Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > HÚL > PSL > Hospodárske spôsoby

Hospodárske spôsoby

Spôsob hospodárenia v lesoch, alebo hospodársky spôsob je systém hospodárenia a využívania lesov v rámci ich produkčnej doby charakterizovaný obnovnými postupmi, spôsobom a zameraním výchovy lesa. Pod pojmom hospodársky spôsob chápeme systém základných hospodárskych opatrení vykonávaných v lesných porastoch, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú ich vekovú a priestorovú štruktúru, ako aj ich drevinové zloženie. V podstate ide najmä o spôsob obnovnej ťažby a následnej obnovy porastov.

 

Termín hospodársky spôsob je v lesníckej praxi medzinárodne uznávaný a používaný, jeho názov je však v jednotlivých krajinách rôzny. Podľa toho, ktorej zo základných lesníckych disciplín sa v danej krajine prikladá najväčší význam, sa hovorí o hospodársko-úpravníckych systémoch, pestovateľských systémoch, ťažbových systémoch a pod. Vždy v nich figuruje slovo systém, ktoré na Slovensku z dôvodu tradície nahrádzame slovom spôsob.

 

V predstavách lesníckej verejnosti sa však určité hospodárske spôsoby zvyknú spájať z určitým spôsobom obnovy.

Obnova lesa sa vykonáva ako

 

  1. prirodzená obnova pri ktorej vzniká lesný porast zo semena alebo výmladkov stromov,
  2. umelá obnova pri ktorej vzniká lesný porast sadbou semenáčikov a sadeníc alebo sejbou semien,
  3. kombinovaná obnova pri ktorej vzniká lesný porast kombináciou prirodzenej obnovy a umelej obnovy.

 

Hospodárske spôsoby, tak ako sú definované u nás a zväčša aj v zahraničí, nehovoria priamo o spôsobe obnovy. V zásade každý z nich umožňuje aj prirodzenú obnovu aj umelú obnovu.

 

Obhospodarovateľ lesa obnovuje lesné porasty stanovištne vhodnými lesnými drevinami s uprednostňovaním prirodzenej obnovy. Na umelú obnovu možno použiť reprodukčný materiál len zo zdrojov podľa osobitného predpisu.

Slovenská legislatíva v súčasnosti rozlišuje štyri hospodárske spôsoby:

 

  • podrastový
  • výberkový
  • účelový,
  • holorubný.

Existujú aj ďalšie hospodárske spôsoby. Niektoré z nich sú ešte nepriaznivejšie ako holorubný hospodársky spôsob. Ich definovanie je len otázkou chápania problematiky, viaceré však existujú ako "chybné obhospodarovanie", aj keď legislatíva ich neuznáva a bráni sa im.

 

Na zachovanie priaznivého stavu chráneného územia, priaznivého stavu rastlinného alebo živočíšneho druhu a priaznivého stavu biotopu sa pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov môže použiť osobitný režim hospodárenia.

 

Forma hospodárskeho spôsobu

Okrem pojmu hospodársky spôsob používame na Slovensku aj pojem forma hospodárskeho spôsobu. Spresňuje priestorovú stránku vykonávania hospodárskeho spôsobu.

 

Podrastový hospodársky spôsob

Uskutočňuje sa postupným rubom zameraným na dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu alebo vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky. Pri tomto spôsobe prebieha obnova pod clonou materského porastu, preto sa hovorí aj o clonnej obnove alebo o clonnom rube. Anglický názov je shelterwood system, pričom shelter znamená kryt (clonu). Materský porast sa za účelom obnovy postupne prerieďuje, čím je umožnený vznik a odrastanie spodnej etáže ako následného porastu. Toto prerieďovanie býva v rôznych krajinách chápané rôzne - niekde sa zaň považuje aj rúbanie úzkych pásov. V typickom prípade sa táto obnova uskutočňuje štyrmi zásahmi - prípravným rubom, semenným rubom,presvetľovacím rubom a dorubom. V porastoch preriedených pôsobením škodlivých činiteľov sa používa skrátený clonný rub, v extrémnych prípadoch priamo dorub.

