
Brezová dúbrava s bezkolencom
akrušinou jelšovou
v popredí, dub letný bol nahradený
borovicou
Foto: Matej Schwarz
Tieto polyzonálne lesy sa vyskytujú najmä v oblasti Záhorskej nížiny,
teoreticky aj v iných nižšie položených kotlinách. Viazané sú na špecifické
pôdne podmienky – chudobné piesčité alebo štrkovité pôdy na nepriepustnom
podloží udržiavajúcom počas daždivých období vysokú hladinu podzemnej vody.
Takéto lokality sa nachádzajú v terénnych zníženinách, napr. medzi pieskovými
dunami, kde sa nepriepustné podložie približuje k povrchu alebo je dokonca
odkryté.
Na týchto podkladoch sa vytvorili porasty duba letného, na najzamokrenejších
miestach spolu s brezou previsnutou alebo b. plstnatou. Častú prímes tvorila aj
krušina jelšová Frangula alnus a osika. V najvlhších typoch pristupuje
jelša lepkavá. Literatúra odtiaľto udáva aj dub zimný, ktorému však podmienky
prostredia príliš nevyhovujú. V dnešných porastoch na Záhorí sa vyskytuje aj
borovica, čo však môže súvisieť s jej rozsiahlym pestovaním v okolitých
porastoch.
V bylinnom kryte dominujú druhy vlhkomilné trávovité druhy -
acidifilné (Molinia arundinacea, Carex brizoides, Calamagrostis
canescens) alebo aspoň na živiny nenáročné (Deschampsia caespitosa,
Baldingera arundinacea ). V suchších typoch máva vysoké zastúpenie papraď
Pteridium aquilinum) a kyslomilné machy (Entodon schreberi,
Leucobryum glaucum a i.). Vyskytujú sa tu aj bežné lesné druhy mezofytné
mezotrofné (Oxalis acetosella, D. filix-mas) až acidifilné
(Vaccinium myrtillus). Najvlhšie typy indikuje ojedinelý výskyt
močiarnych druhov (Carex acutiformis). Krovitú etáž tvorieva len
krušina prípadne osika a brezy.
Pôdami sú najčastejšie zglejené podzoly alebo zglejené
kambizeme (hnedé lesné pôdy) na viatych pieskoch alebo treťohorných
terasových štrkopieskoch s nepriepustným ílovitým podložím. Na ílovcoch, íloch a
sprašiach sa vytvorili až stagnogleje a pseudogleje. Rozklad
nadložného humusu je pomalý vďaka čomu často dochádza k tvorbe rašelinovej
vrstvy v hrúbke do 30 cm.
Porasty brezových dúbrav sú prevažne zaraďované medzi hospodárske lesy, ich
produkcia je však pomerne nízka. Existujú snahy premieňať ich na produkčnejšie
boriny alebo porasty šľachtených topoľov. Nakoľko sú tieto lesy u nás vzácne a
patria k biotopom európskeho významu, mali by sa všetky zostávajúce porasty
obhospodarovať spôsobom nemeniacim ich drevinové zloženie. Taktiež by sa nemal
umelými zásahmi meniť ich vodný režim.