Rubné doby a ťažba

Ťažba by mala byť realizovaná spôsobom, aby nedochádzalo k zvyšovaniu náchylnosti porastov k poškodeniu abiotickými faktormi alebo k napadnutiu/infekcii biotickými činiteľmi. Patrí sem najmä eliminácia zásahov ktoré vytvárajú porastové steny exponované voči prevládajúcemu vetru alebo slnečnému žiareniu. Je potrebné vyhýbať sa holorubnému spôsobu hospodárenia a je potrebné zmenšovať veľkosť obnovných prvkov.

Úprava rubných dôb, najmä ich znižovanie, má slúžiť hlavne ako nástroj na zmiernenie rizika zničenia alebo poškodenia porastov epizodickými udalosťami (víchrice, snehové kalamity, požiare), na zníženie výmery vekových tried náchylných k biotickému poškodzovaniu, a na dosiahnutie vyššej flexibility rekonštrukcie drevinového zloženia, hlavne keď očakávame fyziologicky významné zmeny klímy behom jedného životného cyklu lesa. K znižovaniu rubných dôb je však potrebné pristupovať selektívne, v závislosti od vzťahu medzi vekom danej dreviny a nárastom rizika zničenia alebo poškodenia porastu. Opatrenie má význam najmä pri ihličnatých drevinách v stredných a vyšších polohách. Napríklad v prípade dubov dlhšie rubné doby môžu predstavovať výrazne vyšší výnos pri akceptovateľnom náraste rizika poškodenia (podrobnejšie v Kulla a kol. 2012).

V horských polohách je možné očakávať zlepšenie produkcie, a porasty v týchto polohách môžu v nižších vekoch dosahovať dimenzie rubných porastov. Rýchlejšia rotácia vo vyšších polohách, spolu so zvýšenou produkciou, tak môžu v istej miere kompenzovať straty na produkcii v dôsledku sucha v nižších polohách.