Jedľovo-dubové kotlinové

Jedľovo-dubové kotlinové lesy

Jedľovo-dubové kotlinové lesy 

Natura 2000:

9110 Luzulo-Fagetum beech forest – len SLT AQF

9170 Galio-Carpinetum oak-hornbeam forests – časť

+ nezaradené

Biotopy Slovenska:

Ls 2.3 Dubovo hrabové lesy lipové

Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy – len SLT AQF

Ls 6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo borovicové lesy

SLT:

kyslomilné

Aq Abieto quercinum

živné

AQF Abieto-Querceto-Fagetum

AQ Jedľové dúbravy

AQ til Abieto-Quercetum tiliosum

HSLT:

kyslomilné

415 Kyslé dubové jedliny

živné

409 Jedľovo dubové bučiny

420 Svieže kotlinové jedľové dúbravy

426 Kamenité jedľovo-dubové bučiny a 497 Kamenité jedľovo-dubové bučiny ochranného rázu

431 Živné kotlinové jedľové dúbravy

Postavenie uvedených jednotiek v našej systematike je nejasné. Pravdepodobne predstavujú fragment jedného z variantov vegetačnej stupňovitosti chudobnejšieho na buk až takmer bezbukového. Kombinácia buka a jedle je však v európskych klasifikáciách takmer neznáma. Doteraz boli mapované v Hornádskej a Popradskej kotline, môžu sa vyskytovať aj v ďalších podobných kotlinách napr. Popradskej alebo Turčianskej. Výskyty sa nachádzajú v nadmorských výškach 650 – 800 m n. m., prevažne na južných (ale aj ďalších) expozíciách.

Zaujímavé sú údaje „pamätníkov“ z oblasti Banskej Štiavnice a Žarnovice, ktorí považovali jedľu v tamojších lesoch za prirodzenú a tvrdili, že rástla v podraste dubín. Pokiaľ ju hospodár uvoľnil a umožnil jej dostať sa do nadúrovne, začala chradnúť. Vzhľadom na dlhodobý vplyv človeka v tejto oblasti však hypotézu nebude asi možné preveriť.

Jednotky tejto skupiny boli vytvorené pomerne nedávno (Hančinský a kol.,1987) na základe existujúcich, relatívne prirodzene pôsobiacich zmesí jedle s dominantným dubom letným alebo zimným, miestami aj s výraznou prímesou buka. Ich opodstatnenosť sa môže preukázať len dlhodobým sledovaním porastov. Nie je jasný ani mechanizmus, ktorým sa udržiava zmes tiennej, vlhkomilnej a relatívne citlivej jedle so slnným dubom. Popri uvedených hlavných drevinách sa tu vyskytuje aj lipa malolistá a veľkolistá, hrab, javor mliečny a javor horský, miestami aj jarabina. Príčiny drevinového zloženia nie sú celkom jasné, mohlo by ísť o vplyv mierne kontinentálnej klímy v kotlinách a blízkosti prirodzených porastov s výskytom jedle. Buk je tu snáď decimovaný občasným mrazom

Krovitá etáž zachovaných porastov je často hojná, ide však zväčša o porasty čiastočne výmladkového pôvodu, čo rozvoj krov uľahčuje. Tvoria ju napr. Lonicera xylosteum alebo Corylus avellana. Bylinný podrast týchto lesov je pomerne pestrý, pretože vzhľadom na malú výmeru sme ich nedelili podľa zásobenosti živinami. Fytocenózy na kyslejších podkladoch majú čiastočne trávovitý vzhľad s druhmi ako Avenella flexuosa, ale aj Melica nutans. Okrem toho sa tu vyskytuje Vaccinium myrtillus spolu s druhmi kontinentálnejších dubín, napr. Potentilla alba, Lembotropis nigricans. V živných fytocenózach sa taktiež vyskytujú trávovité druhy (Calamagrostis arundinacea, Carex pilosa) spolu s druhmi dubinovými (Melittis melissophyllum, Melampyrum pratense), bučinovými (Galeobdolon luteum, Asarum europaeum) a druhmi podhorskými (Prenanthes purpurea). V nitrofilných fytocenózach pristupujú nitrofyty ako Merculiaris perennis, Glechoma hederacea alebo Petasites albus. Prímes vápnitých spraší alebo iných karbonátových materiálov je indikovaná prítomnosťou kalcifytov, napr. Adenophora lilifolia. Všetky tieto fytocenózy sa vyznačujú určitými zvláštnosťami, ktoré naznačujú ich osobitosť v rámci lesov Slovenska. Nápadné je zmiešanie horských a dubinových druhov. Napriek malej nadmorskej výške sa tu dokonca ojedinele objavujú subalpínske druhy ako Homogyne alpina, ktorých výskyt v dubinách je naozaj raritou.

Z pôd sú najčastejšie kambizeme (hnedé lesné pôdy) na flyšových horninách (vápnité pieskovce, kremité pieskovce a p.) ale aj na melafýroch, andezitoch, žulách a ďalších horninách. Častá je prímes spraší.

Stanovištia tejto jednotky boli pravdepodobne z väčšej sčasti premenené na smrečiny, boriny alebo zmesi borovice so smrekom. Väčšina z ako-tak prirodzených porastov sa zachovala vďaka výmladkovému hospodáreniu. V súčasnosti sú preto ohrozené priamymi prevodmi na vysoké lesy. Domnievame sa, že vzhľadom na vzácnosť jednotky (aj keď jej pôvodnosť je nejasná) by našim cieľom malo byť zachovanie existujúcich zbytkov jedľových dubín na Slovensku.