Skip Navigation LinksForest Portál > Lesné hospodárstvo > Ochrana lesa > Biotické škodlivé činitele

Podkôrny a drevokazný hmyz

Podkôrny a drevokazný hmyz je najvýznamnejšou skupinou biotickým škodlivým činiteľom v lesoch Slovenska, za posledných päť rokov je dokonca najvýznamnejšou skupinou škodlivých činiteľov vôbec. Do začiatku 21. storočia spôsobovali najvyššie škody abiotické činitele, najmä vietor. Podkôrny a drevokazný hmyz poškodzuje predovšetkým smrečiny. V roku 2012 bolo spracovaných na Slovensku 1,9 mil. m3 dreva napadnutého podkôrnym a drevokazným hmyzom.

Súčasný zdravotný stav smrečín je odrazom sledu udalostí a vývoja škodlivých činiteľov za posledných 10 – 15 rokov. Spolupôsobenie viacerých negatívnych faktorov spôsobilo kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu takmer vo všetkých smrekových oblastiach Slovenska. Trend zvyšovania objemu náhodných ťažieb v dôsledku vplyvu podkôrneho hmyzu je zrejmý najmä po roku 2002. Súvisí to s viacerými faktormi, medzi ktoré môžeme zaradiť faktory objektívne, ako aj faktory subjektívne. V porastoch zostáva každoročne obrovské množstvo nespracovanej hmoty, ktorá je „zásobárňou“ lykožrútov. Už v roku 2007 zostalo v porastoch prvýkrát nadmerné množstvo nespracovanej kalamitnej hmoty naletenej podkôrnym hmyzom (480 tis. m3). V nasledujúcich rokoch bol práve tento faktor najvýznamnejšie pôsobiaci na nárast napadnutia porastov podkôrnym hmyzom. O veľmi zlej situácii hovorí aj fakt, že za posledných 10 rokov (2003-2012) bolo spracovaných 2-násobné množstvo dreva naleteného lykožrútom smrekovým (16,4 mil. m3) ako za predchádzajúce 30 ročné obdobie (1978-2002). Táto posledná gradácia lykožrúta smrekového nemá obdobu v celej histórii lesníctva na Slovensku.

 
 
Trend vývoja objemu spracovanej a nespracovanej kalamity napadnutej lykožrútom smrekovým od roku 1980.

 

 
Porovnanie objemu spracovanej a nespracovanej kalamity napadnutej lykožrútom smrekovým za obdobie 1973-2002 a 2003-2012.
 

 
Náhodná vykonaná ťažba ihličnatých drevín poškodených podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2012

 

Na Slovensku žije približne 110 druhov chrobákov z čeľade podkôrnikovitých, z čoho sú len 3-4 tzv. „agresívne druhy“, ktoré sú nebezpečné pre smrek (lykožrút smrekový, lykožrút lesklý, lykožrút smrečinový a lykožrút severský). Tieto druhy majú veľmi podobný spôsob života.
 
 
 
Najagresívnejšie druhy podkôrnikovitých žijúce na smreku
 
Zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu je najvýznamnejším škodlivým činiteľom lykožrút smrekový. V priebehu roka má v našich podmienkach väčšinou 2 generácie. Lykožrút smrekový sa premnožuje najčastejšie v smrekových porastoch nad 60 rokov, ktoré boli prvotne oslabené iným škodlivým činiteľom (vietor, podpňovky, sucho a pod.), neskôr sa však stáva primárnym škodcom napádajúcim aj zdravé stromy. V súčasnosti sa kalamitne vyskytuje takmer vo všetkých smrečinách Slovenska, najmä v regiónoch Kysúc, Oravy, Liptova, Horehronia, Tatier, Spiša a Gemera.
 
Lykožrút lesklý
Napáda predovšetkým mladé lesné porasty po vetrových no hlavne snehových a námrazových polomoch, s množstvom korunových zlomov, kde dochádza k jeho premnoženiu. Premnožuje sa aj v blízkosti porastov, kde prebieha ťažba a nebola dostatočne vykonaná porastová hygiena a kde sa množí na ťažbových zvyškoch. V týchto oblastiach následne napáda aj staršie porasty. Často sa vyskytuje ako sprievodný škodca lykožrúta smrekového. Zaznamenané sú však aj porasty, kde sa stal primárnym škodlivým činiteľom ako napríklad v porastoch v Spišskej Magure, Kysuckej Vrchoviny. Za určitých podmienok môže naletieť aj mladiny pri nevhodne načasovanom výchovnom zásahu, keď sa premnoží na vyrezaných stromoch v mladine. Aktuálne je však hojne rozšírený po celom území Slovenska s vysokým zastúpením smreka.
 
