Zakrpatené bučiny

Zakrpatené bučiny 

Natura 2000:

9140 Medio-European subalpine beech woods (with Acer and Rumex arifolius)

Biotopy Slovenska:

Ls 5.3 Javoro-bukové horské lesy

Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy – časť (len SLT Fhum n.st. a Fap hum)

SLT:

F hum Fagetum humile

FAc v Fageto – Aceretum – časť (LT 6405, 6406 v polohách nad 1200 m n. m.)

FAc hum Fageto – Aceretum humile

Fap hum Fagetum abietino – piceosum humile

HSLT:

518 Vrcholové bučiny 5.veg.stupňa

618 Vrcholové bučiny

628 Vrcholové bučiny s jedľou a smrekom

611 Živné jedľovo-bukové smrečiny – časť (LT 6405, 6406 v polohách nad 1200 m n. m.)

Postavenie tejto jednotky v geobiocenologickom systéme je pomerne komplikované. V bezsmrekových oblastiach ide nepochybne o skutočný klimaxový les, ktorým buk prechádza (resp. by prechádzal ak by pohoria boli vyššie) do alpínskych lúk. Tu sa vyskytujú v hrebeňových polohách, pričom dôležitejšie než samotná nadmorská výška je ich vystavenie klimatickému vplyvu (tzv. hrebeňový fenomén). Preto môže táto skupina existovať aj na výrazne exponovaných hrebeňoch v 5. v. s. (900 – 1000 m n. m.). V oblastiach z výskytom smreka môžu takéto porasty trvalo existovať len tam, kde sa tento z nejakého dôvodu nedokáže presadiť ako porastotvorná drevina smrek. Smreku príliš nevyhovujú pôdy bohaté na dusík, čiže za klimax je snáď možné považovať porasty s javorom a nitrofilným podrastom (SLT FAc). Porasty na kyslejších pôdach (najmä SLT Fap hum a F hum) sú pravdepodobne v smrekových oblastiach len náhodne vzniknutou odchýlkou, ktorá sa ďalším vývojom zmení na smrečinu normálneho vzrastu.

Zakrpatené bučiny predstavujú najhornejší okraj rozsiahleho pásma buka na Slovensku. Sú to hospodársky bezvýznamné lesy tvorené bukom zakrpateného vzrastu, často s bizarne pokrútenými kmeňmi na hrebeňoch vyšších pohorí alebo v blízkosti hornej hranice lesa. Typické sú v „bukových pohoriach“ ako sú Vtáčnik alebo Vihorlat, alebo v pohoriach, kde bol kvôli pastve zdecimovaný smrekový vegetačný stupeň, vďaka čomu buk tvorí hornú hranicu lesa (napr. Veľká Fatra). Vždy ide o pomerne úzky pás, často len niekoľko desiatok metrov, pretože s klesajúcou nadmorskou výškou sa podmienky pre rast buka rýchlo zlepšujú. Lokality na prehľadovej mapke sú teda značne zvýraznené.

Drevinová zložka je pomerne jednotvárna, prevažuje tu buk, primiešaný býva javor horský a jarabina vtáčia, ojedinele aj jedľa. Prítomnosť smreka je zväčša predzvesťou postupného zániku spoločenstva. Z krovín sa vyskytujú Ribes alpinum alebo Lonicera nigra. V bylinnom podraste typických eutrofných krpatých bučín prevládajú nitrofilné druhy, napr. Allium ursinum, Stellaria nemorum, Mercurialis perennis a p. Hojné bývajú subalpínske druhy eutrofné ako Adenostyles alliariae, Cicerbita alpina, Doronicum austriacum, v kyslejších typoch alebo na nahromadenom humuse pristupujú aj Luzula sylvatica alebo Homogyne alpina. Na vápencoch porasty skrášľujú napr. Cortusa matthiolii alebo Aconitum firmum. V kyslejších typoch býva spoludominantná Vaccinium myrtillus a ďalšie acidifilné druhy.

Krpaté bučiny sa vyskytujú na rôznych horninách, najčastejšie na vápencoch a dolomitoch, na andezitoch, na horninách kryštalinika alebo na flyši. Pôdy sú v typickom prípade pomerne bohaté s priaznivou formou humusu. Najčastejšie sú to kambizeme nasýtené alebo rankrové, vplyvom kyslých zrážok sa menia na nenasýtené. Na sutinách sa vytvorili rankre alebo dokonca litozeme. V kyslých typoch nachádzame aj podzoly alebo kambizeme podzolované, na vápencoch zas rôzne typy rendzín, prevažne odvápnených.

Porasty tohto typu sa vzhľadom na neprístupnosť a nepatrnú produkciu nezvyknú obhospodarovať. Preto si zväčša zachovali svoj prirodzený charakter. Výnimočne boli zmenené na smrekové monokultúry, ktorých produkcia je o čosi lepšia, majú však zas problémy so stabilitou a menia pôvodnú biodiverzitu. V tejto skupine sú pomerne časté výmladkové bučiny. Buk, hoci nie je typickou drevinou pre výmladkovanie, má v týchto extrémnych polohách lepšiu pňovú výmladnosť než na svojich typických stanovištiach a po poškodení napr. pastiermi vytváral výmladkové porasty. Tieto sa vyznačujú ešte horšou kvalitou kmeňov než beztak netvárne krpaté bučiny, v zásade však nepredstavujú žiadny