Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > HÚL > PSL > Funkcie a kategórie lesov

Funkcie a kategórie lesov

Lesy vo vzťahu k ľudskej spoločnosti plnia rozličné funkcie. Funkcie lesov sú vo svete chápané rôzne, spravidla však vždy bývajú rozlišované tri hlavné funkcie, resp. ich skupiny:

 

  • produkčná funkcia, čiže tvorba produktov, ktoré sú predmetom obchodu,
  • ochranná funkcia, čiže využívanie schopnosti lesných porastov chrániť iné zložky prostredia (najmä pôdu),
  • špeciálne funkcie.

Podľa zákona o lesoch funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a ako objekt hospodárskeho využívania. Členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie.

 

Aby lesný porast bol schopný plniť požadovanú funkciu, musí byť obhospodarovaný vhodným spôsobom. Pri niektorých funkciách môže byť žiaduce, aby porast ostával neobhospodarovaný, v stredoeurópskych podmienkach sa to však v minulosti stávalo len výnimočne. Obhospodarovanie porastov primerané ich funkcii býva zabezpečené rozdelením lesov na viacero kategórií a subkategórií. Na Slovensku rozlišujeme tri kategórie lesov:

 

  • lesy hospodárske (H),
  • lesy ochranné (O),
  • lesy osobitného určenia (U).

Každý porast však určite plní viacero funkcií, produkčných aj mimoprodukčných. Kategorizácia porastu vychádza z jehoprevládajúcej funkcie.

 

Funkcia lesa nezávisí len od subjektívnych požiadaviek človeka, významne (a objektívne) ju limitujú stanovištné podmienky jednotlivých lesných porastov. Preto kategorizácia lesa úzko súvisí so stanovištnou typizáciou a zaradením porastu do kategórie H alebo O jednoznačne vychádza z prevládajúceho typu stanovišťa v tomto poraste. Kategória U tvorí z tohto pravidla určitú výnimku - vyplýva najmä z celospoločenského alebo skupinového záujmu vyjadreného aktom vyhlásenia porastov za lesy osobitného určenia. Určité obmedzenie súvisiace s charakterom stanovišťa však ostáva aj tu, ochranná funkcia je totiž nadradená všetkým ostatným funkciám.

 

Kategória lesov hospodárskych

 

Hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia, a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Táto kategória teda zahŕňa lesné porasty, ktorých prvoradou funkciou je produkcia dreva. Teoreticky by mohlo ísť aj o produkciu iných produktov (napríklad živice, korku, podrastu ako krmiva pre dobytok a pod.). Na Slovensku však v súčasnosti nedrevné produkty nemajú väčší význam a využívanie mnohých zákon priamo zakazuje. Za využívanie nelesných produktov sa považuje poľovníctvo, komerčný záujem o túto činnosť a jej produkty v súčasnosti stále narastá.

 

Okrem produkčnej funkcie plnia hospodárske lesy spravidla aj ďalšie funkcie, ich význam však nemá presiahnuť význam hlavnej funkcie. Na Slovensku sa lesy plniace výlučne produkčnú funkciu vyskytujú len vzácne. V budúcnosti možno očakávať ďalší nárast významu mimoprodukčných funkcií.

 

Kategória lesov hospodárskych je takmer jednoznačne vymedzená jednotkami stanovištnej typizácie (lesnými typmi). Vhodné porasty sa do tejto kategórie zaraďujú automaticky, nie je potrebné ich vyhlasovať alebo schvaľovať.

 

Hospodárske lesy sú z lesníckeho hľadiska normálne obhospodarované, vzťahujú sa na ne len obmedzenia dané zákonom o lesoch. V jednotlivých jednotkách priestorového rozdelenia lesa sa hospodári na základe schváleného lesného hospodárskeho plánu (LHP). LHP vychádza z modelov hospodárenia schvaľovanými krajskými lesnými úradmi, v ktorých sú rámcovo danézákladné rozhodnutia (najmä rubná doba, obnovná doba, hospodársky spôsob) a ciele hospodárenia (cieľové drevinové zloženie, cieľová výstavba a cieľová produkcia).

