Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > HÚL > Rozlišovanie dubov

Rozlišovanie dubov

V sedemdesiatych rokoch sa na Slovensku objavili zmienky o nových druhoch dubov, čím sa taxonómia tohto rodu značne skomplikovala. Možno povedať, že dub zimný sa rozčlenil na 3, dub letný na 2 a dub plstnatý na 2 "malé druhy". Tieto druhy sa pomerne ťažko rozlišujú (najbezpečnejším znakom sú žalude, ktoré sa však nevyskytujú každý rok), takže o ich rozšírení máme zatiaľ len približnú predstavu. Taktiež nie je isté, či rozlišovanie týchto druhov bude mať význam pre prax, ani to, či ich pôvodné areály neboli umelo zmiešané.

kvety plody púčiky listy kôra celkový habitus poznámky
Quercus
petraea
agg.
Dub zimný
Quercus petraea
kvitne spolu s rzvíjaním listov

samčie: jahňady na lysej až riedko ochlpenej stopke,
samičie: na krátkych stopkách, takmer sediace po 2 - 5

súdkovité, žalude na krátkych stopkách (takmer sediace), čiaška tenkostenná s drobnými kopijovitými, tupšie zahrotenými šupinami výhonky holé, tmavo olivovozelené, s riedkymi drobnými lenticelami, púčiky zahrotené, menej štíhle a končisté než u duba žltkastého perovito laločnaté (zakončené trojhrbolčekom), na báze klinovito prechádzajúce do zreteľnej stopky (tzv. šponovky), rub aj líce lysé, chĺpky na rube len v pazuchách žiliek, bočné žilky ústia len do lalokov kôra sivá, hladká, borka je hnedosivá, rozpukaná do zvislých šupín zoradených v pásoch, jemnejšia ako u duba letného strom vysoký do 30 - 35 m s kompaktnou korunou oceánický druh, skôr kyslomilný, nemá rád oglejené pôdy, častý na suchých pôdach, nevyskytuje sa v kotlinách (neznáša extrémne mrazy)

Dub žltkastý
Quercus dalechampii
samčie: na husto chlpatom vretene, aj kvety chlpaté
samičie: na krátkych stopkách, takmer sediace
žalude na krátkych stopkách, čiaška hrubostenná, šupiny na báze okrúhle, hrboľaté, ku špičke ostro zahrotené výhonky holé, tmavo hnedočervené, s početnými kruhovými lenticelami, púčiky výrazne zahrotené a štíhle, niekedy rožkovito ohnuté perovito laločnaté, pomerne úzke s ostrým koncovým lalokom, najširšie v dolnej polovici, na báze klinovito prechádzajúce do zreteľnej žliabkovitej stopky, kožovité (tuhé) koruna menej pravidelná ako u duba zimného, konáre často vodorovné kontinentálnejší ako dub zimný, vyhľadáva skôr neutrálne , vápnité pôdy, častý na suchých pôdach
Dub mnohoplodý
Quercus polycarpa
samčie: jahňady na riedko chlpatých stopkách
samičie: zoskupené po 2 až 6 v pazuchách listov
žalude sediace, zoskupené po 2 až 6, čiaška široká miskovitá, bradavičnatá (šupiny na báze vypuklé) výhonky holé, tmavo hnedočervené, s početnými elipsovitými lenticelami, púčiky tupo končisté, zhluknuté na konci konárikov do skupín perovito laločnaté, pomerne široké s krátkymi lalokmi, prechod do výraznej stopky je náhly (trochu podobný dubu letnému), prierez stopky polkruhovitý, kožovité, lesklé borka popraskaná pomerne úzkymi trhlinami štíhlejší ako dub zimný s redšou korunou strom s podobnými nárokmi ako dub zimný, je trochu teplomilnejší a lepšie znáša sucho
Quercus
robur
agg.
Dub letný
Quercus robur
samčie: jahňady na holých až riedko chlpatých stopkách
samičie: na stopkách kratších než list (zväčša menej než 1/2 listu)
pretiahnuté, v mladosti páskované, žalude na hrubých a pevných stopkách (kratších ako 1/2 listu), čiaška hlboká so širokými plochými šupinami s tupým koncom výhonky holé, olivovohnedé s drobnými kruhovitými lenticelami, púčiky vajcovité s tupým koncom, holé (zriedkavo aj chlpaté) perovito laločnaté so širokými zárezmi, často asymetrické, s krátkou stopkou (do 7 mm), na báze srdcovité (tzv. bombardiaky), na rube zelenkasté, holé kôra červenohnedá, neskôr sivá, "zrkadlová", postupne sa puká a vytvára rovnomerne rozpukanú borku, tmavšiu a s "jednoduchšou" štruktúrou ako u duba zimného, v trhlinách načervenalú najvyšší a najmohutnejší z našich dubov (až do 45 m), koruna nepravidelná, u solitérov široká strom lužných lesov a zamokrených pôd (trochu vlhkomilný) a kotlín (znáša kontinentálnu klímu) - jeho areál siaha omnoho východnejšie aj severnejšie ako u duba zimného

Dub sivozelený
Quercus pedunculiflora
žalude na veľmi dlhých , tenkých, previsnutých stopkách (dlhších ako listy), zhrubnuté a bokmi zrastené šupiny čiašky vytvárajú prstence široko perovito laločnaté s úzkymi zárezmi (prostredný lalok kolmý na os listu), s krátkou stopkou (do 10 mm), na báze srdcovité (tzv. bombardiaky), na rube sivasté, hviezdicovito chlpaté nižší ako dub letný, inak podobný strom lužných lesov a zamokrených pôd (trochu vlhkomilný), nárokmi podobný dubu letnému
Quercus
pubescens
agg.
Dub jadranský
Quercus virgiliana
žalude na dlhých plstnatých stopkách listy dlhšie ako u duba plstnatého, s dlhými stopkami nárokmi podobný dubu plstnatému, trochu teplomilnejší a trochu lepšie znášajúci kryštalinické podklady
Dub plstnatý
Quercus pubescens
žalude na krátkych plstnatých stopkách výrazne teplomilný, sucho znášajúci druh náročný na svetlo, rastie na bázických horninách v južnej časti Slovenska (na severnom okraji areálu len na vápencoch)
Dub balkánsky
Quercus fraineto
jedlé žalude s nízkym obsahom tanínu husto srstnaté konáriky, púčiky nakopené na koncoch konárikov listy veľmi veľké (až 20 cm), výrazne členité, pravidelné, na rube plstanté, nakopené na koncoch konárikov U nás len v okolí Senca, v cerovej vrchovine a snáď aj inde
Dub cerový
Quercus cerris
laloky ostro zahrotené borka hrubo rozpraskaná, čierna s červenkastými trhlinami