Reliéf terénu

Sklon [% ] Výmera [ha ] % z celkovej výmery
0-10 184 999 9,6
11-20 211 045 10,9
21-30 346 742 18,0
31-40 405 228 21,0
41-50 347 493 18,0
51-60 217 640 11,3
61-70 125 868 6,5
71-80 64 208 3,3
81-90 19 490 1,0
91-100 6 309 0,3
101-110 856 0,0
111-120 635 0,0
121-130 64 0,0
131-140 41 0,0
141-150 26 0,0
151-160 46 0,0

Spolu

1 930 692 100,0

Zdroj: Lesoprojekt 2005

Tab. 1: Sklony svahov v lesných porastoch Slovenska


 

Na Slovensku nájdeme takmer všetky typy krajiny od nížin až po veľhory s glaciálnym reliéfom. Rôzne typy krajín a reliéfnych tvarov sú však v rôznej miere pokryté lesom. Väčšina nížin bola odlesnená v snahe získať poľnohospodársku pôdu. Rovnako tomu je aj v prípade rovinatých častí kotlín. Nížinný les sa zachoval len na brehoch vodných tokov alebo v podobe umelo založených vetrolamov. Na väčšine nášho územia sa les zachoval len na členitom reliéfe od pahorkatín po veľhory. Aj v horách boli miernejšie reliéfne tvary, napr. plošiny, údolné nivy, miernejšie svahy a kotliny často odlesnené – toto však záviselo aj od kvality pôd. Najvyššie hrebene hôr už presahujú hranicu lesa. Les sa teda v Slovenských pomeroch nachádza prevažne na svahoch a hrebeňoch pohorí, čo významne ovplyvňuje obhospodarovanie lesov (problémy s približovaním dreva a dopravou, s budovaním cestnej siete, ohrozenosť pôd vodnou eróziou a p.) aj stanovištné pomery lesných porastov.

Reliéf terénu významne ovplyvňuje vodné pomery stanovišťa. Stanovištia na svahoch možno z tohto hľadiska rozlíšiť na 3 typy (ZLATNÍK, 1978):

o vodu ochudobnené stanovištia, kde bočný odtok prevláda nad prítokom (horné časti svahov)

základné stanovištia, stanovištia s „normálnym vodný režimom, kde sa odtok zhruba rovná prítoku

o vodu obohatené stanovištia, kde bočný prítok prevažuje nad odtokom (bázy svahov, údolné nivy)

Tieto pomery môžu spôsobovať výskyt určitých rastlinných druhov nižšie alebo vyššie ako by zodpovedalo okolitému vegetačnému stupňu.

Modelovanie povrchu nebolo dodnes ukončené. Pohoria Slovenska sa v súčasnosti dvíhajú, nížiny klesajú, čoho výsledkom je prehlbovanie údolí a podrezávanie svahov vodnými tokmi a vznik nestabilných reliéfnych tvarov. Najdramatickejším prejavom takéhoto vývoja sú zosuvypôdy a podložia. Zosuvy negatívne ovplyvňujú vývoj lesa aj pôd. Najčastejší výskyt zosuvov môžeme pozorovať vo flyšových oblastiach, kde dochádza k zosuvom ílovitých vrstiev podložia.

V oblastiach s nízkou lesnatosťou je častý antropogénny reliéfny tvar – výmole. Tieto vznikajú tzv. ryhovou vodnou eróziou, často z úplne „nevinných“ začiatkov. Základom mnohých dnešných výmoľov hlbokých aj 10 m boli nespevnené poľné cesty. Výmole predstavujú nestabilné reliéfne tvary ohrozené zosuvmi bokov. Najčastejším spôsob ich aspoň čiastočnej stabilizácie je zalesnenie. Ich úplná stabilizácia si však vyžaduje aj zalesnenie zbernej oblasti každého výmoľa.