Lesné spoločenstvá

Na rozmanitých lesných stanovištiach sa vyvinuli viaceré lesné spoločenstvá. Ich drevinové zloženie bolo výsledkom dvoch procesov: šírenia drevín a kompetície medzi jednotlivými druhmi. Proces šírenia sa u nás po poslednej ľadovej dobe drevín sa začal prakticky „od nuly“. Kompetičné vzťahy medzi jednotlivými drevinami sa zas riadia podľa niekoľkých jednoduchých pravidiel: vyššia drevina vytláča nižšiu, tiennejšia svetlomilnejšiu a dlhovekejšia krátkovekejšiu. Rozšírenie drevín teda zďaleka nezávisí len od toho, či je určitá drevina schopná existovať na určitom stanovišti ale aj toho, či je schopná obstáť v súťaži s inými drevinami, ktoré sa tu môžu vyskytnúť.

Pred začiatkom pôsobenia človeka sa na každom type stanovišťa nachádzal len jeden typ klimaxového lesa. V oblastiach často narúšaných rôznymi škodlivými činiteľmibol klimaxový les často sprevádzaný jeho nižšími vývojovými štádiami. Súčasné lesné porasty sú oproti tomuto stavu podstatne rozmanitejšie –  ich druhové zloženie a štruktúra významne závisia aj od činnosti človeka.

    ♦Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska
    ♦Ekologické vlastnosti hlavných drevín a ich pôvodnosť na Slovensku

Na všeobecnejšie charakterizovanie variability lesných spoločenstiev Slovenska máme k dispozícii dve sady lesníckych jednotiek (SLT a HSLT) ako aj viacero nelesníckych klasifikácií. Žiaľ, obe lesnícke klasifikácie sú pre účel tejto publikácie príliš podrobné: 186 HSLT alebo 98 SLT (po rozčlenení na nižší a vyšší stupeň). Takýto veľký počet jednotiek je pre väčšinu ľudí únavný a mnohých práve tento počet odradí od bližšieho zoznámenia sa s ekologickou rôznorodosťou lesov Slovenska. Pritom mnohé z týchto jednotiek sú relatívne podobné a líšia sa len v niekoľkých kvantitatívnych alebo kvalitatívnych znakoch. Preto sme sa rozhodli predložiť charakteristiky príbuzných jednotiek spoločne, vo forme akýchsi zlúčených jednotiek.

Zatiaľ v nijakom prípade nejde o vytváranie nejakej novej klasifikácie. Snažíme sa len nájsť spôsob, ako hovoriť o stanovištnej rôznorodosti lesov Slovenska dostatočne jednoducho a pritom vystihnúť všetko podstatné. Určitou inšpiráciou pre nás boli jednotky Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, 2002) alebo jednotky používané Britskou Forestry Comission. Tieto jednotky pôsobia na prvý pohľad veľmi hrubo, v podstate však vyjadrujú tie vlastnosti biotopov, ktoré autori pokladali za dôležité.

Pravidlá použité pri zlučovaní sme pružne prispôsobovali významu každej jednotky na Slovensku. U niektorých sme dodržali delenie na kyslé, živné a vápencové typy, u stanovíšť, kde sú podľa nás dôležitejšie iné faktory, sme takéto delenie nevyužili (napr. u vysokohorských smrečín, reliktných borín alebo rôznych zamokrených typov lesa). Nesiahli sme ani k deleniu typov lesa na lesy hospodárskeho a ochranného charakteru. V charakteristikách jednotlivých typov lesa však vždy poukazujeme na existenciu rozdielov v rámci „zlúčených jednotiek“ a prispôsobujeme im aj doporučenia pre obhospodarovanie.

V texte sme použili nasledovné grafické symboly:

Základné ekologické charakteristiky vyjadrené umiestením popisovaných jednotiek tzv. v ekologickej mriežke. Vyplnené bunky označujú trofický rad (na vodorovnej osi) a vegetačný stupeň (na zvislej osi). Poradie radov a vegetačných stupňov je nasledovné:

A

A/B

B

B/C

C

D

a

c

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

Príslušnosť popisovaných jednotiek do kategórie lesov, t.j. či ide o lesy ochranné alebo hospodárske. Lesy osobitného určenia sa nevyhlasujú na základe typu stanovišťa a preto žiadna jednotka do nich a priori nepatrí. V prípade, že jednotka(y) patrí do oboch kategórií, ich pomer je naznačený veľkosťou písmen, napr.:

H O znamená, že prevažná časť jednotiek patrí medzi lesy hospodárske, zatiaľčo znamená, že len malá časť jednotiek patrí medzi lesy ochranné.

Mapové znázornenie areálu: obrys lesa je znázornený sivou farbou, výskyt jednotky zelenou. Ide len o približné znázornenie miest, kde sa daný typ lesa vyskytuje, nie o presné zobrazenie jeho pokryvnosti. K takémuto zobrazeniu sme prikročili vzhľadom na malú mierku máp, na ktorej by malé lokality boli často úplne neviditeľné a v prípade väčšieho počtu veľmi neprehľadné. Preto sme zobrazili len významnejšie lokality každého typu (v prípade vzácnejších typov všetky zaznamenané), ktorých veľkosť sme však zvýraznili pomocou obrysovej čiary. Toto pôsobí u zastúpenejších jednotiek trochu neprirodzene (lesnatosť daného územia sa javí ako trochu vyššia), chceli sme však dodržať miest, kde sa daný typ lesa vyskytuje, nie o presné zobrazenie jeho pokryvnosti. K takémuto zobrazeniu sme prikročili vzhľadom na malú mierku máp, na ktorej by malé lokality boli často úplne neviditeľné a v prípade väčšieho počtu veľmi neprehľadné. Preto sme zobrazili len významnejšie lokality každého typu (v prípade vzácnejších typov všetky zaznamenané), ktorých veľkosť sme však zvýraznili pomocou obrysovej čiary. Toto pôsobí u zastúpenejších jednotiek trochu neprirodzene (lesnatosť daného územia sa javí ako trochu vyššia), chceli sme však dodržať rovnakú formu zobrazenia u všetkých jednotiek.

 

 Obsah