Dnes je význam všetkých odvetví posudzovaný predovšetkým z pohľadu
podielu na celkovom hrubom domácom produkte krajiny. Lesníctvo spolu
s poľnohospodárstvom zďaleka nemajú ten význam, aký mali pred 50
rokmi a preto sú často neprávom podceňované a zatláčané do úzadia ako
neperspektívne a finančne náročné. Prehliadajú sa pritom dva výrazne
faktory. Prvým z nich je starostlivosť o krajinu, ktorá je vykonávaná
a braná ako samozrejmosť. Vôbec sa nehovorí o úžitkoch, ktoré boli
niekedy označované ako verejnoprospešné funkcie lesa a ktoré boli a sú
spoločnosti poskytované bezplatne, hoci ich poskytovanie niečo stojí,
alebo pre ich zachovanie musí majiteľ, obhospodarovateľ lesných
pozemkov niečo urobiť a má s tým spojené náklady a takto
vyprodukované úžitky sú ďalej komerčne využívané. Druhým prehliadaným
faktorom je skutočnosť, že lesníctvo je producentom dreva a iných
tovarov, ktoré majú ďalšie využitie v iných odvetviach a teda by sa
jeho význam mal posudzovať v kontexte nadväzujúcich odvetví
drevárskeho, celulózo-papierenského, nabytkárskeho, chemického
priemyslu a stavebníctva. Tak bude význam lesného hospodárstva pre
spoločnosť vyzerať inak.