 

V rámci Slovenska v tejto kategórii prevažujú rovnoveké porasty obhospodarované podrastovým hospodárskym spôsobom. V odôvodnených prípadoch je prípustný aj holorubný hospodársky spôsob, pri jeho návrhu sa však musí zvlášť opatrne posúdiť jeho dopad na mimoprodukčné funkcie daných porastov (napríklad na plnenie protieróznej funkcie). Výberkový hospodársky spôsob je v týchto lesoch možný, vzhľadom na vekovú štruktúru súčasných slovenských porastov však v dohľadnej dobe nemožno očakávať výraznejšie zvýšenie jeho podielu.

 

V nižších lesných vegetačných stupňoch (1. až 3.) je vysoký podiel nízkych lesov - výmladkových porastov a porastov drevinovým zložením nezodpovedajúcim stanovištným podmienkam. Tieto porasty nevyužívajú produkčné možnosti stanovišťa a aj z hľadiska ochrany prírody majú nižšiu hodnotu, než porasty pôvodné. Vzhľadom na biologické vlastnosti ich drevín sú však ichpremeny a prevody veľmi obtiažne. Vo vyšších vegetačných stupňoch je zasa v mnohých porastoch vysoký, stanovišťu neprimeraný podiel "ekonomických" drevín (napríklad smreka), čím sa znižuje ekologická stabilita týchto porastov.

 

Kategória lesov ochranných

 

Ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Táto kategória teda zahŕňa porasty, ktorých hlavnou funkciou je chrániť pôdu (pod porastom, v prípade vetrolamov aj vedľa porastu), brehovú čiaru alebo nižšie (po svahu) položené porasty. Dlhé roky prevažovala tendencia ponechávať tieto porasty úplne bez zásahu. Tieto porasty sú akési neoficiálne prírodné rezervácie. V odôvodnených prípadoch je potrebné aj v týchto porastoch zasahovať, jednak z dôvodu nepriaznivých zmien životného prostredia, a jednak z dôvodu často nevhodnej štruktúry a drevinového zloženia (ako dôsledku nevhodného prístupu v minulosti).

 

Hlavným cieľom hospodárenia v týchto porastoch nikdy nie je produkcia, ale vždy zabezpečenie trvalého plnenia ochrannej funkcie. Toto je možné len prostredníctvom trvalej existencie porastu, neprerušovanej ani krátkym odkrytím väčšej súvislej plochy.

Ochranné lesy vyhlasuje, alebo ruší orgán štátnej správy na základe návrhu stanovištného prieskumu.

 

Členia na nasledovné subkategórie:

 

a) Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty na mimoriadne extrémnych stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov.

Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana pôdy pred eróziou, menej často aj pred zamokrením.

 

Stanovištia tejto subkategórie sa prevažne vyznačujú horšími bonitami, preto produkčná funkcia nepreváži nad ochranou ani na miernejších sklonoch, kde ohrozenie eróziou už klesá. Všetky tieto stanovištia sú jednoznačne vymedzené stanovištnými typologickými jednotkami.

 

V odôvodnených prípadoch pri obnove porastov zaradených do tejto subkategórie sú vhodnými hospodárskymi spôsobmi výberkový alebo účelový, vzhľadom na súčasný stav porastov (nedostatočná veková diferenciácia, často aj nevhodné drevinové zloženie) nie je však vždy dosiahnuteľný. Napriek tomu sa v týchto porastoch zvykne navrhovať nepretržitá obnovná doba, ktorá umožňuje podporiť nádejnú prirodzenú obnovu kedykoľvek a v ktorejkoľvek časti porastu. Vylúčené sú však zásahy spôsobujúce odkrytie väčšej plochy (nad šírku rovnajúcu sa jednej výške obnovovaného porastu).

