Lesy osobitného určenia

Kategória lesov osobitného určenia

Lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu.

 

Ide o tzv. „osobitný režim hospodárenia“. Do tejto kategórie patria porasty plniace osobitné verejnoprospešné funkcie vyplývajúce zo špecifických celospoločenských potrieb, ktoré významne ovplyvňujú (obmedzujú) spôsob ich obhospodarovania. 
 

Okrem svojej hlavnej funkcie (na základe ktorej boli vyhlásené) plnia tieto porasty spravidla aj ďalšie funkcie, miera ich významnosti však je nižšia. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že niektoré funkcie sa pri vyššej významnosti navzájom vylučujú, napr. rekreačná s vodoochrannou alebo s poľovníckou a podobne. 
 

Kategória nie je definovaná osobitnými typologickými jednotkami (nesmú to však byť jednotky ochranného charakteru), miera významnosti určitej funkcie je daná výlučne spoločenskou požiadavkou. Vyhlasovanie týchto lesov je preto v kompetencii štátnej správy lesného hospodárstva, návrh podáva obhospodarovateľ lesov alebo orgán štátnej správy. 
 

Kategória lesov osobitného určenia sa člení na nasledujúce subkategórie: 

a) Lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

b) Kúpeľné lesy

c) Rekreačné lesy

d) Poľovnícke lesy

e) Lesy v chránených územiach

f) Lesy na zachovanie genetických zdrojov

g) Lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu

h) Vojenské lesy

 

a) Lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

Za lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. stupňa a II. stupňa ak pri odberoch vody z povrchového zdroja alebo podzemného zdroja možno zabezpečiť výdatnosť a kvalitu vodného zdroja len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je zabezpečiť kvalitu vody (nízky obsah zemných častíc a na ne naviazaných škodlivín) povrchových vodných zdrojov, čiže ide o vodoochrannú funkciu (medzinárodne je považovaná za ochrannú, nie za špeciálnu), do značnej miery splývajúcu s protieróznou funkciou lesov.

 

Tieto porasty sú na Slovensku v súčasnosti prakticky výlučne situované v okolí povrchových zdrojov (nádrže pre odber pitnej vody) pitnej vody. Zalesnené okolie odberových objektov podzemných vodných zdrojov slúži taktiež len ako ochrana pred splachom zemných častíc do studní a rezervoárov.

 

Od hospodárskych lesov výrazne odlišný spôsob obhospodarovania si vyžaduje najmä ochranné pásmo I. stupňa vodárenských zdrojov, čiže úzky pás lesa okolo samotnej nádrže. Tento chráni vodnú hladinu pred znečistením vetrom alebo splavovaním pôdy a iných materiálov. Preto sú v ňom žiaduce ihličnaté dreviny (ohľady na stanovištnú vhodnosť tu ustupujú) a vyžaduje sa tu trvalá existencia lesa bez odkrývania pôdy a výraznejších ťažbových zásahov. Vhodný hospodársky spôsob je teda jednotlivo výberkový a účelový.

 

V pásme II. stupňa sa hospodári takmer bežným spôsobom, obmedzenia sa týkajú najmä hospodárenia s ropnými produktmi, zabezpečovania skladov dreva, odvodňovania lesných ciest, zahrádzania bystrín a podobne.

 

b) Kúpeľné lesy

Za kúpeľné lesy možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom kúpeľnom území kúpeľného miesta.

 

Táto subkategória trochu umelo zlučuje dve navzájom si odporujúce funkcie – ochranu zdrojov liečivých a minerálnych vôd (táto funkcia je v podstate totožná s vodoochrannou) a liečebno-rekreačnú funkciu (čiže v podstate rekreačnú). Aj v prípade, že sa tieto dve funkcie územne prekrývajú, hospodárske opatrenia na ich podporu sú často protichodné.

