Vývoj klímy na Slovensku

Vývoj klímy na Slovensku v posledných desaťročiach

Výsledky meteorologických meraní na Slovensku v ostatných desaťročiach priniesli mnohé dôkazy o náraste početnosti neštandardných situácií v porovnaní s prechádzajúcimi obdobiami. Okrem preukázaných dynamických zmenách v časových radoch rôznych meteorologických prvkov sa v posledných dekádach často hovorí aj o regionálnych zvláštnostiach vo vývoji klímy na Slovensku. Pre analýzu celkového trendu vývoja klímy odporúča Svetová meteorologická organizácia (WMO) využívať dlhodobé klimatické údaje za minimálne 30-ročné obdobie. Hodnotením dlhodobých agregovaných údajov sa eliminujú prirodzené krátkodobé epizódy počasia a v časových radoch tak možno sledovať isté tendencie. V tejto časti opíšeme vývoj klímy za obdobie rokov 1961 – 2010 na príklade pozorovaní z niekoľkých meteorologických staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) položených v rôznych nadmorských výškach a poukážeme na hlavné odchýlky od dlhodobého stavu klímy.

Pre hodnotenie vývoja klímy za obdobie 1961-2010 bolo vybraných 8 klimatologických staníc SHMÚ s dlhodobým režimom meteorologických meraní, situovaných v rôznych nadmorských výškach. So zohľadnením určitých limitov ich môžeme považovať za miesta prezentujúce príslušný vegetačný stupeň. Uvedené stanice boli vybrané približne v pásme stredného Slovenska, aby sa v časových radoch vývoja meteorologických prvkov redukoval vplyv kontinentality, resp. oceanity na staniciach položených na krajnom východe či západe Slovenska.


Zoznam meteorologických staníc SHMÚ použitých na hodnotenie vývoja klímy


ID

Stanica

Nadm. výška [m n.m.]

Vegetačný stupeň

Priemerná ročná teplota vzduchu [°C] 1961 – 1990

Priemerný ročný úhrn zrážok [mm] 1961 – 1990

1

  Boľkovce

187

  1 dubový

8,8

556

2

  Sliač

313

  2 bukovo-dubový

7,9

675

3

  Ratková

311

  3 dubovo-bukový

8,0

696

4

  Štós-Kúpele

599

  4 bukový

6,7

795

5

  Liptovská Osada

605

  5 jedľovo-bukový

6,7

914

6

  Oravská Lesná

785

  6 smrekovo-bukovo-jedľový

4,8

1074

7

  Štrbské Pleso

1322

  7 smrekový

3,0

954

8

  Skalnaté Pleso

1763

  8 kosodrevinový

0,8

1220


Poloha meteorologických staníc siete SHMÚ použitých na hodnotenie vývoja klímy v rámci vegetačných stupňov Slovenska



 

Rozdiely medzi klímou jednotlivých vegetačných stupňov prezentujú modifikované klimadiagramy na Obr. 2.2, z ktorých je zrejmý priebeh dlhodobých mesačných priemerov teplôt vzduchu, úhrnov zrážok a potenciálnej evapotranspirácie E0 počas obdobia referenčnej klímy 1961 – 1990. Pre tieto účely boli úhrny potenciálnej evapotranspirácia vypočítané podľa vzorca Ivanova (Novák 1995), na základe mesačných údajov o teplote a vlhkosti vzduchu.


V nižších nadmorských výškach (1 – 3 vs) pozorujeme znaky aridity vyplývajúcej z nedostatočného prísunu zrážok v porovnaní s maximálne možným vypareným množstvom vody. Dreviny lesných ekosystémov vyskytujúcich sa v týchto nadmorských výškach sa prirodzene adaptovali na dané prírodné podmienky (lesostepné druhy) a čiastočne využívajú stratégiu dopĺňania zásob vody akulumovanej v mimovegetačnom období. Záporná vodná bilancia príznačná pre najnižšie vegetačné stupne sa v rozsahu štvrtého vegetačného stupňa dostáva do bilančnej rovnováhy (E0 = Z) a približne od nadmorskej výšky 600 m n.m. nadobúda kladné hodnoty (Z > E0). Z hľadiska ekologického aj produkčného sú v týchto vegetačných stupňoch vytvorené podmienky pre výskyt najhodnotnejších porastov na Slovensku (napríklad z drevín typickej karpatskej zmesi - buk, smrek jedľa). Rozdiely medzi zrážkami a výparom s pribúdajúcou nadmorskou výškou ďalej rastú. Vyššie úhrny zrážok a celková humidita nadmorských výšok cca nad 800 – 900 m n. m. sú základným ekologickým predpokladom pre výskyt drevín montánneho pásma lesov.


