Zosuvy pôdy a les


Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Zosuvmi pôdy označujeme gravitačný pohyb pôdy dolu svahom. Tento pohyb má často súvis s vodnou eróziou, najmä s narušením stability svahu rigolmi, s podomletím bázy svahu vodnými tokmi a p. Medzi zosuvmi a eróziou neexistuje ostrá hranica - zosuvy sú vlastne najsilnejšou formou erózie. Schopnosť lesa brániť zosuvom je relatívne obmedzená (les bráni iba plytkým zosuvom), je však vyššia ako u inej vegetácie.


Foto: Ing. Pavel KLIMENT

Krátke prudké búrky zvyčajne spôsobujú plytké zosuvy, zatiaľčo dlhotrvajúce dažde nižšej intenzity spôsobujú hlbšie a rozsiahlejšie zosuvy, voči ktorým je les málo účinný. Ohrozené sú najmä strmé svahy. Značný vplyv má aj podložie - ak sa popri pôde zosúvajú aj vrchné vrstvy horniny, riziko zosuvov sa zvyšuje. Na Slovensku sú ohrozené najmä svahy na flyši. Les zmierňuje riziko plytkých zosuvov tým, že korene stromov, hlbšie, pevnejšie a trvalejšie než u iných rastlín, prenikajú viacerými vrstvami pôdy a zvyšujú tak odolnosť voči šmyku. Výhodná je aj schopnosť lesa vysušovať pôdu.

Ako ochrana pred zosuvmi sú vhodné porasty hlboko koreniacich drevín, hoci v reálnych podmienkach (napr. podmáčané pôdy) aj takéto dreviny môžu vytvárať plytký koreňový systém. „Normálne“ zakmenené porasty (0,7 a viac) sú vhodnejšie ako porasty preriedené. Dôležitá je rovnomernosť zakmenenia - medzery, v ktorých absentuje vzájomné prepletenie koreňov, sú na zosuvy náchylnejšie. Lesné cesty vedené naprieč strmými svahmi môžu spôsobiť narušenie ich stability. Ostatné vlastnosti lesa sú rozhodujúce, preto je zoznam vhodných a nevhodných opatrení relatívne krátky. Za vhodné opatrenia pre zvýšenie ochrany voči zosuvom považujeme:

  • zalesňovanie nelesných pôd v ohrozených oblastiach - svahy ohrozené zosuvmi by mali byť trvale využívané ako les. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva.
  • identifikácia a vyhlásenie ochranných lesov - zosuvmi sú najviac ohrozené najstrmšie, skôr pravidelné než stupňovité, svahy. Hospodársky spôsob účelový môže znížiť riziko zosuvov počas obnovy porastov. Opatrenie vyplýva zo zákona o lesoch a je súčasťou bežného hospodárenia.
  • preferovanie prirodzenej obnovy - prirodzená obnova urýchľuje vytvorenie nového porastu (vysadené sadenice spravidla obnovujú rast až po viacerých rokoch) a samenáčiky mávajú, na rozdiel od sadeníc, menej zdeformovanú koreňovú sústavu. Opatrenie je súčasťou bežného hospodárenia, vhodné motivačné nástroje však môžu podiel prirodzenej obnovy zvýšiť.
  • preferovanie hlboko koreniacich drevín - napr. borovica, smrekovec, dub, cenné listnáče (plytko koreni najmä smrek). Ide však skôr o teoretické opatrenie (koreňová sústava je variabilná) a prednosť by vždy mali dostať stanovištne vhodné dreviny.
  • dodržiavanie zásad ochrany lesa - rozkladajúce sa korene odumretých stromov privádzajú zrážkovú vodu do hlbších vrstiev a iniciujú zosuvy. Nebezpečné je aj zníženie „spotreby vody“ po odumretí stromov, ako aj strata pevnosti koreňov. Preto je, najmä v ochranných lesoch, potrebné predísť veľkoplošnému odumieraniu lesa. Opatrenie je súčasťou bežného hospodárenia.


Foto: Ing. Milan MACHANSKÝ

Za nevhodné z hľadiska ochrany pred zosuvmi považujeme nasledovné opatrenia:

  • narúšanie stability svahov cestami - lesné cesty vedené naprieč strmými svahmi môžu narušiť ich stabilitu. Nebezpečné je odvádzanie vody z vozovky smerom k zárezovému svahu, vhodnejšie je používanie odrážok odvádzajúcich vodu na násypový svah a do porastu, čo v zásade zodpovedá slovenskej praxi.
  • zaťažovanie svahov mechanizmami - ťažké mechanizmy, napr. harvestery, môžu narušením pôdy a vibráciami spôsobiť zosunutie premočených pôd.
  • používanie trhavín pri výstavbe ciest - otrasy spôsobené výbuchmi môžu uvoľniť zosuvy.