 

V praxi sú lesy tejto subkategórie situované v bližšom okolí kúpeľných areálov. V závislosti na vykonaných investíciách mávajú viac alebo menej lesoparkový charakter. Od miery ich parkovej úpravy závisí aj prípadná odlišnosť obhospodarovania. Možno v nich použiť aj hospodársky spôsob výberkový a účelový. V každom prípade však obhospodarovanie týchto lesov vychádza zoschváleného projektu.

 

c) Rekreačné lesy

Za rekreačné lesy možno vyhlásiť lesy prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou.

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je slúžiť na rekreáciu obyvateľstva. Táto funkcia lesa sa dá chápať veľmi široko, našou súčasnou lesníckou legislatívou je podcenená. V súčasnosti sa do tejto subkategórie zahŕňajú len vnútorné zóny prímestských rekreačných lesov. V skutočnosti však rekreačnú funkciu plnia vo významnej miere aj lesy v užšom alebo širšom okolí všetkých sídiel, v okolí rekreačných stredísk a chatových osád a aj v okolí turistických chodníkov a ciest.

 

Požiadavky na podporu rekreačnej funkcie sú v mnohých ohľadoch v úplnom rozpore s požiadavkami na ostatné funkcie, a to aj na produkčnú funkciu. Aj keď ideálny rekreačný les môže byť veľmi rôzny a spravidla značne odlišný od lesa prírodného, ľudia spravidla neradi vidia príznaky hospodárskej činnosti (rúbaniská, odvozné cesty, sklady, odpad po ťažbe, mechanizmy a podobne). Odlišnosť obhospodarovania týchto porastov závisí potom od toho, aký význam sa rekreačnej funkcii prikladá. Hospodárenie vždy vychádza zo schváleného projektu.

 

V súčasnosti sa vzhľadom na nedostatok financií vo väčšine týchto lesov na Slovensku hospodári prevažne bežným spôsobom, tak ako v hospodárskych lesoch. Hlavný dôvod ponechávania týchto porastov v kategórii lesov osobitného určenia je často aj vytvorenie rámca pre odškodňovanie vlastníkov za škody spôsobené rekreáciou.

Rekreačné lesy sa podľa intenzity využívania členia na:

  1. zónu I, v ktorej je najväčšia koncentrácia rekreácie a v ktorej sa sústreďuje technická vybavenosť,
  2. zónu II, ktorá bezprostredne nadväzuje na zónu I a lesy pozdĺž rekreačno-turistických trás,
  3. zónu III, ktorá je zónou ticha.

 

d) Poľovnícke lesy

Za poľovnícke lesy možno vyhlásiť lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, ak ich riadne využívanie možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je zabezpečovať záujmy poľovného hospodárstva, čiže v podstate zabezpečovať chov zveriny, špecifické služby (poľovačky) alebo aklimatizáciu introdukovaných druhov zveri.

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty uznaných zverníkov a bažantníc, prípadne ich častí. Poľovnú funkciu plní do určitej miery väčšina lesov Slovenska, možno však povedať, že s výnimkou uvedených špecifických zariadení nie je táto už nikde inde prvoradá.

Osobitosť obhospodarovania vyplýva jednak z určitých špeciálnych požiadaviek, jednak z nadmerného tlaku zveri ako škodlivého činiteľa na lesné porasty (len vo zverniciach). Špeciálne požiadavky sa týkajú samotných lesných porastov (dostatočná úživnosť pre zver, plodonosné dreviny, húštiny a porasty s hojnou spodnou etážou, podrastom ako miestom pre úkryt), na funkčné plochy (lúčky a políčka pre zver, ohryzové políčka) a na budovanie špeciálnych zariadení (krmelce, odchytové zariadenia).

 

e) Lesy v chránených územiach

Podľa zákona o lesoch možno za lesy osobitného určenia vyhlásiť lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu a chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených území, biotopov európskeho významu a chránených druhov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

 Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana prírody, t.j. nejde teda o skutočnú funkciu lesa, ale skôr o ich vyčlenenie na ochranu prírody. Cieľom je zachovať vybrané ekosystémy pre vedecké účely a/alebo ako základ stability alebo obnovy ekosystémov širších oblastí.