 

Porastov s charakterom úplne prirodzených lesov (takmer pralesovitého vzhľadu), ktoré sú svojou štruktúrou a drevinovým zložením plne adaptované na stanovište a sú schopné nepretržitej existencie sa ponechávajú bez zásahu. Tieto podmienky veľmi často spĺňajú práve porasty na najhorších stanovištiach.

 

b) Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín.

 

Ide prevažne o porasty 7. (smrekového) vegetačného stupňa, na niektorých lokalitách aj porasty nižších vegetačných stupňov (hrebene pod vplyvom vrcholového fenoménu, oblasti s odlesneným 7. vegetačným stupňom).

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana nižšie ležiacich porastov a pozemkov pred lavínami a vo väčšine prípadov aj ochrana pôdy (ide prevažne o strmé a kamenité stanovištia).

 

Stanovištia tejto subkategórie sa vyznačujú horšími bonitami, preto produkčná funkcia nepreváži nad ochranou ani na miernejších sklonoch. Všetky tieto stanovištia sú jednoznačne vymedzené typologickými jednotkami.

 

V odôvodnených prípadoch pri obnove porastov zaradených do tejto subkategórie sú vhodnými hospodárskymi spôsobmi výberkový alebo účelový, treba si však uvedomovať, že ani prirodzené porasty vysokohorských polôh na priaznivejších pôdach nemávali výberkovú štruktúru. Udržiavanie výberkovej štruktúry si vyžaduje pomerne časté zásahy a teda aj dobré sprístupnenie porastov. Tieto lesy majú cyklický vývoj s občasným rozpadom celých porastov a následným zhoršením plnenia protilavínovej funkcie. V prirodzených lesoch je ich rozpad umožňujúci obnovu často viazaný na prírodné katastrofy.

 

c) Lesy v pásme kosodreviny

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny.

 

Ide výlučne o porasty 8. (kosodrevinového) vegetačného stupňa.

 

Hlavná funkcia týchto porastov je rovnaká ako u predchádzajúcej subkategórie.

 

Stanovištia tejto subkategórie už nie sú vhodné pre stromovitú vegetáciu, preto produkčná funkcia je bez ohľadu na mieru ohrozenosti eróziou zanedbateľná. Všetky tieto stanovištia sú jednoznačne vymedzené. V týchto porastoch lesnícka prax nemá zavedené metódy hospodárenia a ani o ich obhospodarovanie nemá v súčasnosti ekonomicky podložený záujem. Hospodárska činnosť sa zameriava na ochranu týchto porastov a na obnovu v minulosti zničených porastov (pastvou, požiarmi, výrubom pre kúpele a p.).

 

d) Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

Táto subkategória ponímaná trochu nesystémovo. Ide jednak o porasty na prirodzene nepriaznivých stanovištiach (prevažne ide strmé kamenité svahy, menej často aj lokality s plytkou pôdou alebo podmáčanou pôdou), jednak o porasty na sekundárne zdegradovaných stanovištiach (výmole, zosuvy, poddolované územia) a napokon aj o porasty chrániace susedné pozemky (vetrolamy) alebo brehovú čiaru (brehoochranné porasty).

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana pôdy pred eróziou, v ojedinelých prípadoch aj pred zamokrením.

 

Stanovištia tejto subkategórie už často mávajú pomerne dobré bonity, významnosť protieróznej funkcie je však natoľko vysoká, že tieto lesy napriek tomu radíme do kategórie lesov ochranných. Prvá skupina týchto porastov (prirodzene nepriaznivé stanovištia) je jednoznačne vymedzená stanovištnými typologickými jednotkami. Ostatné typy týchto porastov nezávisia od jednotiek stanovištnej typológie, ide o bežné „hospodárske“ typy stanovíšť, ktorých „ochrannosť“ je daná vyššie vymenovanými špecifikami.

