Dopady zmeny klímy na produkciu

Dopady zmeny klímy na produkciu hlavných drevín

Jedným z dopadov očakávanej zmeny klímy je ovplyvnenie produkčnej funkcie lesov, ktorá predstavuje, a v budúcnosti aj bude predstavovať, hospodársky najvýznamnejšiu ekosystémovú funkciu lesa. Dôsledkom zmeny klímy môže byť ako zníženie produkcie vplyvom sucha tak aj jej zvýšenie vplyvom predĺženia vegetačnej sezóny či rýchlejšieho rozkladu organickej hmoty a následnej vyššej dostupnosti živín. V dôsledku zmeny klímy je možné očakávať posun produkčného optima drevín do vyšších nadmorských výšok, kde je však rozloha lesa (resp. priestoru) menšia, čo môže vyústiť do celkového poklesu produkcie lesov Slovenska. Rozsiahle výmery nižších vegetačných stupňov môžu trpieť znížením produkcie v dôsledku sucha a zvýšenej aktivity biotických činiteľov, pričom prípadný nárast produkcie vo vyšších polohách nebude môcť tento pokles kompenzovať. Zmierňovanie tohto vývoja je možné najmä postupnou úpravou drevinového zloženia.

Interakcie zmeny klímy a ekologických nárokov drevín sú natoľko komplexné, že hodnotenie dopadov zmeny klímy na produkciu lesa (ako aj ďalšie funkcie ako ukladanie uhlíka, udržiavanie biodiverzity, či ovplyvňovanie vodného režimu krajiny) nie je možné hodnotiť na základe jednoduchých úvah, ale je potrebné využiť komplexné nástroje modelovania vývoja lesa. V tejto kapitole budú prezentované výsledky štúdie hodnotenia dopadov zmeny klímy na produkciu hlavných drevín Slovenka – duba (Quercus sp.), buka, smreka a jedle. Analýza bola realizovaná spôsobom, aby výsledky boli zovšeobecniteľné na jednotlivé vegetačné stupne Slovenska. Na simuláciu budúceho vývoja porastov bol použitý simulátor rastu lesa Sibyla (Fabrika a Ďurský 2005, 2006).


Podrobné informácie o možnom vplyve zmeny klímy na produkciu hlavných drevín je možné nájsť v realizačnom výstupe Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen Zmena klímy a lesy Slovenska: Možné dopady,adaptácia a odporúčania pre prax“ (Hlásny a kol. 2013).


Výsledky simulácií zreteľne opisujú posun produkčného optima hodnotených drevín do vyšších vegetačných stupňov, čo korešponduje s väčším množstvom prác venovaných problematike dopadov zmeny klímy na lesy. Z výsledkov vyplýva, že očakávané dopady zmeny klímy na produkčnú funkciu lesov Slovenska sú nepriaznivé, a produkciu zrejme nebude možné udržať na súčasnej úrovni. Toto je logickým dôsledkom skutočnosti, že výmery porastov vo vyšších nadmorských výškach, kam sa presúva produkčné optimum, sú všeobecne menšie, ako výmery porastov vo vegetačných stupňoch, kde sa produkčné optimá drevín nachádzajú v súčasnosti. Z prezentovaných výsledkov vyplýva, že očakávaný nárast produkcie vo vyšších polohách nemôže kompenzovať straty v dôsledku sucha v nižších polohách.


Z výsledkov sú zrejmé nepriaznivé dopady zmeny klímy najmä na buk v nižších vegetačných stupňoch, kde môže dôjsť k výraznému poklesu jeho produkcie, dokonca až k suchom podmienenej mortalite. Tejto jav korešponduje s väčším počtom prác opijúcich vývoj za posledné roky v rôznych častiach Európy. Tento jav, resp. všeobecne vplyv narastajúceho rizika sucha v nižších a stredných polohách, spolu s rizikami súvisiacimi s pestovaním smreka a jeho narastajúcim biotickým ohrozením, zrejme budú predstavovať najvážnejšie výzvy, s ktorými sa lesníctvo bude musieť vyrovnávať. V súvislosti s pestovaním smreka je potrebné zdôrazniť, že v nižších a stredných polohách môžu byť smrekové porasty ohrozené vývojom tretej generácie lykožrúta smrekového a narastajúcim stresom suchom, ktorý zvýši náchylnosť smreka na napadnutie sekundárnymi činiteľmi. Čiže napriek vyššie uvedenej skutočnosti, že z rastových simulácií nevyplynula zvýšená mortalita smreka, narastajúci tlak biotických činiteľov zrejme neumožní udržanie smrekových porastov starších ako 60 rokov v monokultúrach a mimo horských oblastí. Opatrenia na adaptáciu lesov a na zmiernenie prezentovaných pesimistických vízií sú spracované v záverečnej kapitole tohto materiálu.