Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > Ekonomika LH > Oceňovanie lesov > Voda - budúci zdroj príjmu LH?

Voda - budúci zdroj príjmu LH?

Voda - budúci zdroj príjmu lesného hospodárstva?

Voda je základnou komoditou a podmienkou života. Rast počtu obyvateľstva, zvyšovanie životnej úrovne, rastúca  hospodárska činnosť zvyšujú nároky na spotrebu vody. Napriek tomu, že voda pokrýva takmer 71 % celého zemského povrchu a celkové množstvo vody na Zemi sa vo všetkých formách odhaduje na 1,500 mil. km3, len 2,6 % z celkového množstva vody je voda sladká, predovšetkým viazaná v ľadovcoch polárnych oblastí a hôr. Iba 0,27 % sladkej vody je vhodné pre výrobu pitnej vody (Ižová, 2006). Následkom obmedzených zdrojov sa voda postupne stáva dôležitým kapitálom a je iba otázkou času, kedy sa stane strategickou surovinou aj v našich podmienkach.
 

Foto: Ing. Milan MACHANSKÝ
 
Na Slovensku sa na odber pitnej vody využívajú podzemné zdroje (82,2 %) a povrchové zdroje (17,8 %). Takmer všetka pitná voda z povrchových zdrojov je viazaná na lesné ekosystémy, čo odzrkadľuje fakt, že prevažná väčšina vodárenských nádrží využívaných na „výrobu“ pitnej vody ako aj odberných miest pitnej vody sa nachádza v zalesnených územiach. (napríklad vodné zdroje Málinec, Hriňová, Klenovec, Starina, Nová Bystrica.) Napriek tomu, že takmer všetky povrchové zdroje pitnej vody sa tvoria v lesoch a vodohospodári využívajú pozitívny vplyv lesov na kvalitu a kvantitu vody sú lesní hospodári v „obchodnom reťazci“ s touto strategickou surovinou vylúčení.
 
„Keď môžu predávať vodohospodári vodu vodárenským spoločnostiam napríklad z priehrad, je nepochopiteľné, že lesohospodári to nemôžu. Ak by mohli, tak by nastal pozitívny zásadný prínos v posilňovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Ak by došlo k legislatívnej zmene, lesohospodári by rozširovali plochy lesov s vodohospodárskou funkciou lesov, čo by bol z ekologického hľadiska unikátny prínos“. (Kravčík, 2007).
 
Treba si položiť otázku, čo môže urobiť lesnícky stav pre to, aby sa táto anomália napravila?
 
Vodohospodárska funkcia lesa - pozitívna externalita
 
Cena pitnej vody za posledné desaťročie stúpla zo zhruba 0,33 €.m-3 (1998) na 1,11 €.m-3 (2010), čo je viac než 3 násobok. Pri pripočítaní ceny za odvedenie a čistenie odpadovej vody cca 1,09 Sk.m-3, hodnota dodanej a odvodenej vody presahuje 2 €.m-3. Spotreba vody v SR s rastúcou cenou poklesla z 240 l na osobu a deň (rok 1990) na súčasných 110 l na osobu a deň. Pri prepočítaní ceny pitnej vody (1,11 €.m-3) dennou spotrebou (110 l) a  počtom obyvateľov SR (cca 5 mil.) dostaneme dennú hodnotu pitnej vody - 18,4 mil. Sk (cca 610 tis. €).
 
Rast cien vody je spájaný s rastom nákladov na jej „výrobu“. Výška nákladov závisí od vzdialenosti vodného zdroja od miesta odberu, charakteru vodného zdroja (podzemný, povrchový), investícií vodárenskej spoločnosti do rozvodnej a distribučnej siete, počtu odberných miest a od výšky nákladov spojených s úpravou vody. Alternatívou znižovania nákladov „výroby“ pitnej vody je využitie pozitívnych externalít lesných ekosystémov na kvalitu a kvantitu vody.
 

Foto: Ing. Vojtech KOMINKA
 
Externalitou označujeme vedľajšie účinky, ktoré vznikajú pri  výrobe a ktoré spôsobujú iným subjektom náklady, alebo výnosy. V prípade pozitívnych externalít lesné podniky svojou činnosťou zapríčiňujú iným subjektom úspory, resp. výnosy. (protilavínová, pôdochranná, rekreačná, vodohospodárska funkcia, atď). Podpora vodohospodárskej funkcie lesa si v mnohých prípadoch vyžaduje špecifický prístup obhospodarovania lesných porastov, čím dochádza k zvýšeným nákladom lesných podnikov.
 