 

V odôvodnených prípadoch pri obnove porastov zaradených do tejto subkategórie sú vhodnými hospodárskymi spôsobmi pre väčšinu porastov tejto subkategórie výberkový alebo účelový, platia však k nim rovnaké obmedzenia ako u subkategórie a).

 

Vzhľadom na značnú rôznorodosť tejto subkategórie z hľadiska stanovištných podmienok a stavu súčasných porastov sa tu však uplatňujú aj špecifické spôsoby obhospodarovania:

 

  • Výmole sú často porastené agátom, hrabom alebo ďalšími so silnou výmladnosťou. Tieto porasty sa bežne obhospodarujú maloplošnými holorubmi s následnou obnovou výmladkami, čo z krátkodobého hľadiska nie je na úkor plnenia ich funkcie. Z hľadiska trvalej udržateľnosti však treba brať do úvahy, že kvalita výmladkov klesá z generácie na generáciu.
  • Hospodárenie na poddolovaných lokalitách, v brehoochranných porastoch a na zosuvoch znamená predovšetkým opatrnú sanáciu vzniknutých škôd a obmedzenie zásahov na nevyhnutné minimum.
  • Vetrolamy v podstate nemajú charakter lesa, takže u nich nemožno hovoriť o uplatňovaní niektorého z hospodárskych spôsobov. Snahou je udržať funkčnosť čo najväčších dĺžok pásov.

V ochranných lesoch, ktorých stanovištné podmienky, porastové pomery a špecifické funkčné zameranie nevylučujú ich využitie na produkciu dreva možno použiť aj hospodársky spôsob podrastový.

Kategória lesov osobitného určenia

 

Lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu.

 

Ide o tzv. „osobitný režim hospodárenia“. Do tejto kategórie patria porasty plniace osobitné verejnoprospešné funkcievyplývajúce zo špecifických celospoločenských potrieb, ktoré významne ovplyvňujú (obmedzujú) spôsob ich obhospodarovania.

 

Okrem svojej hlavnej funkcie (na základe ktorej boli vyhlásené) plnia tieto porasty spravidla aj ďalšie funkcie, miera ich významnosti však je nižšia. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že niektoré funkcie sa pri vyššej významnosti navzájom vylučujú, napr. rekreačná s vodoochrannou alebo s poľovníckou a podobne.

 

Kategória nie je definovaná osobitnými typologickými jednotkami (nesmú to však byť jednotky ochranného charakteru), miera významnosti určitej funkcie je daná výlučne spoločenskou požiadavkou. Vyhlasovanie týchto lesov je preto v kompetencii štátnej správy lesného hospodárstva, návrh podáva obhospodarovateľ lesov alebo orgán štátnej správy.

 

Kategória lesov osobitného určenia sa člení na nasledujúce subkategórie:

 

a) Lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

 

Za lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. stupňa a II. stupňa.

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je zabezpečiť kvalitu vody u vodných zdrojov, čiže ide o vodoochrannú funkciu (v mnohých krajinách je považovaná za ochrannú, nie za špeciálnu).

 

Tieto porasty sú prakticky výlučne situované v okolí povrchových zdrojov (nádrže pre odber pitnej vody) pitnej vody.

 

Od hospodárskych lesov výrazne odlišný spôsob obhospodarovania si vyžaduje najmä ochranné pásmo I. stupňa vodárenských zdrojov, čiže úzky pás lesa okolo samotnej nádrže. Tento chráni vodnú hladinu pre znečistením vetrom alebo splavovaním pôdy a iných materiálov. Preto sú v ňom žiaduce ihličnaté dreviny (ohľady na stanovištnú vhodnosť tu ustupujú) a vyžaduje sa tu trvalá existencia lesa bez odkrývania pôdy a výraznejších ťažbových zásahov. Vhodný hospodársky spôsob je teda jednotlivo výberkový a účelový.