Klimadiagramy prezentujúce dlhodobé mesačné priemery teplôt vzduchu T (°C), úhrnov zrážok Z (mm) a potenciálnej evapotranspirácie E0 (mm) na vybraných meteorologických staniciach SHMÚ v rôznych nadmorských výškach počas obdobia referenčnej klímy 1961 – 1990










Vývoj teploty vzduchu


Narastajúci trend ročných teplôt vzduchu na Slovensku potvrdzuje 50-ročný vývoj od roku 1961. Na jednotlivých staniciach stúpla priemerná ročná teplota vzduchu v ostatných dvoch desaťročiach 1991 – 2010 v porovnaní s referenčným obdobím (1961 – 1990) v rozsahu od 0,5 °C (Liptovská Osada) až do 0,83 °C (Sliač). V rámci roka je pritom na všetkých hodnotených staniciach najvýraznejší nárast v letných mesiacoch (jún, júl, august), naopak k najmenšej až zanedbateľnej zmene (otepleniu) došlo za posledných 20 rokov v jesenných mesiacoch (september, október, november). Uvedený fakt podporuje grafické znázornenie priebehu absolútnych priemerných mesačných odchýlok teplôt vzduchu počas rokov 1991 – 2010 od dlhodobého priemeru 1961 – 1990 pre všetky vegetačné stupne.


Vývoj priemerných ročných teplôt vzduchu v období 1961 – 2010 na vybraných klimatologických staniciach SHMÚ situovaných v rôznych nadmorských výškach (vegetačných stupňoch) na Slovensku



 

Priemerné mesačné odchýlky teplôt vzduchu v rokoch 1991 – 2010 v porovnaní s dlhodobým priemerom 1961 – 1990 na vybraných klimatologických staniciach SHMÚ situovaných v rôznych nadmorských výškach (resp. vegetačných stupňoch) na Slovensku











Vývoj zrážkových úhrnov

S klimatickou zmenou nesúvisí len nárast teploty vzduchu, ale vplyvom zmien celkovej cirkulácie atmosféry dochádza aj k zmenám v množstve a priestorovej distribúcii zrážkových úhrnov. V niektorých častiach Slovenska dochádza k poklesu ročných úhrnov zrážok (južné časti), v iných, najmä severných a severovýchodných regiónoch bol naopak na základe dlhodobých meraní pozorovaný nárast úhrnov zrážok. Pozoruhodná je narastajúca disproporcia nielen medzi jednotlivými rokmi, ale aj v rámci sezónneho vývoja v chode zrážkových úhrnov (striedanie extrémne suchých období s mimoriadnymi zrážkovými udalosťami). Za ostatných 20 rokov sa za najsuchšie roky považujú roky 1992, 1993, 2003 a regionálne aj roky 2000 a 2009. Mimoriadne zrážkovo bohatým bol naopak rok 2010, v ktorom zrážkové úhrny vo vegetačnom období (apríl až september) celoplošne prekračovali dlhodobé priemery 1961 – 1990 (od 170 % do 242 % normálu!) Z grafov sú zjavné lokálne rozdiely v množstve spadnutých zrážok na jednotlivých staniciach, napríklad vegetačné obdobie roku 2001 bolo na niektorých lokalitách zrážkovo normálne až mierne podpriemerné (Boľkovce, Štós, Ratková), na iných staniciach, najmä v submontánnych a montánnych polohách severného Slovenska zase výrazne zrážkovo nadpriemerné (Orava, Vysoké Tatry).


Relatívne odchýlky úhrnov zrážok vo vegetačnom období (IV – IX) rokov 1991 – 2010 
od dlhodobých priemerných úhrnov 1961 – 1990 na vybraných staniciach SHMÚ