Dopad negatívnych a pozitívnych externalít môžeme z teoretického hľadiska  riešiť dvoma spôsobmi - verejne a súkromne.
Medzi verejné riešenia patria regulatívne nástroje (príkazy, zákazy, kvóty) a ekonomické nástroje (dane, poplatky, obchodovateľné certifikáty, dotácie).
Medzi súkromné riešenia patrí presné definovanie vlastníckych vzťahov k externalitám a umožnenie decentrálneho vyjednávania medzi zúčastnenými stranami.
 
V prípade vodohospodárskej a vodoochrannej funkcie lesa ako pozitívnej externality prichádza do úvahy verejné riešenie - dotácie, alebo súkromné riešenie - definovanie vlastníckeho práva k tejto externalite s následným decentrálnym vyjednávaním medzi  vodohospodárskymi a lesnými podnikmi (Šálka, 2002). V obidvoch prípadoch je nutné kvantifikovať  tento pozitívny externý efekt, čo znamená oceniť vplyv lesných ekosystémov na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov. Metodológiu oceňovania vodohospodárskej funkcie lesa je možné uplatniť aj na iné pozitívne externality ako je napríklad ocenenie protieróznej, protilavínovej a brehoochrannej funkcie lesa. Znalosť metodologických postupov a teoretických základov umožňuje kvantifikáciu pozitívnych efektov lesa, čo následne  zvyšuje argumentáciu v prospech obhospodarovateľa lesa, resp. kvantifikácia verejnoprospešných funkcií  môže prispieť k skvalitneniu projektov v oblasti lesného hospodárstva.
 
Vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vody
 
Lesné ekosystémy zohrávajú v rámci kolobehu vody v prírode dôležitú úlohu. Všeobecne môžeme povedať, že les zvyšuje vertikálne zrážky o horizontálne zrážky - kondenzačný účinok, zadržuje zrážky a zmenšuje povrchový odtok - retenčný účinok, spomaľuje odtok vody - retardačný účinok a zvyšuje účinnosť akumulácie zimnej vlahy -akumulačný účinnok (Papánek, 1978). Okrem týchto účinkov les zabraňuje erózii a vymývaniu dusíka a iných škodlivých látok do vodných zdrojov. Výsledky výskumu dvoch susediacich povodí (zalesnené a odlesnené) v Slovenskom Rudohorí (Valtýni, Štrba, 1993; Valtýni, Lalkovič, 1995; Stachera, Lalkovič, 2000) poukazujú na to, že zalesnené územie priaznivo ovplyvňuje kvalitu odtokovej vody  z hľadiska jej chemického zloženia. Ide najmä o pozitívny efekt lesa, ktorý zabraňuje vymývaniu biogénnych prvkov dusíka a fosforu, ktoré podmieňujú eutrofizáciu vody.
 

Foto: Bc. Ľubomír VOJTEK
 
Zalesnené povodia prispievajú k zlepšeniu akosti vody a k zníženiu nákladov na jej úpravu. Na základe výsledkov štúdie uskutočnenej mimovládnou organizáciou Trust for Public Land (USA) zaoberajúcou sa ochranou krajiny a Komisiou na ochranu vodných zdrojov AWWA's sa potvrdilo, že náklady na úpravu vody v zariadeniach primárne využívajúcich povrchové zdroje vody kolísali v závislosti od lesnatosti rozvodia. Výsledky analýzy poukázali na skutočnosť, že prevádzkové náklady na úpravu vody mali klesajúci trend v závislosti od  zvyšujúcej sa lesnatosti v zdrojových územiach. Zistilo sa, že: na každý 10 % nárast v lesnatosti územia sa náklady na úpravu vody znížili o zhruba 20 %,
 
Vplyv lesa na kvantitu vodných zdrojov môžeme zhodnotiť na základe výskumu odtokových pomerov rieky Ipeľ. (Valtýni, Hronček 2000).  Následkom postupného odlesnenia horného toku Ipľa dochádzalo k častým povodniam, ktoré zapríčiňovali škody u nás a v Maďarsku. O porušení retenčnej schopnosti  tejto oblasti svedčí aj pomer maximálneho prietokového množstva vody, ktorý bol na Ipli 1:1290, kým napríklad na Čiernom Váhu iba 1:60 (Šimkovič, 1980). V rokoch 1961 - 1979 sa realizovalo rozsiahle zalesňovanie pramennej oblasti Ipľa a susedných tokov Rimavy a Rimavice -  5166 ha nelesnej pôdy. V roku 1994 bola uvedená do prevádzky vodná nádrž Málinec s objemom 21,5 mil. m3.
 
Na základe dlhodobého vývoja môžeme konštatovať, že od konca 70 rokov minulého storočia má odtok z povodia Ipeľ vyrovnaný priebeh. Zvýšenie lesnatosti v pramennej časti rieky Ipeľ o 30 % výrazne zvýšilo retenčnú kapacitu danej oblasti, prispelo k zníženiu erózie pôdy a zabránilo možným škodám ku ktorým dochádzalo v minulosti pri povodniach.
 
