Vápencové a jedľ. smrečiny

Vápencové smrečiny a jedľové smrečiny

Vápencové smrečiny a jedľové smrečiny 

Natura 2000:

nezaradené

Biotopy Slovenska:

Ls 8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy

SLT:

PAc Piceeto-Aceretum

PAde Piceeto-Abietum dealpinum – časť (okrem najvlhších lokalít)

Pac Piceetum acerosum

HSLT:

531 Extrémne vápencové smrečiny s javorom

532 Svieže vápencové smrekové jedliny

594 Vápencové smrekové jedliny ochranného rázu

621 Extrémne vápencové smrečiny s javorom vyšších polôh

642 Svieže vápencové smrečiny s javorom

697 Vápencové smrekové jedliny ochranného rázu

Tieto lesy predstavujú vápencový variant predchádzajúcej skupiny (živné smrekové jedliny). Majú k nej rovnaký vzťah ako napr. vápencové bučiny ku kvetnatým bučinám. Sú obmedzené na karbonátové horniny bezbukového územia Slovenska, čiže na závery dolín v severnej časti Nízkych Tatier (najmä Demänovská dolina), niektoré časti Podtatranskej kotliny a kontinentálnejším polohám na svahoch Belianskych Tatier. Vyskytujú sa spolu so živnými a kyslými smrekovými jedlinami, na najextrémnejších stanovištiach, ktoré už nevyhovujú ani jedli, prechádzajú do vápencových borovicových smrečín.

Keďže vápencové podložie buku veľmi vyhovuje, príčina bezbukovosti týchto lesov by mala byť jednoznačne klimatická. Preto sa ich existencia považuje sa za najsilnejší argument v prospech obhájenia výskytu bezbukových území na Slovensku. Stále však zostáva možnosť nejakej antropickej príčiny vymiznutia buka z týchto porastov.

Charakter ich pôdneho prostredia a fytocenóz je podobný ako u „normálnych“ vápencových smrekovo-jedľových bučín. Vyskytujú sa rôznych typoch rendzín, spravidla trochu priaznivejších než borovicové smrečiny, a na kambizemiach rendzinových. Vzhľadom na komplikovanú geologickú stavbu Tatier ich však nájdeme aj pomerne nezvyklých pôdach ako sú vápnité lužné pôdy (fluvizeme), pararendziny na vápnitých morénach a p. V drevinovom zložení chýba buk, takže porasty sú tvorené prevažne smrekom, jedľou a na extrémnejších lokalitách aj borovicou a smrekovcom. Miestami sa vyskytuje aj mukyňa alebo jarabina vtáčia.

V závislosti od hĺbky a skeletnatosti pôdy, ako aj do stupňa odvápnenia máva bylinná vrstva týchto porastov rôzny charakter. Na najhlbších, menej skeletnatých a najviac odvápnených pôdach je spravidla tvorený mezotrofnými alebo nitrofilnými druhmi (napr. Oxalis acetosella, Dentaria eneaphylos, Prenanthes purpurea, Merculiaris perennis a p.) s rôznou prímesou kalcifytov ako napr. rôzne vstavačovité (napr. Carex alba, rod. Cephalanthera, kruštíky rodu Epipactis, rod. Aconitum a p.), Vo vyšších polohách pristupujú aj subalpínske druhy ako Cicerbita alpina, Doronicum austriacum a Homogyne alpina. V najextrémnejších typoch dominujú trávovité druhy ako Calamagrostis varia alebo Sesleria albicans.

Obhospodarovanie vápencových jedľových smrečín je podobné obhospodarovaniu ostatných smrekovo-jedľových lesov, hlavným špecifikom je požiadavka väčšej šetrnosti zásahov resp. väčšej opatrnosti pri ich plánovaní. Toto vyplýva z relatívnej plytkosti pôd na vápencoch a z ich často až nečakane premenlivej hĺbky. Lepším indikátorom takýchto pôd ako povrchová kamenitosť je trávovitý vzhľad podrastu (najmä ak je tvorený druhmi Sesleria albicans alebo Calamagrostis varia).