 

Tento hospodársky spôsob sa zväčša spája s predstavou prirodzenej obnovy, možná je však pri ňom aj umelá obnovapodsadbou alebo podsejbou. Jedinou podmienkou odlišujúcou tento hosp. spôsob od iných je, že následný porast vzniká pred doťažením materského porastu. Nedochádza preto pri ňom k vzniku súvislej odkrytej plochy, čo je veľmi výhodné z hľadiska ochrany pôdy.

 

Forma podrastového hospodárskeho spôsobu môže byť maloplošná alebo veľkoplošná. Pri použití maloplošnej formy nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako tri hektáre a jeho šírka nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu. Pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako päť hektárov; v prípade obnovy jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov nesmie presiahnuť sedem a pol hektára. Podmienka o najmenšej prípustnej vzdialenosti susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným, súvisiaca s ich nepresiahnutím ich šírky, pri tomto rube neplatí, ak nedôjde k poklesu zakmeneniaobnovovaného lesného porastu pod polovicu plného zakmenenia.

 

Výsledkom podrastového spôsobu sú často rovnoveké porasty, dosiahnutie zložitejšej vekovej a priestorovej štruktúry je však umožnené použitím maloplošnej formy tohto spôsobu. Porast sa obnoví postupným vkladaním obnovných prvkov, čo môže trvať aj 40 až 50 rokov. Výsledkom je potom porast tvorený skupinami alebo pásmi v takomto vekovom rozpätí. Veľkoplošná forma tieto výhody nemá, je však opodstatnená v prípadoch, keď je potrebné obnovu výrazne skrátiť.

 

Okrem svojich výhod má podrastový hospodársky spôsob aj určité nevýhody. Najvýznamnejšími sú: ťažká dopravná zvládnuteľnosť na strmších svahoch (približovaním vyťaženého dreva je poškodzované zmladenie aj zostávajúce dospelé stromy), náročnosť na sprístupnenosť porastov (zvážnice), hrozba zaburinenia (zaburinenie presvetlených porastov znemožňuje prirodzenú obnovu) a vysoká náročnosť na schopnosti pestovateľa (ťažké je najmä dosiahnuť obnovu všetkých žiaducich a zabrániť obnove nežiaducich drevín).

 

Výberkový hospodársky spôsob

Uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcej zásoby dreva a nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu. Tento hospodársky spôsob sa vyznačuje tým, že pri ťažbe nevzniká väčšia súvislá odkrytá plocha alebo väčší súvislý mladý porast. Ťažba prebieha tak, že sa rovnomerne po celej ploche porastu vyberajú jednotlivé, rubne zrelé stromy, alebo skupiny takýchto stromov (max 0,20 ha). Podľa tohto kritéria sa výberkový hospodársky spôsob delí na dve formy:

 

  • stromovú - výsledkom jej uplatňovania sú jednotlivo výberkové porasty so stromami rôznych hrúbok a vekov tesne vedľa seba,
  • skupinovú - táto forma už predstavuje prechod k veľmi jemnému podrastovému spôsobu, jej výsledkom sú porasty zložené zo skupín rôzneho veku.

 

Keďže pri tomto hospodárskom spôsobe nevzniká odkrytá plocha a ani nedochádza k podstatným zmenám zásob biomasy, je veľmi výhodný z hľadiska nepretržitosti plnenia funkcií. Taktiež možno povedať, že výsledné porasty sú veľmi stabilné. Výberkový hospodársky spôsob sa takmer výlučne spája s prirodzenou obnovou, podsadby sú využiteľné len pre zavádzanie nových drevín.

Výberkový spôsob je zo všetkých hospodárskych spôsobov najužšie zviazaný zo štruktúrou porastu. Je ho možné uplatňovať len v porastoch s výberkovou štruktúrou , ktorá umožňuje plynulé dopĺňanie vyťažených stromov dorastom, alebo v porastoch, ktoré je možné na takúto štruktúru prebudovať. V krajinách, kde boli v priebehu historického vývoja zmenené na rovnoveké (na Slovensku často už v stredoveku) sú preto so zvyšovaním podielu výberkových lesov veľké problémy. Na Slovensku sa výberkové porasty vyskytujú len vzácne.

