Nemecko

Manažment tetrovovitých v Čiernom lese

Projekty:  

1/ LIFE98 NAT/D/005087 - Integrated Habitat Protection for the Grouse in the Black Forest 

Implementujúca inštitúcia: Forstliche Versuchs- und Forschungsanstalt Baden-Württemberg, Freiburg (Baden-Württemberg lesnícky výskumný ústav a experimentačná agentúra) 

Štatút: štátny regionálny výskumný ústav 

2/ LIFE00 NAT/D/007039 - LIFE-Project 'Grindenscharzwald' 

Implementujúca inštitúcia: Bezirksstelle für Naturschutz und Landschaftspflege, Karlsruhe  

Štatút: nezávislá verejná organizácia v oblasti ochrany prírody 

Prípadová štúdia 

Lokalita "Grindenschwarzwald" v Čiernom lese predstavuje jednu z posledných ekologických oáz v regióne horného Rýna. V nadmorských výškach 900 až 1100 metrov sa tu nachádza mozaika lesov, rašelinísk a otvorených horských vresovísk, kde sa ešte stále darí hlucháňovi Tetrao urogallus, jariabkovi hôrnemu Bonasa bonasia, sokolovi sťahovavému Falco peregrinus a kuvičkovi vrabčiemu Glaucidium passerinum 

Grindenschwarzwald je tiež celoročne populárnym cieľom pre viac ako 2 milióny turistov a lyžiarov (cca 3000 návštevníkov/deň). Druhy a biotopy citlivé na vplyv ľudských aktivít na tlak miestnych rekreačných aktivít rôznou mierou reagujú. 

Niektoré druhy sú však na vplyve ľudských činností priamo závislé. Od začiatku 20. storočia napr. následkom vymiznutia tradičných foriem využívania územia značne poklesla rozloha charakteristických horských vresovísk (tzv. Grinden). V dôsledku toho sú v súčasnosti v tejto lokalite hlucháň a psicové lúky na pokraji vyhynutia. 

Ďalej na juh, smerom k Feldbergu, najvyššiemu vrcholu Čierneho lesa a Baden-Württemberska (1493 m.n.m.), sa nachádzajú rozsiahle lesy, v ktorých druhy ako hlucháň a jariabok nachádzajú jedno z najvýznamnejších refúgií v Nemecku. Aj tu sú však vystavené tlakom zmien biotopov následkom lesného hospodárstva a rekreačných /športových aktivít (napr. zimných športov). Územie každoročne navštívi okolo 2 milióny turistov a rekreantov, ktorí majú k dispozícii hustú sieť turistických chodníkov, bežeckých tratí, vlekov a zjazdoviek.  

Partnerská spolupráca 

V súčasnosti existuje všeobecný konsenzus, že čím viac strácajú tieto oblasti ich hodnotu pre ochranu prírody, tým viac celý región stráca potenciál a príťažlivosť pre turistický ruch. Už v r. 1998 sa Regionálny lesnícky výskumný ústav úspešne uchádzal o LIFE-Nature projekt zameraný na naštartovanie procesu zlepšovania stavu jariabka a hlucháňa z hľadiska ochrany prírody (CS) v oblasti Feldbergu. Tento bol v r. 2001 nasledovaný projektom pre Grindenschwarzwald riadeným Oblastným úradom pre ochranu prírody, v ktorom sa 10 miestnych partnerov dohodlo na spoločnej iniciatíve a na integrovanom prístupe k zachovaniu ochranárskej hodnoty tejto oblasti o výmere 80 km2.  

Oblasti Feldberg a Grindenschwarzwald patrili v minulosti k vysoko produktívnym hospodárskym lesom. V nedávnej minulosti v nich ale na podnet verejných inštitúcií, ktoré vlastnia väčšinu miestnych pozemkov, došlo k obmedzeniu hospodárenia z titulu vytvorenia predpokladov na návrat oblasti do „prírodnejšieho“ stavu. Toto však nie je dobrá správa pre hlucháňa a ďalšie lesné druhy vtákov. Lesy v oblasti Feldbergu už totiž neposkytujú komplexnú mozaiku rôznych typov biotopov ani podmienky potrebné pre prežitie inkriminovaných druhov. Prejavuje sa v nich napr. výrazný nedostatok otvorených plôch, na ktorých môže rásť ich najobľúbenejšia potrava – čučoriedky. Väčšina lesov sa časom jednoducho stala príliš starými, uniformnými a tmavými pre mnohé lesné druhy. 

Pre identifikovanie problému sa vytvoril projekt na inventarizáciu štruktúry lesa, zmapovanie výskytu hlucháňa a hustoty siete turistických a lyžiarskych chodníkov v celej oblasti. Na základe výsledkov prieskumu sa vytvorila GIS vrstva, ktorá poskytla jasné údaje o ohniskách výskytu hlucháňa a rozsahu existujúcich biotopov a ich ohrozeniach. Príjemca výsledkov projektu, Oblastný lesnícky inštitút, následne kontaktoval všetky zainteresované strany s cieľom identifikácie riešení, ktoré by boli akceptovateľné pre všetkých. Vo všeobecnosti sa predpokladalo, že na dosiahnutie trvalo udržateľných výsledkov bude potrebné nielen vyriešiť všetky existujúce konflikty v území ale tiež vyprovokovať zmenu v myslení miestnych užívateľov pozemkov a presvedčiť ich aby pri využívaní pozemkov brali do úvahy aj potreby miestnej populácie hlucháňa. 

Celý proces sa začal analýzou vplyvov lesného hospodárstva. Postupne boli zorganizované návštevy všetkých miestnych významných lokalít hlucháňa tak aby jeho ochrana mohla byť prediskutovaná in situ s miestnymi lesníkmi, poľovníkmi a ďalšími zainteresovanými osobami. Na základe záverov stretnutí bol následne vypracovaný prevádzkový program opatrení na obnovu biotopov, ktorý bol za neustálej podpory projektového tímu samotnými lesníkmi v druhej fáze implementovaný. 

Turistický ruch, rekreácia a verejná informovanosť 

Za účelom obmedzenia rušivých vplyvov turistického ruchu bol v  oblastiach Grindenschwarzwaldu a Feldbergu rovnaký prístup ako v prípade LH. Namiesto jednostranného zavedenia reštrikcií bola opäť zorganizovaná séria stretnutí so zainteresovanými stranami  s cieľom rozdiskutovať potenciálne alternatívne riešenia situácie. Výsledkom stretnutí bol návrh na nahradenie jedného turistického chodníka druhým s lepšou infraštruktúrou. Tento prístup sa z praktického hľadiska v danom momente javil ako funkčný.  

Grindenschwarzwaldský projekt je významný aj z ďalšieho dôvodu. V roku 1999 „storočná“ smršť nazvaná „Lothar“ zrovnala so zemou lesy naprieč celou strednou Európou. Najviac postihnuté boli ihličnaté lesy na okrajoch ich prirodzených areálov a nevhodných stanovištiach. V území LIFE projektu bolo postihnutých niekoľko plôch. Z väčšiny z nich boli vyvrátené stromy odstránené, tak ako je to bežné v lesníckej praxi, ale bolo prijaté rozhodnutie ponechať jednu takúto plochu bez zásahu s cieľom vytvorenia akéhosi terénneho laboratória, ktoré by umožnilo sledovať vývoj a zmeny vetrom poškodených lesov podmienené vplyvom prírodných procesov. 

V priebehu LIFE projektu sa investovali prostriedky do vybudovania prírodného chodníka cez „vrakovisko“ vyvrátených a polámaných stromov aby nielen profesionáli, ale aj široká verejnosť mohla sledovať vývoj lesného ekosystému ovplyvneného prírodnou katastrofou a vytvoriť si tak lepší obraz o cieľoch ochrany prírody. Chodník je veľmi príťažlivý, so schodmi a hojdajúcimi sa mostami, vinúci sa a šplhajúci cez, okolo a pomedzi spadnuté kmene, rozdrvené pne a diery vytvorené vývratmi. 

Chodník „Lothar“, ako ho mnohí familiárne nazývajú, sa časom stal veľmi populárnym - miestni obyvatelia ho húfne navštevujú počas víkendov a radi sledujú zmeny vyvolané rozvíjajúcou sa sukcesiou. Chodník je tiež obľúbeným cieľom školských exkurzií a turistických výletov. 

Znovu zavedenie dynamického menežmentu lesa 

Výsledky LIFE projektu jasne preukázali že nie je nevyhnutné aby celých 100 % chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) predstavovalo ideálny biotop pre tetrovovité - 30 až 45% územia je na daný cieľ plne dostačujúcich pričom lokalizácia vhodných plôch podlieha v priebehu času zmenám súvisiacim s vývojom okolitej vegetácie (plochy sa „presúvajú“). Tento dynamický prístup k obhospodarovaniu lesa bol vysoko ocenený lesníkmi aj miestnymi samosprávami a podstatnou mierou prispel k víťazstvu v úsilí o rozšírenie CHVÚ tak aby zahrnulo celú metapopuláciu hlucháňa. 

Z ekonomického hľadiska pritom nešlo o nákladné riešenie. Väčšina opatrení mohla byť vykonaná popri bežnej lesníckej praxi, pričom niektoré opatrenia by priamo generovali príjem z predaja dreva vyťaženého z dospelých porastov ponechajúc tak len časť opatrení nad rámec bežných činností. Dlhodobý menežmentový plán vytvorený v rámci Feldberg projektu pre ochranu hlucháňa bol následne integrovaný do dlhodobých lesných plánov (obdoba LHP) pre ďalšie oblasti štátnych lesov a pokračujú snahy o začlenenie ostatných vlastníkov lesných pozemkov do podobného procesu.