Živné smrekovo-jedľové

Živné smrekovo-jedľové lesy

Živné smrekovo-jedľové lesy 

Natura 2000:

nezaradené

Biotopy Slovenska:

Ls 8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy – časť (živné typy)

SLT:

PA Piceeto – Abietum – časť (okrem najvlhších lokalít)

AcA Acereto - Abietum

AAc Abieto – Aceretum (okrem extrémnejších lokalít kamenitých a sutinových typov)

AcP n Acereto – Piceetum (len nižší stupeň)

HSLT:

522 Vápencové smrekové jedliny

523 Vlhké kotlinové javorové jedliny

536 Kamenité smrekové jedliny a 599 Kamenité smrekové jedliny ochranného rázu

541 Živné smrekové jedliny

526 Kamenité jedľové javoriny (celé) a 589 Kamenité jedľové javoriny ochranného rázu (menej extrémna časť)

561 Kotlinové javorové jedliny

571 Vápencové kotlinové jedľové javoriny

631 Živné smrekové jedliny vyšších polôh

632 Vápencové smrekové jedliny

636 Kamenité smrekové jedliny a 690 Kamenité smrekové jedliny ochranného rázu - časť

646 Kamenité jedľové javoriny vyšších polôh a 688 Kamenité jedľové javoriny vyšších polôh ochranného rázu

673 Vlhké kotlinové javorové jedliny so smrekom

Táto skupina lesov sa vyskytuje v stredných až vyšších horských polohách v bezbukových alebo „na buk chudobných“ oblastiach na rôznych minerálne bohatých podkladoch. Ide o odchýlku od normálnej vegetačnej stupňovitosti spôsobenú lokálne zvýšenou kontinentalitou klímy. Typickými oblasťami výskytu týchto lesov je juhovýchodná časť Tatier, priľahlé časti Liptovskej, Popradskej a a Hornádskej kotliny. Menšie bezbukové oblasti sa vyskytujú aj v záveroch severných dolín Nízkych Tatier, na južných svahoch masívu Kráľovej hole a pravdepodobne aj inde. Niekde sú to len mrazové priehlbiny, bázy svahov a p. 

Dokázať bezbukovosť (alebo chudobnosť na buk) nejakej lokality je často veľmi ťažké. Aj tu existuje plynulý prechod medzi smrekovo-jedľovými lesmi a ich „normálnou“ obdobou - smrekovo-jedľovými bučinami. Kompetičné vzťahy medzi bukom a smrekom resp. jedľou sú výslednicou klimatických a pôdnych pomerov. Zatiaľčo v Tatrách sú bezbukové aj najživnejšie stanovištia, na južných svahoch Kráľovej hole sú „na buk chudobné“ len kyslejšie podložia. Navyše, časť pôvodných porastov s bukom bola umelo premenená na smrekové monokultúry, čím sa rozpoznávanie bukových a bezbukových typov značne sťažilo. Preto v mnohých oblastiach sú tieto lesy nesprávne mapované ako smrekovo-jedľové bučiny.

V prirodzených porastoch dominovali zväčša jedľa spolu so smrekom. V oblastiach za hranicou areálu smreka (ale aj inde) sa vyskytovali čisté jedliny. Buk tvorieval len nepatrnú prímes, v bezbukových oblastiach alebo v mrazových polohách úplne chýbal. Cenné listnáče (najmä javor horský) sa tu pravdepodobne vyskytovali, ich zastúpenie však podľa peľových analýz zďaleka nebolo také vysoké ako by to vyplývalo z názvov jednotiek lesníckej typológie. V tejto súvislosti si treba uvedomovať, že klimatické nároky javora horského sa takmer nelíšia od buka Z ďalších drevín sa tu uplatňovali jarabina vtáčia a v najvyšších pohoriach snáď aj smrekovec. Krovitá vrstva tu prakticky chýbala, ojedinele sa vyskytovali Ribes alpinum, Lonicera sp. Daphne mezereum, Sambucus racemosa a p. Bylinný kryt je podobný ako v smrekovo-jedľových bučinách, celkovo však obsahuje menej bučinových druhov (z nich je najhojnejší Galeobdolon luteum), častejšie sú bežné mezotrofné druhy. Nápadná je gradácia druhov sprevádzajúcich smrek ako Oxalis acetosella a Maianthemum bifolium, z ďalších podhorských druhov je častý Prenanthes purpurea. Poschodie mezotrofných vysokých bylín a papradín tvoria napr. Senecio fuchsii, Dryopteris filix-mas, Dryopteris dilatata, vo vyšších polohách aj subalpínske druhy ako Cicerbita alpina a Doronicum austriacum. Na bohatších pôdach spestruje podrast aj pomerne vysoký podiel nitrofilných druhov (napr. Merculiaris perennis, Dentaria eneaphylos).


Kysličkovo-papradiinová smreková jedlina - Vysoké Tatry
Foto: Matej Schwarz

Horninový podklad tvoria rôzne relatívne bohaté horniny. Vzhľadom na lokalizáciu bezbukových území sú to prevažne sedimenty fluvioglaciálu a morény ale časté sú aj rôzne vyvreliny a metamorfované horniny. Zahŕňame sem aj priaznivejšie vápencové podklady, vápnitý fluvioglaciál a p. Z pôd prevládajú kambizeme nasýtené až rankrové, v extrémnych prípadoch až kambizemné rankre. Na vápencoch prichádzajú do úvahy odvápnené rendziny alebo kambizeme rendzinové. Porasty na skeletnatých pôdach majú ochranný charakter. 

Stanovištia živných smrekovo-jedľových lesov boli z veľkej časti premenené na smrekové monokultúry. Keďže smrek je tu často pôvodný a jeho prirodzená obnova je dobrá, mnohé z týchto premien ani neboli úmyselné – rýchlejšie sa obnovujúci smrek vytlačil v obhospodarovaných porastoch „pomalšiu“ jedľu. Hoci smrek je tu pôvodnou drevinou, strata jedle do istej miery znižuje odolnosť týchto porastov voči škodlivým činiteľom. Výhrady voči čistým smrečinám sú rovnaké ako u kyslomilných smrekových jedlín (viď. predchádzajúca kapitola). Na stabilite porastov sa negatívne prejavuje aj zmena štruktúry časti porastov na jednovrstvovú. Cenným listnáčom sa tu darí viac ako v kyslomilných smrekových jedlinách, čo do istej miery uľahčuje stabilizáciu porastov. V prípade spornej „bezbukovosti“ alebo dokázateľných klimatických zmien možno to isté povedať aj o buku.

Obhospodarovanie týchto porastov sa takmer v ničom nelíši od obhospodarovania kyslomilných smrekových jedlín (viď. predchádzajúca kapitola). Jedinými významnejšími rozdielmi sú lepší rast či prirodzená obnova listnáčov a väčšia ohrozenosť porastov zaburinením.