 

Tento hospodársky spôsob je veľmi preferovaný ochrancami prírody. V tejto súvislosti si okrem vyššie spomenutého "historického problému" si treba uvedomiť aj niektoré ďalšie nevýhody:

 

  • výberková štruktúra nie je prirodzená - v žiadnom zo stredoeurópskych pralesov sa s ňou nestretneme. Preto je udržateľná len pravidelnou ťažbou - po ponechaní na samovývoj sa porasty menia smerom k ich rovnovekosti.
  • výberkový spôsob je mimoriadne náročný na sprístupnenie porastov, čiže na hustú sieť zvážnic,
  • biodiverzita jednotlivo výberkových lesov je vplyvom nedostatku svetla (aj odumretého dreva) v porastoch nižšia než u lesov obhospodarovaných inými spôsobmi,
  • dreviny náročnejšie na svetlo nie je možné týmto spôsobom obnoviť, najmä nie v zmesi s tiennymi drevinami.

Účelový hospodársky spôsob

Uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov spravidla v ochranných lesoch alebo v lesoch osobitného určenia tak, aby sa dosiahla štruktúra lesných porastov vhodná na zabezpečenie cieľa a účelu, na ktorý boli vyhlásené.

Účelový hospodársky spôsob môže mať dve formy:

 

  • stromovú - výsledkom jej uplatňovania sú porasty so stromami rôznych hrúbok a vekov tesne vedľa seba,
  • skupinovú - táto forma predstavuje prechod k veľmi jemnému podrastovému spôsobu, jej výsledkom sú porasty zložené zo skupín rôzneho veku.

Holorubný hospodársky spôsob

Holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe lesného hospodárskeho plánu, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi

 

  1. v borovicových lesných porastoch,
  2. v topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch,
  3. v energetických porastoch a na lesných plantážach,
  4. pri rekonštrukcii lesa.

 

Pri tomto hospodárskom spôsobe je porast alebo (častejšie) jeho časť jednorazovo vyťažený a následná obnova prebieha na holej ploche. Hlavným znakom, ktorý odlišuje tento spôsob od podrastového je neexistencia prirodzeného zmladenia v okamihu vyťaženia materského porastu.

 

Holoruby sú zväčša spájané s predstavou umelej obnovy, v mnohých prípadoch je však aj u nich možná prirodzená obnova. Jej možnosti závisia od veľkosti (najmä od šírky) odkrytej plochy. Na rozsiahlych odkrytých plochách vládnu veľmi extrémne mikroklimatické pomery, ktoré vyhovujú len tzv. pionierskym drevinám (borovica, breza, jelša, osika, rakyta, do istej miery aj smrek). Pri zmenšovaní tejto plochy pod určitú hranicu však okraje susedných porastov plnia podobnú funkciu ako porastová clona pri podrastovom spôsobe, čím sa klimatické extrémy zmierňujú.

 

Pri obnove porastu holorubmi sa postupuje spravidla tak, že sa vyťažia pásy o šírke jednej alebo dvoch výšok porastu, pričom medzera medzi týmito pásmi sa musí rovnať minimálne dvojnásobku šírky pásu. Porast sa teda vyťaží minimálne troma zásahmi, často aj štyrmi. Ďalší pás je možné priradiť až po zabezpečení predchádzajúceho, čiže až vtedy, keď mladý porast je dostatočne hustý a schopný odolať bežným škodlivým činiteľom. Lesný porast vzniknutý po obnove lesa je obhospodarovateľ lesa povinný zabezpečiť do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty na zelesnenie, diferencovane podľa LHP. Ak lesný porast nebol zabezpečený napriek tomu, že vykonal primerané opatrenia na jeho zabezpečenie, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže túto lehotu predĺžiť o ďalšie dva roky.

