Ochrana lesa

Prispôsobenie konceptu a používaných metód ochrany lesa potrebe adaptácie lesov a lesníctva zmene klímy spočíva prevažne v zachovaní doteraz používaných efektívnych metód a v testovaní novo vyvíjaných metód napr. biologického boja. Keďže je potrebné očakávať zvýšený tlak biotických činiteľov, súčasné prostriedky (technické, personálne ...) môžu byť do budúcna nepostačujúce, a je potrebné zabezpečiť ako posilnenie pozície jednotlivých zložiek ochrany lesa tak aj zvýšenie efektívnosti využívania súčasných prostriedkov. Potrebné zmeny sa musia týkať predovšetkým vývoja a prevádzky efektívnych metód monitoringu škodcov, a vývoja stratégií na flexibilné reakcie pri objavení sa nových druhov škodcov a zmenách v rozšírení a populačnej dynamike autochtónnych druhov.

Kľúčovou úlohou je vyvinúť metódy integrovaného monitoringu, ktorý sa okrem samotných škodcov bude zameriavať na komplexné hodnotenie netypických zmien stavu lesa identifikovaných napríklad zo záznamov DPZ, resp. podrobnému prieskumu aktivity biotických činiteľov v porastoch postihnutých suchom. Navrhované postupy týkajúce sa úpravy koncepcie a metód ochrany lesa sú nasledovné:

 

  • Zintenzívniť súčasný monitoring škodcov, keďže nárast intenzity a frekvencie periód sucha môže spôsobiť zmeny v populačnej dynamike a rozšírení škodcov, napr. vo fluktuačných cyklov defoliátorov, ich potravných preferenciách alebo počte generácií lykožrútov.
  • Venovať pozornosť aj druhom, ktoré majú v súčasnosti resp. v minulosti mali okrajový význam, zmena prírodných podmienok však môže spôsobiť nárast nimi spôsobených škôd. Napríklad Larix decidua a Pinus cembra, ktoré v minulosti neboli bioticky vážnejšie poškodzované, sú v posledných rokoch intenzívne napádané Ips cembrae, Pityogenes chalcographus a Ips amitinus, v dôsledku čoho dochádza k rozpadu týchto porastov až na hornú hranicu lesa. Narastá význam lykožrúta severského (Ips duplicatusI) a lykožrúta bukového (Taphrorychus bicolor). Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať hubovým patogénom (napr. Armillaria sp.), pri ktorých sú možné reakcie na zmenu klímy doposiaľ v značnej miere nepreskúmané.
  • Pozornosť by mala byť venovaná zmenám v rozšírení a populačnej dynamike autochtónnych škodcov, resp. objaveniu sa introdukovaných škodcov v okolitých krajinách, resp. kdekoľvek v Európe. Tieto poznatky umožnia upriamiť monitoring lesa na konkrétne porasty alebo regióny, v ktorých môže nastať analogická situácia. Príkladom je nárast škôd v smrekových porastoch v dôsledku ich napadnutia lykožrútom severským v Rumunsku, alebo rozsiahla mortalita buka v dôsledku stresu suchom a následným napadnutím lykožrútom bukovým v Maďarsku. Tieto skutočnosti naznačujú potrebu upriamiť pozornosť na intenzívnejší monitoring týchto škodcov u nás ako aj na odbornú prípravu pracovníkov zložiek ochrany lesa.
  • Jednou z aktivít, ktorým zrejme bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť, je kontrola invazívnych druhov drevín, ktorých objavenie môže súvisieť so suchšou a teplejšou klímou, a ktoré sa môžu rozširovať na úkor pôvodných ekonomicky a ekologicky významných druhov. Môže sa jednať napr. o Robinia pseudoacacia, Negundo aceroides a niektoré severoamerické druhy Fraxinus sp.​