Doterajšie výskumy rôznych autorov pripisujú pasívnemu a aktívnemu vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vody obrovský význam. Lesné ekosystémy pozitívne vplývajú na chemizmus vody, kolobeh dusíka a iných prvkov (Gundersen, P., 1995). Medzi drevinami existuje vo vzťahu ku koncentrácii dusíka rozdiel. Doterajší výskum preukázal, že v listnatých porastoch je produkovaná „kvalitnejšia“ voda ako v porastoch ihličnatých. (Kreutzer, K et. al. 1986). Rozdielne štúdie preukázali vplyv obhospodarovania lesa na kvalitu vody. V intenzívne obhospodarovaných lesoch je kvalita priesakovej vody horšia než v lesoch obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom (Keller, H.M., 1971). Odlesnenie porastov následkom veterných kalamít potvrdilo markantný prírastok koncentrácie dusíka a následkom nižšej intercepcie a transpiračných strát zvýšené prietoky vody (Mellert, K.H et. al.1996).
 
Pozitívny vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vody je analyzovaný a preukázateľný v mnohých prácach autorov. V praxi SR absentuje ocenenie a náhrada tohto pozitívneho externého efektu jeho producentom - podnikom lesného hospodárstva. Z ekonomického hľadiska je potrebné nadviazať na pomerne bohatý výskum vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov a aproximatívnymi metódami kvantifikovať vodohospodársku funkciu lesa. Teoretické princípy a metódy kvantifikácie sú predmetom nasledujúcej časti.
 
Princípy a metódy oceňovania vodohospodárskej funkcie lesa
 
Objektívna kvantifikácia vodohospodárskej funkcie je zložitá, nakoľko vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov nie je predmetom trhu. Z tohto dôvodu je nutné pre takúto funkciu vytvoriť podmienky trhu analogickým spôsobom. Princíp ocenenia verejnoprospešných funkcií lesa vychádza z dvoch základných pohľadov. Ide o ocenenie z pohľadu producenta a konzumenta (Bergen et. al.,  2002).
   

Foto: Bc. Ľubomír VOJTEK
Pohľad producenta
 
Princíp ocenenia z pohľadu producenta vychádza z toho, že za každú jednotku produkcie verejnoprospešnej funkcie lesa požadujú producenti minimálne odškodnenie vo výške nákladov, ktoré musia vynaložiť na jej produkciu pri požadovanom množstve.  Ak producent disponuje alternatívou, ktorá mu umožňuje okrem krytia celkových nákladov dosahovať zisk, musíme potom k minimálnemu odškodneniu pripočítať tiež výšku ušlého zisku. Ak oceníme hodnotu verejnoprospešnej funkcie na základe týchto celkových minimálnych požiadaviek producenta, výsledná suma nepredstavuje v skutočnosti hodnotu verejnoprospešnej funkcie, ale hodnotu jej poskytovania, resp. prípravy.  Metódy oceňovania z pohľadu producenta sú založené na oceňovaní požiadaviek odškodnenia producenta za produkciu verejnoprospešnej funkcie, ktoré sa odzrkadľujú vo forme znížených výnosov a zvýšených nákladov.
 
Pohľad konzumenta verejnoprospešnej funkcie
 
Princíp ocenenia z pohľadu konzumenta verejnoprospešnej funkcie lesa interpretujeme na základe  jeho maximálnej ochoty platby za množstvo danej verejnoprospešnej funkcie. Metódy oceňovania z pohľadu konzumenta môžeme ďalej rozdeliť podľa spôsobu oceňovania na priame a nepriame. Nepriame metódy oceňujú verejnoprospešné funkcie na základe správania sa účastníkov na ovplyvňovanom trhu. Priame metódy oceňujú verejnosprospešné funkcie na základe dotazníkových metód a ich vyhodnotenia. Vodohospodársku funkciu lesa môžeme kvantifikovať z pohľadu konzumenta metódou alternatívnych nákladov a z pohľadu producenta metódou znížených výnosov a zvýšených nákladov.
 
Metóda alternatívnych nákladov
 
Metóda alternatívnych nákladov využíva na ocenenie hodnotu nákladov alternatívneho zabezpečenia vodohospodárskej funkcie. Alternatívou k zabezpečeniu vodohospodárskej funkcie lesných ekosystémov v tomto prípade je napríklad regulácia vodných tokov, výstavba protipovodňových objektov, zariadení na úpravu vody a pod. Náklady alternatívneho zabezpečenia predstavujú hodnotu vodohospodárskej funkcie daného lesa.
 

