Klíma, čiže priemerný ročný režim
počasia, je najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim typ biocenózy (názov klimax
je odvodený práve od slova klíma). Klíma určitého územia je charakterizovaná určitými
priemernými hodnotami (priemerná ročná teplota, priemerný ročný zrážkový úhrn a
p.), priemerným chodom určitých veličín (priemerný ročný chod priemerných
denných teplôt, týždenných alebo mesačných zrážkových úhrnov) a určitými
extrémami. Ako upozorňuje napr. Zlatník
(1978), pre vegetáciu nie sú ani tak dôležité priemerné hodnoty ako skôr ročný
chod veličín a najmä extrémy – napr. rastline je vcelku jedno, či ročne spadne
600 alebo 1 000 mm zrážok, dôležité je či sú natoľko pravidelné, aby v
pôde bola vždy prístupná voda a či sa raz začas nevyskytne natoľko extrémne
obdobie sucha, ktoré by spôsobilo jej úhyn. Okrem toho si treba uvedomovať, že
významnejšia než jednotlivé veličiny je ich vzájomná kombinácia. Veľmi významný
je najmä vzťah medzi zrážkami a teplotou, z ktorého vyplýva rýchlosť
a množstvo vyparovania vody.
Makroklíma slovenského územia je daná jeho polohou
na Európskom kontinente. Slovensko leží v temperátnej zóne (v miernom pásme) s
prechodnou oceánsko-kontinentálnou klímou. Termická kontinentalita sa zvyšuje z
29 % na západe na 35 % na východe Slovenska. To znamená, že aj v
najvýchodnejších častiach nášho územia prevažuje vplyv oceánu nad vplyvom
kontinentu. Najzreteľnejšie sa to prejavuje vo výskyte tuhých zím, ktorých je
na Slovensku pomerne málo. Rozdelenie zrážok je už skôr kontinentálne, s
výrazným maximom v letných mesiacoch, čo je spôsobené búrkami. Celkový zrážkový
úhrn je však vyšší než v kontinentálnych oblastiach. Vo všeobecnosti Slovensko
netrpí nedostatkom vlahy, hoci v nížinných oblastiach a pahorkatinách jej
prechodný nedostatok koncom leta spôsobuje usychanie bylinného podrastu našich
lesov. Počas extrémne suchých rokov sa však nedostatok vlahy môže negatívne
prejaviť aj vo vyšších polohách. Vďaka globálnemu otepľovaniu je výskyt suchých
rokov v poslednej dobe častejší.
Vzhľadom na malú rozlohu štátu sú
klimatické rozdiely spôsobené zemepisnou šírkou a dĺžkou malé. Klíma určitého
miesta, topoklíma, však
závisí aj od konfigurácie terénu. Významné sú najmä rozdiely spôsobené nadmorskou
výškou. S pribúdajúcou nadmorskou výškou klesá priemerná teplota a zvyšuje sa
zrážkový úhrn. Toto spôsobilo, že na Slovensku môžeme vylíšiť 8 lesných
vegetačných stupňov, od dubového po kosodrevinový. Väčšia časť slovenských
lesov spadá do oblastí s horskou klímou, ktorá je vo všeobecnosti
charakterizovaná oceánickým ročným chodom teplôt a kontinentálnym chodom
zrážok. Je to teda klíma charakterizovaná malými teplotnými rozdielmi medzi
letom a zimou aj v priebehu dňa, je však pomerne chladná. Zrážky vrcholia v
letných mesiacoch, keď tu bývajú časté búrky. V zimných mesiacoch je zrážok
menej, vplyvom nižších teplôt sa tu však sneh hromadí a súvislá snehová
pokrývka sa tu v minulosti zvykla udržať po celú zimu. V súčasnosti sa tu v
dôsledku globálneho otepľovania vyskytujú aj zimy s nedostatkom snehu.
Odlišnú klímu majú aj kotliny
uzatvorené vyššími pohoriami. Tieto sa vyznačujú kontinentálnejšou klímou s
výraznejšími teplotnými extrémami a relatívne nižšími zrážkovými úhrnmi.
Najextrémnejšie sú kotliny nachádzajúce sa v zrážkovom tieni Tatier, ktoré
predstavujú naše najkontinentálnejšie územie.
Lesné porasty si vďaka
zapojenosti vegetácie a svojej „viacvrstvovosti“ vytvárajú svoju vlastnú
mikroklímu, ktorá sa dosť výrazne líši od klímy okolitých otvorených
priestranstiev. Vo všeobecnosti možno povedať, že pod lesným porastom sa značne
zmierňujú teplotné extrémy, je tu znížený vplyv slnečného žiarenia, priemerná
ročná teplota je tu nižšia. Vyššia je aj vlhkosť vzduchu. Slabšie zrážky sú
zadržané v korunách a na povrch pôdy sa ani nedostanú. Navyše stromy
odčerpávajú značné množstvo pôdnej vody, čím sa pôda vysušuje (plochy vo vlhších
oblastiach sú po odlesnení ohrozené zamokrením). Naproti tomu je lesná pôda
schopná ľahšie absorbovať zrážkovú vodu (menšie straty vody povrchovým odtokom)
a jej povrchová vrstva je chránená proti prehrievaniu slnečnými lúčmi.