (po svahu) položené porasty. Dlhé roky prevažovala tendencia ponechávať tieto porasty úplne bez zásahu. Tieto porasty sú ochrancami prírody často považované za akési neoficiálne prírodné rezervácie. V mnohých prípadoch je však potrebné aj v týchto porastoch zasahovať, jednak z dôvodu nepriaznivých zmien životného prostredia alebo z dôvodu nevhodnej štruktúry a drevinového zloženia (ako dôsledku hospodárenia v minulosti), jednak z dôvodu udržať štruktúru porastov vhodnú pre plnenie ochranných funkcií.

 

Hlavným cieľom hospodárenia v týchto porastoch nikdy nie je produkcia, ale vždy zabezpečenie trvalého plnenia ochrannej funkcie. Toto je možné len prostredníctvom trvalej existencie porastu, neprerušovanej ani krátkym odkrytím väčšej súvislej plochy. V niektorých prípadoch je nežiaduci aj pokles zakmenenia, pokles transpirácie a p. Z pohľadu ochranných funkcií sú krajne nežiaduce lesné požiare, hospodárske zásahy by teda mali smerovať k znižovania rizika požiarov (znižovanie množstva suchého mŕtveho dreva, prevencia odumierania porastov) a uľahčovaniu prípadných protipožiarnych zásahov.

Ochranné lesy vyhlasuje, alebo ruší orgán štátnej správy na základe návrhu stanovištného prieskumu.

Členia na nasledovné subkategórie:

 

a) Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach

b) Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie

c) Lesy v pásme kosodreviny

d) Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy

 

a) Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach

Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty na mimoriadne extrémnych stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov.

Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana pôdy pred eróziou, menej často aj pred zamokrením.

 

Stanovištia tejto subkategórie sa prevažne vyznačujú horšími bonitami, preto produkčná funkcia nepreváži nad ochranou ani na miernejších sklonoch, kde ohrozenie eróziou už klesá. Všetky tieto stanovištia sú jednoznačne vymedzené stanovištnými typologickými jednotkami.

 

V odôvodnených prípadoch pri obnove porastov zaradených do tejto subkategórie sú vhodnými hospodárskymi spôsobmi výberkový alebo účelový, vzhľadom na súčasný stav porastov (nedostatočná veková diferenciácia, často aj nevhodné drevinové zloženie) nie je však vždy dosiahnuteľný. Napriek tomu sa v týchto porastoch zvykne navrhovať nepretržitá obnovná doba, ktorá umožňuje podporiť nádejnú prirodzenú obnovu kedykoľvek a v ktorejkoľvek časti porastu. Vylúčené sú však zásahy spôsobujúce odkrytie väčšej plochy (nad šírku rovnajúcu sa jednej výške obnovovaného porastu).

 

Porastov s charakterom úplne prirodzených lesov (takmer pralesovitého vzhľadu), ktoré sú svojou štruktúrou a drevinovým zložením plne adaptované na stanovište a sú schopné nepretržitej existencie sa ponechávajú  bez zásahu . Tieto podmienky veľmi často spĺňajú práve porasty na najextrémnejších stanovištiach.

 

b) Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie

Do tejto subkategórie sa zaraďujú vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín.

 

Ide prevažne o porasty 7. (smrekového) vegetačného stupňa, na niektorých lokalitách aj porasty nižších vegetačných stupňov (hrebene pod vplyvom vrcholového fenoménu, oblasti s odlesneným 7. vegetačným stupňom).

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana nižšie ležiacich porastov a pozemkov pred lavínami a vo väčšine prípadov aj ochrana pôdy (ide prevažne o strmé a kamenité stanovištia).

 

Stanovištia tejto subkategórie sa vyznačujú horšími bonitami, preto produkčná funkcia nepreváži nad ochranou ani na miernejších sklonoch. Všetky tieto stanovištia sú jednoznačne vymedzené typologickými jednotkami.

 

Pri obnove porastov zaradených do tejto subkategórie sú vhodnými hospodárskymi spôsobmi výberkový alebo účelový, treba si však uvedomovať, že ani prirodzené porasty vysokohorských polôh na priaznivejších pôdach nemávali výberkovú štruktúru. Udržiavanie výberkovej štruktúry si vyžaduje pomerne časté zásahy a teda aj dobré sprístupnenie porastov. Tieto lesy majú cyklický vývoj s občasným rozpadom celých porastov a následným zhoršením plnenia protilavínovej funkcie. V prirodzených lesoch je ich rozpad umožňujúci obnovu často viazaný na prírodné katastrofy, čo zvyšuje riziko požiarov.

