Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > HÚL > Rozlišovanie domácich ihličnanov

Rozlišovanie domácich ihličnanov

habitus kvety konáriky / ihlice kôra šišky / semená semenáčiky poznámky
Smrek obyčajný
Picea abies (syn. P. excelsa)
Vysoký strom s ostrým vrcholcom, rôzne typy vetvenia samčie vyrastajú v pazuchách ihlíc v celej korune guľaté stopkaté, spočiatku červené, neskôr žlté
samičie na koncoch konárikov v hornej tretine koruny, červené alebo zelené, spočiatku vzpriamené, mladé šišky sa stáčajú nadol
skrutkovito postavené, ostro zahrotené, pichľavé, na báze zúžené (typické pre smreky), mierne prehnuté kôra spočiatku červenohnedá, hladká, mierne šupinatá, neskôr sa vytvára hnedá, v horách až sivá borka odlupjúca sa v "peniažtekoch", prípadne šupinách iného tvaru Šišky 10-15 cm dlhé, nerozpadavé, na konároch visia nadol, rôzne typy šupín. Semená drobné tmavohnedé, uložené v lyžicovito prehĺbenom krídle (typické pre smreky), dajú sa ľahko vylúpnuť Klíčnych listov je cca 10, tvarovo pripomínajú neskoršie ihlice, sú však dlhšie a zahnuté. Neskôr semenáčiky nadobúdajú "machovitý" vzhľad. Pôvodný vo vyšších polohách, hojne vysádzaný aj nižšie (mapa areálu), habitus veľmi závisí od spôsobu pestovania a stanovištných podmienok, v posledných rokoch výrazne odumiera vplyvom kombinácie rôznych faktorov (hmyz, sucho, hubové ochorenia). Schopný osídľovať obnaženú pôdu, do istej miery pôsobí ako pionierska drevina.

Jedľa biela
Abies alba
Vysoký strom s tupým, často až plochým vrcholcom (tzv. bocianie hniezdo) a vodorovne odstávajúcimi vetvami samčie vyrastajú na báze ihlíc na spodnej strane konárikov, spočiatku obalené špuninami, bledožlté
samičie na vrchnej strane konárikov len v najvrchnejšej časti koruny, zelené, vzpriamené.
ploské, na oslnených konároch v skrutkovici, na zatienených vo 2 radoch, tupé, nepichľavé, na vetvičku prirastené rozšíreným terčíkom (typické pre jedle), 2 výrazné pásy prieduchov na spodnej strane. hladká, bielosivá, neskôr tvorí hrubo šupinovitú borku, často s výraznými pľuzgierikmi Šišky zelené až fialové, po dozretí hnedé so škvrnami živice, na konároch stoja, rozpadajú sa na strome a zanechávajú po sebe vretená. Semená pomerne veľké, trojuholníkovito nepravidelné. spravidla 5 klíčnych listov (dlhých cca 1,5 - 2 cm) usporiadaných do hviezdice, ihlice neskoršieho výhonku sú kratšie a svetlejšie. Pôvodná v stredných horských polohách, veľmi dobre znáša zátieň iných drevín, v poslednej dobe vitálnejšia ako smrek

Borovica lesná
(sosna)
Pinus sylvestris
vysoký strom s riedkou korunou a výrazne žltohnedou hornou časťou kmeňa, tri typy vetvenia od úzkej valcovitej koruny až po širokú dážnikovitú samčie obaľujú bázu ttohoročných výhonkov do asi 2/3, pred otvorením sú zelenkavožlté, neskôr tmavožlté
samičie drobné, na koncoch tohoročných výhonkov, červenkasté, na šišky sa menia až v treťom roku
sivozelené až modrozelené, na priereze polkruhovité, po 2 vo zväzočkoch, 40 - 80 mm dlhé hladká žltohnedá, neskôr sivhohnedá, neskôr šupinovitá, v spodnej časti kmeňa sa postupne vytvára hrubo rozpukaná sivohnedá borka. 30 - 70 mm, zahrotená, dlhé šupiny majú na konci kosoštvorcovitý štítok so svetlým "pupkom" uprostred, vo vlhku uzatvorená kompaktná, v suchu sa otvára a nadobúda rozstrapatený vzhľad. Semená drobné, sivočierne, v krídle kliešťovito uchytené (typické pre borovice) pôvodná na celom území Slovenska, kvôli svetlomilnosti sa však prirodzene vyskytuje len na najextrémnejších stanovištiach (zamokrených, veľmi kyslých alebo presychavých), ako pionierska drevina kdekoľvek

