Ochrana lesa

Ochrana lesa
Lesnícka ochranárska služba (LOS) je v zmysle § 29 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. K úlohám LOS vyplývajúcim z tohto zákona patrí kontrola plnenia povinností pri ochrane lesa a účinnosti vykonaných opatrení na zlepšenie zdravotného stavu lesa. LOS ďalej zabezpečuje monitorovanie zdravotného stavu lesa a výskytu škodlivých činiteľov, vypracúvala prognózy vývoja škodlivých činiteľov a vydávala signalizačné správy. Plní úlohy rastlinno-lekárskej starostlivosti na úseku lesného hospodárstva podľa zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinno-lekárskej starostlivosti, vykonávala expertíznu, poradenskú a vzdelávaciu činnosť, posudzovala projekty so zameraním na ochranu lesa, ukladala opatrenia na odstránenie nedostatkov a poskytovala údaje na tvorbu informačného systému.

Výsledný stav lesných ekosystémov závisí popri vlastnostiach stanovišťa a spôsobe využívania lesa aj na tretej skupine faktorov – na tzv. škodlivých činiteľoch, nazývaných aj nepriaznivé faktory. Ich pôsobením, elimináciou a prevenciou sa zaoberá špeciálna lesnícka disciplína – ochrana lesa. Tradične sa delia na:

  • abiotické (napr. vietor, námraza, sucho, mráz)
  • biotické (napr. listožravý a podkôrny hmyz, baktérie, vírusy, niektoré stavovce)
  • antropogénne (napr. imisie, priame ničenie porastov alebo stromov človekom, nevhodné formy hospodárenia)
    • keďže škodlivé činitele len zriedka pôsobia izolovane, stále častejšie hovorí o komplexných škodlivých činiteľoch (napr. chradnutí jedle, viacerých typoch odumierania smreka)
    • hranice medzi týmito skupinami nie sú vždy ostré, napr. imisie sú abiotický antropogénny škodlivý činiteľ

Podľa spôsobu pôsobenia na stromy alebo porasty delíme škodlivé činitele na:

  • mechanicky pôsobiace (s vyššie uvedených sú to vietor, námraza, časť stavovcov alebo priame ničenie stromov a porastov)
  • fyziologicky pôsobiace (sucho, mráz, baktérie, vírusy, podkôrny hmyz, imisie)
    • hranica medzi týmito skupinami nie je ostrá, – napr. hmyz spôsobuje v podstate najmä mechanické poškodenie (listov, lyka), problémom sú však fyziologické následky takéhoto poškodenia

Škodlivé činitele nie sú nijako striktne oddelené od predchádzajúcich dvoch skupín faktorov ovplyvňujúcich les (vlastnostiach stanovišťa a spôsobu využívania lesa). Väčšina abiotických škodlivých činiteľov je normálnou súčasťou prostredia lesných ekosystémov, „nenormálna“ je len ich intenzita, doba výskytu prípadne ďalšie okolnosti. Vedľajšie účinky rôznych spôsobov využívania lesa (nechcené dopady využívania funkcií lesa) možno zas zväčša zahrnúť medzi antropogénne škodlivé činitele. Väčšina biotických škodlivých činiteľov je takisto normálnou súčasťou lesných ekosystémov, ich „nenormálne“ správanie je spôsobené buď zmenou podmienok prostredia alebo nevhodným pôsobením človeka. Mnohé z tradične uznávaných škodlivých činiteľov v podstate ani lesným ekosystémom neškodia, poškodzujú len ekonomické záujmy človeka, prípadne mu sťažujú udržiavanie porastov v určitom, často neprirodzenom, stave. Inak sú tieto faktory (tzv. prírodné disturbancie) bežnou súčasťou prírody a často od nich závisí to či sa vyvinie tá či oná biocenóza a alebo či niektoré organizmy budú schopné v biocenóze existovať. To, že ich nazývame škodlivými, je len dôsledkom nášho antropocentrického pohľadu na prírodu. Na druhej strane sme do tejto kapitoly zaradili niekoľko škodlivých činiteľov, ktorými sa ochrana lesa nezaoberá, pretože nemajú vplyv na produkčnú funkciu lesa, výrazne však ovplyvňujú (poškodzujú) niektoré ďalšie vlastnosti lesa, napr. biodiverzitu.

Signalizačné správy o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska
 

 Obsah