 

V pásme II. stupňa sa hospodári v podstate bežným spôsobom, „obmedzenia“ sa týkajú najmä hospodárenia s ropnými produktmi, zabezpečovania skladov a podobne.

 

b) Kúpeľné lesy

 

Za kúpeľné lesy možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom kúpeľnom území kúpeľného miesta.

 

Táto subkategória trochu umelo zlučuje dve navzájom si odporujúce funkcie – ochranu zdrojov liečivých a minerálnych vôd (táto funkcia je v podstate totožná s vodoochrannou) a liečebno-rekreačnú funkciu (čiže v podstate rekreačnú). Aj v prípade, že sa tieto dve funkcie územne prekrývajú, hospodárske opatrenia na ich podporu sú často protichodné.

 

V praxi sú lesy tejto subkategórie situované v bližšom okolí kúpeľných areálov. V závislosti na vykonaných investíciách mávajú viac alebo menej lesoparkový charakter. Od miery ich parkovej úpravy závisí aj prípadná odlišnosť obhospodarovania. Možno v nich použiť aj hospodársky spôsob výberkový a účelový. V každom prípade však obhospodarovanie týchto lesov vychádza zo schváleného projektu.

c) Rekreačné lesy

 

Za rekreačné lesy možno vyhlásiť lesy prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou.

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je slúžiť na rekreáciu obyvateľstva. Táto funkcia lesa sa dá chápať veľmi široko, našou súčasnou lesníckou legislatívou je podcenená. V súčasnosti sa do tejto subkategórie zahŕňajú len vnútorné zóny prímestských rekreačných lesov. V skutočnosti však rekreačnú funkciu plnia vo významnej miere aj lesy v užšom alebo širšom okolí všetkých sídiel, v okolí rekreačných stredísk a chatových osád a aj v okolí turistických chodníkov a ciest.

 

Požiadavky na podporu rekreačnej funkcie sú v mnohých ohľadoch v úplnom rozpore s požiadavkami na ostatné funkcie, a to aj na produkčnú funkciu. Aj keď ideálny rekreačný les môže byť veľmi rôzny a spravidla značne odlišný od lesa prírodného, ľudia spravidla neradi vidia príznaky hospodárskej činnosti (rúbaniská, odvozné cesty, sklady, odpad po ťažbe, mechanizmy a podobne). Odlišnosť obhospodarovania týchto porastov závisí potom od toho, aký význam sa rekreačnej funkcii prikladá. Hospodárenie vždy vychádza zo schváleného projektu.

 

V súčasnosti sa, vzhľadom na nedostatok financií, vo väčšine týchto lesov na Slovensku hospodári prevažne bežným spôsobom, tak ako v hospodárskych lesoch. Hlavný dôvod ponechávania týchto porastov v kategórii lesov osobitného určenia je často aj vytvorenie rámca pre odškodňovanie vlastníkov za škody spôsobené rekreáciou.

Rekreačné lesy sa podľa intenzity využívania členia na:

    1. zónu I, v ktorej je najväčšia koncentrácia rekreácie a v ktorej sa sústreďuje technická vybavenosť,
    2. zónu II, ktorá bezprostredne nadväzuje na zónu I a lesy pozdĺž rekreačno-turistických trás,
    3. zónu III, ktorá je zónou ticha.

d) Poľovnícke lesy

 

Za poľovnícke lesy možno vyhlásiť lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, ak ich riadne využívanie možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je zabezpečovať záujmy poľovného hospodárstva, čiže v podstate zabezpečovať chov zveriny, špecifické služby (poľovačky) alebo aklimatizáciu introdukovaných druhov zveri.

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty uznaných zverníkov a bažantníc, prípadne ich častí. Poľovnú funkciu plní do určitej miery väčšina lesov Slovenska, možno však povedať, že s výnimkou uvedených špecifických zariadení nie je táto už nikde inde prvoradá.