 

Za zabezpečený sa považuje lesný porast, ak ho tvoria stanovištne vhodné lesné dreviny, bez výrazného poškodenia, ktorý sa dostatočne prispôsobil podmienkam stanovišťa, má znateľný výškový prírastok a nevyžaduje doplňovanie, t.j. doplnenie nových sadeníc namiesto uhynutých.

 

Na energetické porasty a lesné plantáže sa tento postup nevzťahuje.

 

Počas lehoty na zabezpečenie sa mladý porast chráni pred škodlivými činiteľmi a uhynuté sadenice sa dopĺňajú. Celý proces obnovy porastu holorubom trvá 20 až 30 rokov.

 

Na Slovensku je maximálna výmera holorubov zákonom limitovaná. Forma holorubného hospodárskeho spôsobu môže byť maloplošná alebo veľkoplošná. Pri použití maloplošnej formy hospodárskeho spôsobu nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako tri hektáre a jeho šírka nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu. Pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu podľa nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako päť hektárov; v prípade obnovy jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov nesmie presiahnuť sedem a pol hektára. Najmenšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným, nesmie byť menšia ako ich šírka, bez ohľadu na vlastnícku hranicu.

 

Na takýchto holoruboch je na Slovensku možná prirodzená obnova buka, cenných listnáčov a ďalších drevín. Jedinou problematickou drevinou pri holorubnom hospodárskom spôsobe je asi jedľa, túto je však možné obnoviť umelo. Z dôvodu zaburinenia sa často stane, že prirodzená obnova nie možná. Podľa zákona obnovu lesa na holine je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať najneskôr do dvoch rokov od jej vzniku okrem chránených území s piatym stupňom ochrany. V prípade očakávanej prirodzenej obnovy môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva túto lehotu predĺžiť o ďalšie dva roky. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v určitých prípadoch na žiadosť obhospodarovateľa lesa určiť osobitný harmonogram obnovy lesa na holine.

 

Pri holoruboch vzniká odkrytá plocha, často úplne bez vegetácie. Táto vždy znamená určité riziko erózie pôdy, môžeme však povedať, že prípady vážnej erózie na Slovensku sú za stovky rokov používania tohto spôsobu zriedkavé. Holoruby nie sú súčasnou slovenskou lesníckou politikou preferované. Majú však určité výhody. Ide najmä o dobrú dopravnú zvládnuteľnosť (vyžadujú najmenej zvážnic) a malú závislosť na kvalite materského porastu, sú jedinou možnosťou prevodov a premien, napríklad premien smrekových monokultúr na vhodnejšie porasty.

 

Rekonštrukcia lesa

V lesných porastoch zdravotne poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených a v lesných porastoch, v ktorých zanikli podmienky na ich prirodzenú obnovu , v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach a pri prevodoch a premenách sa uplatňuje osobitný obnovný postup – rekonštrukcia lesa.

 

Podľa spôsobu vzniku lesných porastov sa rozlišuje hospodársky tvar lesa vysoký a hospodársky tvar lesa nízky. Hospodársky tvar lesa sa určuje v lesnom hospodárskom pláne. Zmena hospodárskeho tvaru lesa z lesa nízkeho na les vysoký sa nazýva prevod. Zmena drevinového zloženia lesného porastu, ak toto nezodpovedá stanovištným podmienkam je premena.

 

Pri rekonštrukcii lesa sa použijú obnovné ruby a formy hospodárskych spôsobov (podrastový, výberkový, účelový, holorubný) a ich kombinácie so zámerom dosiahnutia štruktúry lesného porastu zodpovedajúcej stanovištným podmienkam a cieľom hospodárenia. Postup rekonštrukcie lesa, ak nebol určený lesným hospodárskym plánom, schvaľuje na návrh odborného lesného hospodára orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Na schválenie takéhoto postupu sa vyžaduje stanovisko orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny.

 

V ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia, ktorých stanovištné podmienky, porastové pomery a špecifické funkčné zameranie nevylučujú ich využitie na produkciu dreva možno použiť aj hospodársky spôsob podrastový a výberkový. V lesoch osobitného určenia vodohospodárskych, kúpeľných a chránených možno použiť aj hospodársky spôsob výberkový a účelový.