 

c) Lesy v pásme kosodreviny

Do tejto subkategórie sa zaraďujú lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny.

Ide výlučne o porasty 8. (kosodrevinového) vegetačného stupňa.

 

Hlavná funkcia týchto porastov je rovnaká ako u predchádzajúcej subkategórie.

 

Stanovištia tejto subkategórie už nie sú vhodné pre stromovitú vegetáciu, preto produkčná funkcia je bez ohľadu na mieru ohrozenosti eróziou a lavínami zanedbateľná. Všetky tieto stanovištia sú jednoznačne vymedzené. V týchto porastoch lesnícka prax nemá zavedené metódy hospodárenia a ani o ich obhospodarovanie nemá v súčasnosti ekonomicky podložený záujem. Hospodárska činnosť sa zameriava na ochranu týchto porastov a na obnovu v minulosti zničených porastov (pastvou, požiarmi, výrubom pre kúpele a p.).

 

d) Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy

Do tejto subkategórie sa zaraďujú ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

 

Táto subkategória je ponímaná trochu nesystémovo. Ide jednak o porasty na prirodzene nepriaznivých stanovištiach (prevažne ide strmé kamenité svahy, menej často aj lokality s plytkou pôdou alebo podmáčanou pôdou), jednak o porasty na sekundárne zdegradovaných stanovištiach (výmole, zosuvy, poddolované územia) a napokon aj o porasty chrániace susedné pozemky (vetrolamy) alebo brehovú čiaru (brehoochranné porasty).

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana pôdy pred eróziou, v ojedinelých prípadoch aj pred zamokrením.

 

Stanovištia tejto subkategórie často mávajú pomerne dobré bonity, významnosť protieróznej funkcie je však natoľko vysoká, že tieto lesy napriek tomu radíme do kategórie lesov ochranných. Prvá skupina týchto porastov (prirodzene nepriaznivé stanovištia) bývala v minulosti jednoznačne vymedzená stanovištnými typologickými jednotkami, súčasná legislatíva ju identifikuje už len sklonom, hĺbkou a skeletnatosťou pôd. Ostatné typy týchto porastov nezávisia od jednotiek stanovištnej typológie, ide o bežné „hospodárske“ typy stanovíšť, ktorých „ochrannosť“ je daná vyššie vymenovanými špecifikami.

 

V odôvodnených prípadoch pri obnove porastov zaradených do tejto subkategórie sú vhodnými hospodárskymi spôsobmi pre väčšinu porastov tejto subkategórie výberkový alebo účelový, platia však k nim rovnaké obmedzenia ako u subkategórie a).

 

Vzhľadom na značnú rôznorodosť tejto subkategórie z hľadiska stanovištných podmienok a stavu súčasných porastov sa tu však uplatňujú aj špecifické spôsoby obhospodarovania:

  • Výmole sú často porastené agátom, hrabom alebo ďalšími so silnou výmladnosťou. Tieto porasty sa bežne obhospodarujú maloplošnými holorubmi s následnou obnovou výmladkami, čo z krátkodobého hľadiska neohrozuje plnenia ich ochrannej funkcie. Z hľadiska trvalej udržateľnosti však treba brať do úvahy, že kvalita výmladkov klesá z generácie na generáciu.
  • Hospodárenie na poddolovaných lokalitách, v brehoochranných porastoch a na zosuvoch znamená predovšetkým opatrnú sanáciu vzniknutých škôd a obmedzenie zásahov na nevyhnutné minimum.
  • Vetrolamy v podstate nemajú charakter lesa, takže u nich nemožno hovoriť o uplatňovaní niektorého z hospodárskych spôsobov. Snahou je udržať funkčnosť čo najväčších dĺžok pásov.

V ochranných lesoch, ktorých stanovištné podmienky, porastové pomery a špecifické funkčné zameranie nevylučujú ich využitie na produkciu dreva možno použiť aj hospodársky spôsob podrastový.​