Borovica čierna
Pinus nigra
vysoký strom s hustými zhlukmi ihlíc v korune, horná časť kmeňa výrazne sivočierna, celkový dojem omnohom tmavší ako u sosny, koruna rovnako premenlivá ako u sosny, vďaka dlhému ihličiu pôsobí koruna hustejšie samčie vyrastajú v menšom počete ako u sosny, kryjú len bázu tohoroč. výhonku, spočiatku hnedo bodkované, neskôr žlté, pretiahnuté
samičie drobné, na koncoch tohoročných výhonkov, červenkasté,
tmavozelené, veľmi dlhé (80-160 mm), po 2 vo zväzočkoch, na priereze polkruhovité zelenosivá až hnedosivá, borka je čiernosivá, v hornej časti kmeňa takmer čierna, vystupuje vysoko po kmeni 40 - 100 mm, vajcovitá, menej zahrotená ako u sosny, štítok žltkastohnedý, lesklý, s priečnou hranou, na pupku tŕň, ktorý neskôr odpadne.

Semená pomerne veľké (až 5-6 mm), farebne premenlivé svetlé aj tmavé, občas škvrnité, v krídle kliešťovito uchytené (typické pre borovice), krídlo často tmavé apozdĺžne pruhované.

Introdukovaný druh, na vápencových stanovištiach siaha takmer po naše hranice, preto by na vhodných stanovištiach teoreticky mohla byť aj pôvodná. Je menej mrazuvzdorná ako b. lesná a v posledných rokoch ju decimuje sypavka.

Pôvod: Rakúsko, existuje aj sicílsky podruh

Borovica horská kosodrevinová
Pinus mugo ssp. pumilio
poliehavý ker s vystúpavými vetvami, pomerne husto oihličený samčie vyrastajú na báze tohoročných výhonkov, zlatožlté, menšie a menej početné ako u sosny
samičie veľmi drobné, na koncoch tohoročných výhonkov, tmovočervené až fialové,
tmavozelené, dlhé 20 - 80 mm), po 2 vo zväzočkoch, na priereze polkruhovité, husté a kompaktné hnedosivá, postupne sa vytvára tmavosivá, občas hnedastá rozpukaná borka trochu menšia ako u sosny (20 - 60 mm), tmavohnedá, lesklá

semená drobné, (menšie než u borovice lesnej) farebne premenlivé, v krídle kliešťovito uchytené (typické pre borovice)

vytvára samostaný vegetačný stupeň, niekedy vysádzaná aj nižšie, porasty ťažko priechodné

Borovica limbová (limba)
Pinus cembra
stredne vysoký strom, pomerne dlho si uchováva kompaktnú vajcovitú korunu, neskôr je koruna redšia ale aspoň vrcholec ostáva hustý samčie vyrastajú na báze tohoročných výhonkov, tmavožlté až červenkasté
samičie drobné, na koncoch tohoročných výhonkov, stopkaté, tmovočervené až fialové,
zelené, dlhé 50 - 100 mm), po 5 vo zväzočkoch, po stranách jemne pílovité, na vnútornej strane ihlice belavý pás prieduchov sivozelená, už v mladom veku sa vytvára červenohnedá až sivohnedá borka s pozdĺžnymi prasklinami 5 - 8 cm, pred dozretím sivá až modrá, po dozretí hnedá, šupiny sú plohcejšie ako u ostatných našich borovíc, čiastočne sa rozpadá už na strome, plody sú veľké "oriešky" strom vysokých horských polôh, občas vysádzaný aj v parkoch alebo iných výsadbách