Osobitosť obhospodarovania vyplýva jednak z určitých špeciálnych požiadaviek, jednak z nadmerného tlaku zveri ako škodlivého činiteľa na lesné porasty (len vo zverniciach). Špeciálne požiadavky sa týkajú samotných lesných porastov (dostatočná úživnosť pre zver, plodonosné dreviny, húštiny a porasty s hojnou spodnou etážou, podrastom ako miestom pre úkryt), na funkčné plochy (lúčky a políčka pre zver, ohryzové políčka) a na budovanie špeciálnych zariadení (krmelce, odchytové zariadenia).

 

e) Chránené lesy

 

Za chránené lesy možno vyhlásiť lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu a chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených území, biotopov európskeho významu a chránených druhov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

 

Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana prírody, t.j. funkcia konzervačná. Jej cieľom je zachovať vybrané ekosystémy pre vedecké účely a ako základ stability alebo obnovy ekosystémov širších oblastí.

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty v maloplošných chránených územiach (národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené areály, chránené krajinné prvky) a časti veľkoplošných chránených území (národných parkov, chránených krajinných oblastí, chránených vtáčích území). Tieto porasty spadajú v zmyslezákona o ochrane prírody a krajiny do viacerých stupňov ochrany prírody, zákonné obmedzenia pre hospodárenie v nich sú teda rôzne.

 

Rozhodujúcim faktorom vplývajúcim na odlišnosť hospodárenia v týchto porastoch je práve stupeň ochrany prírody. Porasty so piatym stupňom ochrany prírody sa v zmysle zákona ponechávajú úplne bez zásahu. Porasty s nižším stupňom ochrany prírody je možné v zmysle zákona obhospodarovať v súlade požiadavkami zákona o ochrane prírody. V praxi sa vychádza orgánom ochrany prírody v ústrety navrhovaním dlhších rubných a obnovných dôb v týchto lesoch. Spresnenie požiadaviek na úpravu hospodárenia by malo byť zrejmé zo štatútu každého chráneného územia, v praxi však tomu často tak nebýva.

 

Pre túto subkategóriu je nevhodný holorubný hospodársky spôsob. V odôvodnených prípadoch možno použiť hospodársky spôsob výberkový a účelový.

Na otázku, či je vhodnejší spôsob výberkový, účelový alebo podrastový nie je vždy možné jednoznačne povedať. Pre niektoré špeciálne požiadavky ochrany prírody (biodiverzita, zachovanie určitých konkrétnych druhov) je často vhodnejší spôsob podrastový.

 

f) Lesy na zachovanie genetických zdrojov

 

Za lesy na zachovanie genetických zdrojov možno vyhlásiť lesy v zriadených génových základniach lesných drevín, ak zachovanie genetických zdrojov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.

 

g) Lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu

 

Za lesy určené na lesnícky výskum možno vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú najmä na skúšanie, overovanie a predvádzanie rozličných postupov hospodárenia, napríklad obnovných rubov, intenzity výchovných zásahov a technológií. Za lesy určené na lesnícku výučbu možno vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú na zabezpečenie praktickej výučby na stredných odborných školách a vysokých školách s lesníckym zameraním.

 

Porasty zaradené do tejto subkategórie plnia funkciu výchovno-výskumnú.

 

Do tejto subkategórie sa zaraďujú školské lesy, resp. ich časti a lesy v niektorých výskumných objektoch.

 

V takýchto porastoch by sa v zásade mali hospodárske opatrenia pre jednotlivé JPRL navrhovať po dôkladnej konzultácii s prevádzkovateľom. V praxi sa však, najmä z dôvodu nedostatočného záujmu prevádzkovateľov, často hospodári v týchto lesoch úplne bežnými postupmi podľa schválených modelov.

 

h) Vojenské lesy

 

Za vojenské lesy možno vyhlásiť lesy vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ak zabezpečenie plnenia ich funkcií vyžaduje osobitný režim hospodárenia.