Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > Ekológia a monitoring > Klimatické zmeny > Pestovanie lesa a využívanie zdrojov

Pestovanie lesa a využívanie zdrojov

Pestovanie lesa a využívanie zdrojov reprodukčného materiálu

Z hľadiska adaptácie lesov na zmenu klímy sa pestovanie a výchova porastov majú zameriavať na obmedzenie vplyvu škodlivých činiteľov úpravou drevinového zloženia tak, aby sa zastúpenie hostiteľských drevín znižovalo v oblastiach, kde je predpokladaný nárast tlaku biotických činiteľov, a aby v oblastiach exponovaných mechanicky pôsobiacim činiteľom bola zlepšovaná statická stabilita porastov a znižované zastúpenie rizikových drevín.

Dôležitým opatrením je diferencovať intenzitu prebierok s ohľadom na mieru biotického rizika. To znamená vyhýbať sa intenzívnejším zásahom v regiónoch so zvýšenou aktivitou biotických činiteľov, a intenzívnejšie zásahy realizovať v regiónoch a porastoch z nižším rizikom biotického poškodzovania, ktoré majú plniť najmä drevoprodukčnú funkciu. Tento typ manažmentu však môžu spôsobiť zhoršenie statickej stability porastov z dôvodu menej intenzívnej výchovy porastov, preto je pri zásahoch potrebné zvažovať vzťah medzi biotickým a abiotickým rizikom poškodenia porastu.


Dôležitým opatrením je čo najširšie uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie lesov, čiže výberný hospodársky spôsob, a nepravidelný maloplošný podrastový hospodársky spôsob s dlhou obnovnou dobou, cieľom čoho má byť vytvorenie trvalo etážových a/alebo maloplošných mozaikových porastov. Klimatické projekcie naznačujú zvýšené riziko prívalových dažďov a iných extrémnych klimatických udalostí, čiže udržiavanie primerane zapojeného porastu bude chrániť pôdu pre možnou eróziou ako aj zmierňovať nepriaznivé vplyvy klimatických faktorov na zmladenie.


Prirodzené zmladenie lesných drevín vzhľadom na vyšší východiskový počet semien a semenáčikov poskytuje v porovnaní s umelou obnovou oveľa viac priestoru na uplatnenie prirodzeného výberu. K výberu dochádza prostredníctvom selekcie najvitálnejších a teda miestnym stanovištným a klimatickým podmienkam najlepšie prispôsobených jedincov. Pri umelej obnove lesa viaceré štúdie poukazujú na široké možnosti využitia adaptačného potenciálu drevín súvisiaceho s ich genetickou variabilitou. V praxi ide predovšetkým o výber proveniencií vhodných pre konkrétne stanovištné podmienky. V súlade s výsledkami provenienčných pokusov pripadá do úvahy aj využitie zahraničných proveniencií z oblastí s klímou podobnou klíme očakávanej v našich podmienkach v budúcnosti (napr. Gömöry a kol. 2011, Longauer a kol. 2010).


Dôležitým prvkom úspešnej adaptácie lesov na zmenu klímy je zamedzenie nenávratnej straty cenných porastov a populácií lesných drevín. Toto je možné dosiahnuť využívaním opatrené ex situ, čiže prenesením vegetatívneho alebo generatívneho potomstva a vysadením v reprodukčných výsadbách na klimaticky vhodnejších stanovištiach.

V súvislosti s posunom klimatických areálov je potrebné kompenzovať úbytok dnes najbežnejšieho zdroja lesného reprodukčného materiálu, ktorým sú uznané porasty pre zber semien. Uznané porasty sú už teraz príliš ohrozované klimatickými extrémami a s tým spojeným tlakom škodcov a chorôb. Ich stratu bude potrebné kompenzovať náhradnými zdrojmi ex situ – semennými sadmi a semennými porastmi. Nové semenné sady a semenné porasty je potrebné zakladať na miestach, ktoré budú konkrétnej drevine dlhodobo vyhovovať klimaticky, majú vhodné pôdne pomery a klimatické extrémy, ako skoré a neskoré mrazy alebo suchom, nepredstavujú výraznejšie riziko.


Na záver je potrebné uviesť, že na získanie poznatkov o klimatickej adaptabilite a reakcii lesných drevín na asistovaný prenos – v reakcii na posun klimatických areálov – sú nevyhnutné provenienčné pokusy. Bez informácií získaných týmto spôsobom môžu adaptívne opatrenia skončiť neúspechom z biologického, ekologického aj ekonomického hľadiska.​