Smrekovec opadavý
Larix decidua
vysoký opadavý ihličnatý strom s riedkou svetlozelenou korunou samčie vyrastajú na spodnej strane vlaňajších konárov, guľovité, svetložlté, na báze so šupinami
samičie pomerne veľké, podporné šupiny prekrývajú semenné (neskôr sa semenné zväčšujú), červenkasté, občas aj belavé, vyrastajú na koncoch brachyblastov
náš jediný opadavý ihličnan, konáriky spočiatku žlté, na dvojročných konárikoch, sfarbených už do siva, vyrastajú hrbolčekovité brachyblasty

ihlice jemné, sviežozelené až modrasté, na konárikoch vyrastajú jednotlivo a sú dlhšie (4 až 5 cm), na brachyblastoch sú vo zväzočkoch po 20 - 50 a sú kratšie

žltohnedá až sivá, pomerne rýchlo sa tvorí sivohnedá, trochu fialovostá rozpukaná borka Pomerne malá, svetlohnedá, vajcovitá, šupiny nie sú na okraji zhrubnuté ani vyhnuté (!)

Semeno drobné, lesklé, hnedé, v krídle drží pevne a nedá sa ľahko vylúpnuť (len odlomiť).

strom vysokých horských polôh, často vysádzaný aj nižšie, správa sa ako pionierska drevina

Tis obyčajný
Taxus baccata
nižší strom (do cca 15 m), často len ker, koruna pomerne rozložitá (strom pomerne rýchlo prestáva rásť do výšky a ďalej len hrubne), nepravidelná, kmeň je často zrastený z viacerých jedincov alebo aspoň s laločnatým prierezom prevažne dvojdomá rastlina, zriedkavo aj jednodomá
samčie kv. vyrastajú v pazuchách ihlíc už v jeseni (kvitne na jar)
samičie kv. sú podobné púčikom
ihlice ploché a pomerne mäkké, na báze zúžené do hnedej stopky, celkový dojem s konárikov je pomerne "strapatý" kôra červenohnedá až sivohnedá, borka sa odlupuje v tenkých dlhých platničkách takmer čierne semeno je neúplne obklopené červeným mieškom podobným bobuli. Objavujú sa v hojnom množstve, obrázok je z prevažne samčej rastliny a teda netypický. Miešok je jediná jedlá časť rastliny, semeno je však v prípade roozhryznutia jedovaté. Pomerne vzácny druh, veľmi dobre znáša tieň, po náhlom odkrytí ľahko podľahne úpalu. Veľmi dlhoveký, často uprednostňuje vápence. V literatúre sa často uvádza jeho hojný výskyt v Harmaneckej doline, čo je však už skôr minulosťou.

Borievka obyčajná
Juniperus communic
stĺpovitý ker až nízky strom, tvar však veľmi závisí od poškodzovania rôznymi faktormi, v extrémnom prípade môže byť poliehavá prevažne jednodomá
samčie kv. žltkasté vyrastajú v pazuchách ihlíc už v jeseni (kvitne na jar)
samičie zelenkasté kv. sú podobné púčikom
tuhé, pichľavé, na spodnej strane s bielym pásom prieduchov, vrchná strana žliabkovaná hnedá až sivohnedá kôra sa neskôr mení na sivhohnedú borku odlupujúcu sa v pruhoch šišková bobuľa, po dpozretí tmavomodrá, osrienená, silno aromatická, obsahuje 1 - 3 semená Ker vysoký do cca 2 m, častý na bývalých pasienkoch. U nás zatiaľ hojný, v mnohých krajinách však vzácny.
Borievka nízka
Juniperus nana
Pravdepodobne len subalpínsky podruh borievky obyčajnej, rastie v pásme kosodreviny
Borievka netatová
Juniperus sabina
U nás pôvodná len v Pieninách, častá v parkoch

Autor fotografií: © Matej Schwarz