Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > Ekológia a monitoring > Klimatické zmeny > Dopady zmeny klímy na lesných škodcov

Dopady zmeny klímy na lesných škodcov

Reakcia škodcov a patogénov na zmenu klímy predstavuje jedno z najväčších rizík pre lesy. Dôvodom je skutočnosť, že hmyzí škodcovia reagujú na zmenené podmienky takmer bezprostredne resp. v priebehu niekoľkých rokov môžu vytvoriť veľké populácie a rozšíriť sa mimo hraníc ich prirodzeného (dlhodobého) výskytu. V prípade väčšiny našich škodcov sa predpokladá pozitívna reakcia na zmenu klímy (nárast areálov premnoženia, vytvorenie väčšieho počtu generácií a pod.), v prípade niektorých škodcov však môže dôjsť k ich útlmu (napr. defoliátor listnatých drevín porastov piadivka jesenná Operopthera brumata, Turčáni a kol. 2007). Najmä zmeny teploty vzduchu môžu ovplyvňovať úspešnosť škodcov a ich populácií, keďže teplota ovplyvňuje ako vývoj a prežívanie množstva hmyzích škodcov tak aj dostupnosť hostiteľských drevín a ich fyziológiu.

Lykožrút smrekový predstavuje najvýznamnejšieho škodcu smrekových lesov v celej Eurázii. Objemy náhodných ťažieb na Slovensku sú dlhodobo vysoké (Obr. 5.1) a na rozsiahlych územiach je kalamitná situácia. Mimoriadne postihnuté sú najmä územia na severnom Slovensku, kde boli do výskumných a revitalizačných projektov investované značné prostriedky. Meniaca sa klíma môže ďalej zhoršiť poškodzovanie smrekových lesov biotickými činiteľmi, preto sa ako účinné opatrenie javí predovšetkým radikálna zmena drevinového zloženia s výrazným znížením podielu smreka na väčšine územia Slovenska.


Objemy náhodných ťažieb v dôsledku napadnutia porastov lykožrútom smrekovým sú na Slovensku dlhodobo na vysokej úrovni (Vakula a kol. 2009)



 

Zmena klímy môže vplývať na škodcu a dostupnosť a kvalitu potravných zdrojov rôznymi spôsobmi. Zmena zrážkového režimu s následným stresom porastov suchom a oslabením prirodzených obranných mechanizmov stromov patrí k najvýznamnejším. Okrem toho je možné očakávať nárast frekvencie vetrových a snehových kalamít v Strednej Európe, ktoré môžu vyústiť do zvýšenej dostupnosti potravných zdrojov pre lykožrúta v podobe mechanicky poškodených stromov.


Priemerný počet generácií lykožrúta smrekového, ktorý s ohľadom na klimatické charakteristiky na Slovensku mohol ukončiť svoj vývoj v období 1961-1990, a ktorý je možné očakávať podľa použitého scenára zmeny klímy v obdobiach 2021-2050 a 2071-2100



 


Vývoj počtu generácií lykožrúta smrekového v oblasti Kysúc a Oravy (naľavo) a zmena počtu generácií v blízkej a vzdialenej budúcnosti v porovnaní s referenčným obdobím (napravo).