Rozdelenie lesov

Les je počtom jednotlivcov tvoriacich spoločenstvo obrovský systém majúci rôzne funkcie. Vychádzajúc z jeho veľkej rôznorodosti dá sa naň pozerať z mnohých uhlov, rozdeliť ho a hodnotiť :

podľa vegetačných stupňov
podľa funkcie
podľa kategórie lesa
podľa veku
podľa vlastníctva

 

podľa vegetačných stupňov

Podľa podmienok v ktorých rastú, sa lesy Slovenska rozdeľujú do ôsmych vegetačných stupňov:

 

Vegetačný stupeň

Nadmorská výška (m)

Suma ročných zrážok(v mm)

Vegetačné obdobie (v dňoch)

% zastúpenie z výmery

 lesov SR

1. dubový

< 300

< 600

180

7,27

2. bukovo - dubový

200 - 500

600-700

165-180

13,74

3. dubovo - bukový

300 - 700

700-800

150-165

23,66

4. bukový

400 - 800

800-900

130-160

20,78

5. jedľovo - bukový

500 - 1000

900-1050

110-130

21,71

6. smrekovo - bukovo - jedľový

900 - 1300

1000-1300

90-120

9,65

7. smrekový

1250 - 1550

1100-1600

70-100

2,13

8. kosodrevinový

≥ 1500

≥ 1500

≥ 60

1,06

 

Vegetačné stupne sú v podstate pásy vegetácie s určitými charakteristickými znakmi vyskytujúce sa v určitých nadmorských výškach ako dôsledok zmien klímy so stúpajúcou nadmorskou výškou. Tieto zmeny sú postupné, preto ani hranice medzi väčšinou vegetačných stupňov nie sú ostré a ani sa nenachádzajú vždy v rovnakej nadmorskej výške. Napriek tomuto je však vegetačná stupňovitosť výrazným javom, ktorý bez problému postrehne aj laik. Na väčšine nášho územia sa v najnižších polohách nachádza pásmo dubín, ktoré cez pomerne širokú prechodnú zónu prechádza do pásma bučín. Nad bučinami sa zas nachádza široké pásmo zmiešaných jedľovo-bukových lesov (často aj so smrekom), nasledované pomerne úzkym a výrazným pásmom prirodzených horských smrečín a pásmom kosodreviny pozvoľna prechádzajúcim do alpínskych lúk.


 

podľa funkcie

Pod funkciou lesa sa rozumie užitočné pôsobenie lesa alebo úžitky, ktoré on môže poskytnúť. Toto môže byť dosiahnuté len odborným, uvážlivým hospodárením v ktorom sa stav lesa a celý spôsob starostlivosti oň prispôsobuje požadovanému a sledovanému účelu.


V súčasnosti rozoznávame tri základné funkcie lesa:

  • produkčnú – je to produkcia dreva, ale aj nedrevných výrobkov
    Od 50 – tych rokov min. stor. zásoba dreva v našich lesoch vzrástla až o 50% a predstavuje temer 430 mil. m3 hrubiny bez kôry. Každoročne sa množstvo vyťaženého dreva stanovuje s ohľadom na ťažbové možnosti a trvalosť produkcie lesov. Podľa prognózy na najbližšie desaťročie sa ročne vyťaží 6 – 6,5 mil. m3 dreva. Ďalšími produktami, ktoré les poskytuje sú lesné plody a huby, liečivé a dekoratívne rastliny, vianočné stromčeky, čačina, prútie, semená, zverina, med a ďalšie.
  • ekologickú – tu ide o ochranu pôdy, vodohospodársku a klimatickú funkciu
    Je to široká škála pôsobenia lesa na ochranu pôdy pred vodnou a veternou eróziou, zosuvmi pôdy a ničivými snehovými lavínami, ochrane brehov pri vodných tokoch a nádržiach. Vodohospodárska funkcia lesa zahŕňa regulačnú a akumulačnú funkciu, čím vo vzťahu ku krajine túto ochraňuje pred vodným živlom a svojim vplyvom pôsobí na kvalitu a hygienu vody. Les ovplyvňuje zloženie vzduchu v lese a v priľahlom okolí. Ovplyvňuje jeho čistotu, teplotu, vlhkosť, prúdenie, svetlo.
  • environmentálnu - táto funkcia lesa pôsobí celospoločensky vo všetkých lesoch pre všetkých, alebo na úrovni záujmových skupín. Tu ide predovšetkým o zabezpečenie rekreačných a kúpeľno – liečebných funkcií, vodoochrannej funkcie v okolí vodných zdrojov a funkcie zaujímavej z hľadiska ochrany prírody. Patria sem aj lesy zaujímavé z hľadiska poľovníctva, výchovy a kultúrneho dedičstva.

podľa kategórie lesa

  • hospodárske lesy
  • lesy osobitného určenia
  • ochranné lesy

Hospodárske lesy sú lesy, ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní jeho mimoprodukčných funkcií.


Lesy osobitného určenia plnia špecifické potreby. Sú to lesy vyhlásené na ochranu vodných zdrojov, prírodných liečivých zdrojov, lesy významné z hľadiska ochrany prírody, rekreácie, poľovníctva, výskumu, vzdelávania a obrany štátu.


Lesy ochranné sú lesy ktorých ochranná funkcia je prioritná pred ostatnými. Sú to lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, lesy nad hornou hranicou lesa , vysokohorské lesy a lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy

podľa veku

Podľa veku rozdeľujeme lesy do vekových stupňov od 1. po vekový stupeň 15.+. Jeden vekový stupeň predstavuje rozpätie 10 rokov.

 

Rovnomerné zastúpenie plochy lesov vo všetkých vekových stupňoch je predpokladom trvalosti a vyrovnanosti produkcie dreva, ako aj plnenia ďalších jeho funkcií. Veková štruktúra lesov u nás je výsledkom hospodárenia predchádzajúcich generácií. Skutočné vekové zloženie lesov SR sa čiastočne odlišuje od teoretického – optimálneho.

 

Rozdelenie lesov podľa veku 

podľa vlastníctva

Slovenské lesy majú mnohých majiteľov. Sú nimi štát, spoločenstvá, fyzické osoby, obce a mestá, cirkev, družstvá a neznámi vlastníci. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov je rovnocenné. Najväčší podiel na vlastníctve lesov má štát, ktorý predstavuje 42,3 % z celkovej výmery lesov SR.

 

Rozdelenie lesov podľa vlastníctva 

 

 
 ​​