Foto: Ing. Matej SCHWARZ
 
Koncept alternatívnych nákladov pri kvantifikácii vodohospodárskej funkcie lesa bol použitý napríklad v štúdii (Olschewski, 1997) pri komparácii  projektu zalesnenia s alternatívou výstavby denitrifikačného zariadenia v povodí vodohospodárskeho podniku  „Holzdorf“ v regióne „Vechta“ v Nemecku. Na základe porovnania nákladov na výstavbu denitrifikačného zariadenia ako alternatíva k projektu zalesnenia bola kvantifikovaná hodnota vodohospodárskej funkcie lesa v hodnote 2890 DM / ha / rok (rok 1997). Pri porovnaní celkových nákladov obidvoch projektov bol projekt zalesňovania 200 ha plochy v skúmanom 15-ročnom časovom období pri použití diskontnej sadzby 6 % o 508 000 DM výhodnejší než výstavba denitrifikačného zariadenia.
 
Medzi metódu alternatívnych nákladov môžeme zaradiť aj porovnanie kvality vody v zalesnených a nezalesnených územiach v rámci regionálnych celkov a na základe dodatočných nákladov na úpravu pitnej vody v nezalesnenom území môžeme kvantifikovať príspevok lesa k zvýšeniu kvality vody..
 
Metóda znížených výnosov a zvýšených nákladov
 
Metóda znížených výnosov a zvýšených nákladov vychádza z modelu internej konkurencie lesa (Šálka, Trenčiansky, Bahula, Balážová 2008). Z pohľadu podnikového hospodárstva je lesný podnik podnikom, ktorý môže produkovať rozličné statky. Medzi produkciou jednotlivých statkov je interná konkurencia, čo znamená, že zvýšenie produkcie jedného statku obyčajne zapríčiňuje zníženie množstva, prípadne kvality iného statku - napríkad zintenzívnenie rekreačnej funkcie zapríčiňuje zníženie drevoprodukčnej funkcie. Pri spoločenskej objednávke produkcie kvality a kvantity vody lesný podnik následkom ochranných opatrení a obmedzení hospodárenia sa bude musieť zriecť časti svojich výnosov z predaja dreva a na druhej strane opatrenia na zvýšenie kvality, respektíve kvantity vodných zdrojov zapríčinia lesnému podniku oproti bežnému obhospodarovaniu zvýšené náklady.
 
Podstatou metódy znížených výnosov a zvýšených nákladov je kvantifikovať znížené výnosy lesného podniku z predaja dreva a zvýšené náklady spojené s produkciou vodohospodárskej funkcie. Z pohľadu producenta - lesného podniku táto hodnota predstavuje minimálnu požiadavku, za ktorú je ochotný dané množstvo verejnoprospešnej funkcie  produkovať.
 
Čo povedať na záver?
 
Významnosť vody ako strategickej suroviny v čase rastie. Súčasný stav v rámci „obchodného reťazca“ s vodou (úhrada nákladov za prípravu pitnej vody) môžeme pokladať za nevyhovujúci , nakoľko sú z tohto reťazca vylúčený obhospodarovatelia lesa. Les pozitívne vplýva na kvalitu a kvantitu vody. Retardačný účinok lesa eliminuje vznik povodní a zabraňuje tak rozsiahlym škodám. Optimálnym riešením by bolo na základe legislatívy prisúdiť lesným hospodárom právo na predaj využitia pozitívneho vplyvu lesa na zlepšenie „kvality a kvantity“ pitnej vody pochádzajúcej z povrchových tokov.
 
Toto riešenie by motivovalo lesných hospodárov zamerať sa na podporu produkciu verejnoprospešných funkcií lesa a zo spoločenského hľadiska by znamenalo pokles nákladov na úpravu vody, respektíve kvalitnejšiu pitnú vodu, ako aj elimináciu škôd spôsobených povodňami. Medzi ďalšiu alternatívu môžeme považovať kompenzáciu pozitívneho vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vody spoločenským alebo súkromným riešením (dotácia, decentrálne vyjednávanie medzi vodohospodárskymi a lesnými podnikmi). Podmienkou uplatnenia uvedených riešení je nutnosť kvantifikácie pozitívneho vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu vody. Ocenenie pozitívneho externého efektu lesa na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov umožní efektívne uplatnenie nástrojov štátu a zároveň tvorí vhodný podkladový materiál pre decentrálne vyjednávanie medzi  vodohospodárskymi a lesnými podnikmi.
 
Ing. Marek Trenčiansky, PhD.
Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva
Lesníckej fakulty Technickej univerzity Zvolen
 
Článok bol pôvodne uverejnený v letnom vydaní (júl-august 2010) lesníckeho časopisu Les & letokruhy (www.lesmedium.sk ).
​​