Obnova lesa a zmena zloženia

Obnova lesa a zmena drevinového zloženia

Za kľúčový nástroj adaptácie lesov na zmenu klímy je potrebné považovať postupnú zmenu drevinového zloženia. K tejto je potrebné pristupovať odlišne na súčasnom dolnom (suchom podmienenom) a hornom (teplom podmienenom) areály výskytu drevín. Zmena drevinového zloženia má byť sprevádzaná zvyšovaním druhovej diverzity, vrátane možnej introdukcie nových druhov; znížením rubných dôb zraniteľných drevín, a minimalizáciou zásahov narúšajúcich kompaktnosť porastu pri drevinách a v prírodných podmienkach, kde narušenie zápoja predstavuje rizikový faktor.

Zmena drevinového zloženia by mala hlavne v nižších vegetačných stupňoch smerovať k širšiemu využívaniu drevín lepšie znášajúcich sucho. Kľúčová ja náhrada na vlahu náročného a bioticky a mechanicky zraniteľného smreka drevinami z prirodzenej skladby, predovšetkým v nižších a stredných polohách, kde smrek môže byť vystavený narastajúcemu stresu suchom. Viaceré štúdie taktiež naznačujú zraniteľnosť bukových porastov suchom a následne biotickými činiteľmi v nižších nadmorských výškach. Naopak, simulácie vývoja dubových porastov naznačujú nízku citlivosť viacerých druhov duba voči zmene klímy v našich podmienkach. Pri zmene drevinového zloženia je preto potrebné uvažovať so širším využitím duby, bukov (vo vyšších polohách) a cenných listnáčov. S pestovaním duba zimného, a vo vnútrohorských kotlinách aj duba letného, je možné rátať v 3. a 4. vegetačnom stupni, pričom dub zimný môže tvoriť zmesi s jedľou a smrekom. Jedná sa o rozšírenie súčasných dubovo-hrabových lesov s ihličnanmi (Michalko a kol. 1980), ktoré sa v súčasnosti vyskytujú napríklad v Žilinskej, Turčianskej, Podtatranskej a Hornádskej kotline. Vzhľadom na stúpajúcu kontinentalitu klímy, ktorá sa v budúcnosti môže blížiť súčasnej klíme týchto kotlín, môžu uvedené spoločenstvá nahrádzať časti zonálnych spoločenstiev buka a jedle v stredných polohách, najmä v 3. a 4. vegetačnom stupni.


V zvlášť zraniteľných nižších a stredných polohách pripadá do úvahy okrem duba cerového aj širšie využitie dnes zriedkavejších druhov duba – dub plstnatný (Quercus pubescens) a dub balkánsky (Quercus frainetto). Tento postup by mal vyústiť do celkového zvýšenia druhovej diverzity lesov, čím sa dosiahne zlepšenie schopnosti ekosystému prirodzene sa adaptovať na meniace podmienky. Sprievodným efektom takejto rekonštrukcie je zníženie výmeny porastov trpiacich v extrémnych rokoch stresom zo sucha, a tým aj zníženie škôd v dôsledku vyššej náchylnosti stresovaných porastov k napadnutiu sekundárnymi činiteľmi.


Z prezentovaných výsledkov ohľadne dopadov zmeny klímy na produkciu je zrejmá tendencia posunu produkčného optima drevín do vyšších vegetačných stupňov a suchom podmienený pokles produkcie v nižších vegetačných stupňoch. Keďže produkcia je jedným z dôležitých indikátorov vitality drevín, o prezentované výsledky tejto časti realizačného výstupu sa je možné opierať pri zmene drevinového zloženia a posune súčasného zonálneho usporiadania drevín. K úprave drevinového zloženia lesov Slovenska ďalej uvádzame nasledovné body:

  • Prezentované rastové simulácie, ako aj množstvo literárnych zdrojov, naznačujú nízku citlivosť dubov k zmene klímy, a ich možné využitie pri náhrade na sucho citlivých drevín ako je buk, smrek alebo jedľa. Pozornosť je potrebné venovať druhom dubov, ktoré majú v strednej Európe severnú hranicu ich rozšírenia ako je Q. pubescens, Q. cerris alebo Q. frainetto. Využitie týchto druhov môžu byť vhodnou alternatívou pre zalesňovanie klimaticky exponovaných stanovíšť v stredných aj vyšších polohách.
  • b. Z hľadiska podpory druhovej diverzity môže byť pri rekonštrukcii drevinového zloženia v nižších a stredných polohách vhodné využívanie druhov, ktoré majú podobné ekologické nároky ako duby, napr. Fraxinus ornus, Acer campestre, Sorbus torminalis, Tilia cordata a T. argentea.
  • Viaceré experimenty z Bavorska, Rakúska, Českej republiky, Poľska, Srbska alebo Slovenska naznačujú možnosť náhrady častí smrekových porastov v stredných polohách jedľou bielou, smrekovcom and douglaskoou tisolistou. Ako perspektívnu je potrebné vnímať najmä poslednú zmienenú drevinu z dôvodu jej dobrej produkčnej schopnosti, tolerancii voči suchu, neprítomnosti významnejších hmyzích škodcov a jej melioračné schopnosti.
  • Napriek tomu, že v literatúre sa s agátom (Robinia pseudoacacia) uvažuje pri adaptácii lesov na zmenu klímy z dôvodu vysokej tolerancie voči klimatickým faktorom a veľmi dobrej schopnosti regenerácie, a za predpokladu využitia vhodných kultivarov aj schopnosti produkovať kvalitné drevo, využívanie tejto dreviny by malo byť nanajvýš opatrné. Agát je jedným z najinvazívnejších druhov v strednej a východnej Európe ohrozujúcim integritu pôvodných lesov. Šíri sa na úkor ekonomicky významnejších drevín, a preto bude mimoriadne dôležité aktívne potláčanie jeho ďalšieho agresívneho šírenia. V miestach, kde sa vyskytuje, sa bude naďalej využívať zväčša výmladkové hospodárenie. Na skvalitnenie agátových porastov bude potrebné vo väčšej miere využívať generatívnu obnovu. Vhodným využitím sú krátkoveké plantáže a intenzívne manažované porasty na energetické účely.
  • Pinus sylvestris a Pinus nigra boli do 90 rokov vysádzané ako náhrada dubových výmladkových lesov v nižších polohách. Ďalšie využívanie týchto drevín by však malo byť opatrné, z dôvodu rozšírenia sypavkového ochorenie ihlíc zapríčinenej hubami Sphaeropsis a Dothistroma (Diplodia). Z dostupných štúdií vyplýva, že zvýšený výskyt týchto ochorení môže súvisieť s klimatickým stresom drevín spôsobeným suchom a extrémnymi teplotami.
  • Kľúčovým adaptačným opatrením súvisiacim so zmenou drevinového zloženia je redukcia zraniteľných smrekových monokultúr a zvýšenie výmer zmiešaných a listnatých lesov. Tento proces už v istej miere prebieha, nie však ako reakcia na riziká súvisiace so zmenou klímy ale ako dôsledok dlhodobo vysokých objemov náhodných ťažieb v smrekových porastoch v dôsledku dlhodobého pôsobenia komplexu nepriaznivých činiteľov. Radikálnejšia konverzia však naráža na vysokú trhovú hodnotu smrekového dreva a v súčasnosti problematické umiestňovanie náhradných drevín na trh, ako aj na stále nízke povedomie ohľadne rizík súvisiacich s hospodárením zameraným na produkciu smrekového dreva. Istým riešením môže byť zakladanie resp. konverzia súčasných smrekových lesov na zmiešané porasty smreka, jedle a buka so zníženými rubnými dobami, kde je možné predpokladať vyššiu bezpečnosť hospodárenia.
  • Znižovanie výmery sekundárnych smrekových lesov by malo byť najvýraznejšie do nadmorskej výšky približne 800 m n. m., kde hrozí riziko vývoja tretej generácie lykožrúta smrekového a porasty zároveň môžu byť vystavené narastajúcemu stresu suchom. Dôležitou skutočnosťou však je, že lykožrúty preferujú porasty staršie ako 60 rokov, takže je možné uvažovať s využívaním smreka v stredných polohách s výrazne zníženou rubnou dobou. Pozorovania z Českej republiky z roku 2009 však poukazujú, že lykožrút smrekový napádal porasty vo veku 40-60 rokov v blízkosti ohnísk v starších porastoch, čiže aj vyššie uvedený predpoklad je potrebný priebežne prehodnocovať a rátať so zvýšenými nákladmi na ochranu lesa.
  • Najvyššia pozornosť by mala byť venovaná smrekovým porastom v regiónoch postihnutých rozpadom smrekových porastoch, najmä oblasti Kysúc, Oravy a Spiša, kde je potrebné realizovať radikálnu konverziu v krátkom období.​