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty v maloplošných chránených územiach (národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené areály, chránené krajinné prvky) a časti veľkoplošných chránených území (národných parkov, chránených krajinných oblastí, chránených vtáčích území). Tieto porasty spadajú v zmyslezákona o ochrane prírody a krajiny do viacerých stupňov ochrany prírody, zákonné obmedzenia pre hospodárenie v nich sú teda rôzne.

 

Rozhodujúcim faktorom vplývajúcim na odlišnosť hospodárenia v týchto porastoch je práve stupeň ochrany prírody. Porasty s piatym stupňom ochrany prírody sa v zmysle zákona ponechávajú úplne bez zásahu. Porasty s nižším stupňom ochrany prírody je možné v zmysle zákona obhospodarovať v súlade požiadavkami zákona o ochrane prírody. V praxi sa vychádza orgánom ochrany prírody v ústrety navrhovaním dlhších rubných a obnovných dôb v týchto lesoch. Spresnenie požiadaviek na úpravu hospodárenia by malo byť zrejmé zo štatútu každého chráneného územia, v praxi však tomu často tak nebýva.

 

V súčasnosti pozorujeme snahu rezortu životného prostredia a zníženie počtu stupňov ochrany a zvýšenie výmery bezzásahových chránených území, čo by znamenalo značný nárast výmery tejto subkategórie.

 

Pre túto subkategóriu je nevhodný holorubný hospodársky spôsob. V odôvodnených prípadoch možno použiť hospodársky spôsob výberkový a účelový.

 

Na otázku, či je vhodnejší spôsob výberkový, účelový alebo podrastový nie je vždy možné jednoznačne povedať. Pre niektoré špeciálne požiadavky ochrany prírody (biodiverzita, zachovanie určitých konkrétnych druhov) je často vhodnejší spôsob podrastový. Rovnako o voľbe medzi bezzásahovým režimom a vhodným hospodárením sa vedú diskusie, medzi lesníkmi prevláda stanovisko, že pre zachovanie predmetu ochrany (druh, biocenóza), kvôli ktorému boli jednotlivé chránené územia vyhlásené, ako aj kvôli ďalším funkciám územia (rekreácia, ochrana vody, ukladanie uhlíka) je prevažne potrebné vývoj lesa usmerňovať lesníckymi zásahmi.

 

f) Lesy na zachovanie genetických zdrojov

Za lesy na zachovanie genetických zdrojov možno vyhlásiť lesy v zriadených génových základniach lesných drevín, ak zachovanie genetických zdrojov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

 

V týchto lesoch je nevyhnutnosťou prirodzená obnova, t.j. hospodársky spôsob podrastový, pre zvýšenie istoty prirodzenej obnovy vo výrazne maloplošnej forme. Výberkový spôsob nie je ideálny vzhľadom na hlboké zavetvenie kmeňov a následne sťažený zber semena. V prípade problémov s prirodzenou obnovou je nevyhnutné zabezpečiť obnovu pomocou sadbového materiálu z výlučne miestnych zdrojov, čo však už môže viesť k stratám genetickej diverzity.

 

g) Lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu

Za lesy určené na lesnícky výskum možno vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú najmä na skúšanie, overovanie a predvádzanie rozličných postupov hospodárenia, napríklad obnovných rubov, intenzity výchovných zásahov a technológií. Za lesy určené na lesnícku výučbu možno vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú na zabezpečenie praktickej výučby na stredných odborných školách a vysokých školách s lesníckym zameraním.

 

Porasty zaradené do tejto subkategórie plnia funkciu výchovno-výskumnú.

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú školské lesy, resp. ich časti a lesy v niektorých výskumných objektoch.

 

V takýchto porastoch by sa v zásade mali hospodárske opatrenia pre jednotlivé JPRL navrhovať po dôkladnej konzultácii s prevádzkovateľom.

 

h) Vojenské lesy

Za vojenské lesy možno vyhlásiť lesy vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ak zabezpečenie plnenia ich funkcií vyžaduje osobitný režim hospodárenia.