Lesnícka ochranárska služba (LOS) je v zmysle § 29 zákona č. 326/2005
Z. z. o lesoch orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. K úlohám
LOS vyplývajúcim z tohto zákona patrí kontrola plnenia povinností pri
ochrane lesa a účinnosti vykonaných opatrení na zlepšenie zdravotného
stavu lesa. LOS ďalej zabezpečuje monitorovanie zdravotného stavu lesa
a výskytu škodlivých činiteľov, vypracúvala prognózy vývoja škodlivých
činiteľov a vydávala signalizačné správy. Plní úlohy
rastlinno-lekárskej starostlivosti na úseku lesného hospodárstva podľa
zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinno-lekárskej starostlivosti,
vykonávala expertíznu, poradenskú a vzdelávaciu činnosť, posudzovala
projekty so zameraním na ochranu lesa, ukladala opatrenia na
odstránenie nedostatkov a poskytovala údaje na tvorbu informačného
systému.
Výsledný stav lesných ekosystémov
závisí popri vlastnostiach stanovišťa a spôsobe využívania lesa aj na
tretej skupine faktorov – na tzv. škodlivých činiteľoch, nazývaných aj
nepriaznivé faktory. Ich pôsobením, elimináciou a prevenciou sa zaoberá
špeciálna lesnícka disciplína – ochrana lesa. Tradične sa delia na:
- abiotické (napr. vietor, námraza, sucho, mráz)
- biotické (napr. listožravý a podkôrny hmyz, baktérie,
vírusy, niektoré stavovce)
- antropogénne (napr. imisie, priame ničenie porastov
alebo stromov človekom, nevhodné formy hospodárenia)
- keďže škodlivé činitele len zriedka pôsobia izolovane,
stále častejšie hovorí o komplexných škodlivých činiteľoch (napr. chradnutí
jedle, viacerých typoch odumierania smreka)
- hranice medzi týmito skupinami nie sú vždy ostré, napr.
imisie sú abiotický antropogénny škodlivý činiteľ
Podľa spôsobu pôsobenia na stromy alebo porasty delíme
škodlivé činitele na:
- mechanicky pôsobiace (s vyššie uvedených sú to vietor,
námraza, časť stavovcov alebo priame ničenie stromov a porastov)
- fyziologicky pôsobiace (sucho, mráz, baktérie, vírusy,
podkôrny hmyz, imisie)
- hranica medzi týmito skupinami nie
je ostrá, – napr. hmyz spôsobuje v podstate najmä mechanické poškodenie
(listov, lyka), problémom sú však fyziologické následky takéhoto poškodenia
Škodlivé činitele nie sú nijako striktne oddelené od predchádzajúcich dvoch skupín
faktorov ovplyvňujúcich les (vlastnostiach stanovišťa a spôsobu využívania
lesa). Väčšina abiotických škodlivých činiteľov je normálnou súčasťou
prostredia lesných ekosystémov, „nenormálna“ je len ich intenzita, doba výskytu
prípadne ďalšie okolnosti. Vedľajšie účinky rôznych spôsobov využívania lesa
(nechcené dopady využívania funkcií lesa) možno zas zväčša zahrnúť medzi antropogénne
škodlivé činitele. Väčšina biotických škodlivých činiteľov je takisto
normálnou súčasťou lesných ekosystémov, ich „nenormálne“ správanie je spôsobené
buď zmenou podmienok prostredia alebo nevhodným pôsobením človeka. Mnohé
z tradične uznávaných škodlivých činiteľov v podstate ani lesným
ekosystémom neškodia, poškodzujú len ekonomické záujmy človeka, prípadne mu
sťažujú udržiavanie porastov v určitom, často neprirodzenom, stave. Inak
sú tieto faktory (tzv. prírodné disturbancie) bežnou súčasťou prírody a často
od nich závisí to či sa vyvinie tá či oná biocenóza a alebo či niektoré
organizmy budú schopné v biocenóze existovať. To, že ich nazývame
škodlivými, je len dôsledkom nášho antropocentrického pohľadu na prírodu. Na druhej
strane sme do tejto kapitoly zaradili niekoľko škodlivých činiteľov, ktorými sa
ochrana lesa nezaoberá, pretože nemajú vplyv na produkčnú funkciu lesa, výrazne
však ovplyvňujú (poškodzujú) niektoré ďalšie vlastnosti lesa, napr. biodiverzitu.
Signalizačné správy o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska