Lesnícka fotogrametria

Podľa Terminologického slovníka geodézie, kartografie a katastra (1998) „digitálna fotogrametria je proces vyhodnotenia digitálneho obrazu v počítači bez ľudskej asistencie; digitálny obraz sa získava buď priamo digitálnou kamerou prípadne iným snímačom (primárna digitalizácia), alebo digitalizáciou snímky (sekundárna digitalizácia)“. Digitálna fotogrametria nepoužíva špeciálne fotogrametrické prístroje, ale spracovanie prebieha na počítačoch – pracovných staniciach. Poiužívajú sa známe algoritmy z klasickej fotogrametrie ako je triangulácia, snímková orientácia, ortoprojekcia a stereoskopické videnie, prináša však ďalšie možnosti ako napr. spracovanie obrazu. Veľkým prínosom je hlavne, že dáta spracované digitálnou fotogrametriou sa priamo môžu kombinovať s mapami vo vektorovej alebo rastrovej podobe.

 

Digitálna technológia sa do praxe lesníckeho mapovania začala zavádzať v roku 2001 ako náhrada morálne zastaralej analógovej fotogrametrie. Postupne sa dobudovala celá technologická linka a dnes sa celé lesnícke mapovanie vyhotovuje výlučne touto metódou. 

Jedným z výsledkov sú ortofotomapy, ktoré majú štandardné rozlíšenie 0.5 m a sú poskytované taxátorom na orientáciu v teréne a hlavne slúžia ako prehľadná pomôcka pri predbežnej kontrole a konfrontácii s terénnym šetrením v kancelárii fotogrametricky predvyhodnotených zmien a situácie. Taxátor tak do LMS (leteckej meračskej snímky) klasifikuje len situáciu, chybne vyhodnotenú a takú, ktorú nebolo možné  v kancelárii posúdiť. Kombinácia vektorových a rastrových dát umožňuje súčasné zobrazenie starej ZLM (základnej lesníckej mapy), katastrálnej mapy, ortofotomáp a klasifikovanej LMS Fotogrametricky vyhotovená ZLM sa nakoniec dopĺňa terestrickými-pozemnými meraniami na LMS neviditeľným detailom.

 

Využívanie metód fotogrametrie je pri lesníckom mapovaní najhospodárnejšou meračskou metódou a uľahčuje náročné geodetické práce najmä v horských oblastiach, neprístupných terénoch, miestach krátko po kalamitách a umožňuje získavanie väčšieho množstva informácií, ktoré terénnym meraním a prešetrovaním len ťažko alebo vôbec nemožno získať.