Tieto lesy prestavujú geografický variant vysokohorských smrečín alebo
kosodreviny. Vyskytujú sa v pohoriach, kde vďaka zvýšenej kontinentalite a
dostatočným nadmorským výškam prežili relikty z chladnejších období – borovica
limba a smrekovec opadavý. Sú to najmä Tatry (Vysoké, Západné a Belianske),
možno aj ďalšie pohoria. Tieto dreviny u nás netvoria samostatný vegetačný
stupeň, ako je tomu napr. v centrálnych Alpách, prevažne sú primiešané do
porastov smreka alebo kosodreviny, výnimočne tvoria malé porasty.
Zatiaľčo kosodrevina je vlastne krovitým spoločenstvom, prímes stromovitej
limby v zakmenení 0,1 a viac z nej už robí skutočný les aj v zmysle definície
FAO.
Floristicky sú, s výnimkou účasti limby a smrekovca, tieto lesy na
nerozoznanie od vysokohorských smrečín alebo kosodreviny. Preto tu ich bylinný
podrast nepopisujeme. Z ďalších drevín sa v nich vyskytuje jarabina, breza
karpatská a niektoré alpínske a subalpínske kry a kríčky.
Aj podklad a pôdy sú podobné ako v iných vysokohorských porastoch. tvoria
rôzne horniny kryštalinika alebo karbonátové horniny. Na nich sa vplyvom
vysokých zrážok vytvorili humusové alebo železité podzoly, na
najbohatších podkladoch sa zachovali aj kambizeme, veľmi časté sú aj
rankre (prevažne podzolované). Na karbonátových horninách sú typické
organozemné rendziny s tzv. tanglovým humusom. Na sutinách sa tieto porasty
vyskytujú aj na surových pôdach, litozemiach silikátových aj
karbonátových.
Nakoľko sa tieto porasty vyskytujú v neprístupných polohách, časť z nich sa
zachovala v pomerne nedotknutom stave. Aj v týchto polohách však trpeli
rozširovaním pasienkov a túlavou ťažbou limby, ktorej drevo bolo veľmi cenené.
Preto sa dá predpokladať, že ich pôvodné rozšírenie, a aj podiel limby a
smrekovca v nich, boli v minulosti vyššie. Ochranári v súčasnosti uznávajú
pôvodnosť týchto lesov len v Tatrách, pričom umelo založené porasty s
limbou v Nízkych Tatrách a inde považujú za „bezcenné“ a občas dokonca
navrhujú ich nahradenie „pôvodnými“ smrečinami. Otázka pôvodnosti limby mimo
Tatier je však podstatne komplikovanejšia. Limba a smrekovec sa po skončení doby
ľadovej vyskytovali na celom území Slovenska. Ako sa klíma otepľovala,
ustupovali tieto dreviny do hôr. Je možné, že počas atlantika, keď sa hranica
lesa nachádzala vyššie ako dnes, naozaj došlo k vyhynutiu limby všade okrem
Tatier. Toto je však veľmi ťažké dokázať. Po skončení atlantika sa podmienky pre
existenciu limby určite obnovili aj v ďalších vysokých pohoriach a je otázne, či
k jej spätnému šíreniu do týchto pohorí naozaj nedošlo. Koncom stredoveku totiž
boli hole v Nízkych Tatrách, Fatrách a inde zasiahnuté valašskou kolonizáciou a
je možné, že počas nej došlo k vyhubeniu limby v pohoriach, kde bola menej
rozšírená a kde neexistovali tak neprístupné terény ako v Tatrách. Preto možno
povedať, že odmietavý postoj k limbe v niektorých pohoriach nie je celkom
namieste.