Drevokaz čiarkovaný patrí k technickým škodcom ihličnatého dreva, t.j. mechanicky poškodzuje beľové a jadrové drevo spílených stromov. Neohrozuje zdravotný stav stromov priamo, jeho premnoženie v poraste je však nežiadúce.
 
Škodcovia semenáčikov a sadeníc
V lesných škôlkach, ale aj vo výsadbách a kultúrach vážne poškodenia vlásočnicových korienkov spôsobujú larvy kováčikov, tipúľ. Hrubšie korienky požierajú pandravy chrústov a najhrubšie, až 1 cm hrubé a viac, zase medvedík obyčajný. Kôru korienkov a koreňových kŕčkov významne poškodzujú lykokazy a tvrdoň smrekový. Tvrdoň smrekový, ako vážny a chronický škodca, prichádza do úvahy predovšetkým v stredných a vyšších polohách, v ihličnatých porastoch, kde sa každoročne vykonáva ťažba. Jeho pohlavne nedospelé imága hľadajú čerstvo založené kultúry ihličnatých drevín za účelom vykonania zrelostného žeru, pri ktorom pohlavne dospejú. U nás sa výrazne premnožil za posledné roky po vetrových a lykožrútových kalamitách v Západných Tatrách, Nízkych Tatrách a Muránskej Planine.
 
Listožravý a cicavý hmyz
Škodlivé pôsobenie listožravého a cicavého hmyzu je hodnotené ako menej nebezpečné oproti podkôrnym škodcom. Škodia najmä húsenice a pahúsenice žerom a cicaním na listoch listnatých a ihličnatých stromov.
 
Mníška veľkohlavá
K najvážnejším druhom z tejto skupiny je mníška veľkohlavá, ktorá sa premnožuje každých cca 7-10 rokov v dubových porastoch, kde spôsobuje holožery. Gradácia na Slovensku trvá 3-4 roky, pričom poškodených je cca 30 000 ha každý z týchto rokov. Ochrana spočíva v leteckom ošetrení cenných hospodárskych porastov biologickými a biotechnickými prípravkami v rozsahu 5 – 20 000 ha každý rok počas gradácie.
 
Piadivky na duboch
Po gradácii mníšky veľkohlavej sa v týchto porastoch premnožujú piadivky, avšak s menším škodlivým pôsobením.
 
Obaľovače
V niektorých suchých lokalitách dubových porastov sú vážnymi škodcami obaľovač zelený a obaľovač dubový.
 
Rúrkovček smrekovcový
V smrekovcových porastoch môže na ihliciach škodiť rúrkovček smrekovcový. Pri jeho výskyte častokrát ani letecké ošetrenie nie je účinné z dôvodu skrytého spôsobu života húseníc.
 
Kôrovnica kaukazská a ostatné vošky
Z cicavého hmyzu k škodcom smrekovcov a smrekov patria vošky. Ich pôsobením sa znižuje asimilačná plocha ihličia, deformujú sa výhonky a sú predizpozíciou pre infekciu hubami. Posledné roky škodí významne na jedli kôrovnica kaukazská.
 

Huby

  Podpňovka smreková
Z húb najvážnejším patogénom je podpňovka smreková v nepôvodných smrečinách na Kysuciach, Orave a Spiši. Spôsobuje hnilobu koreňov, po infekcii stromu neexistuje účinná obranná metóda proti nej. Porasty, kde sa podpňovka vyskytuje, sa len ťažko prirodzene či umelo obnovujú s rovnakým drevinovým zložením.
 
  Koreňovka vrstevnatá
Podobné poškodenie koreňov spôsobuje aj koreňovka vrstevnatá.
 

Ďalšie škodlivé činitele

Hlodavce dokážu vážne obmedziť lesnícku činnosť popri potokoch, vodných nádržiach a kanálov. Obrana je často komplikovaná. Háďatká ohrozujú zdravotný stav semien semenáčikov a sadeníc, v niektorých štátoch Európy však spôsobujú vážne škody na dospelých stromoch. Nežiadúca vegetácia je problémom v lesných škôlkach a vo výsadbách po zabezpečenie kultúry. Na obranné opatrenia sa vynakladajú veľké finančné náklady do chemického ošetrenia plôch alebo ručného vyžínania. Zver patrí taktiež k vážnym škodcom. Obhryzom kôry, odhryzom terminálov a bočných výhonkov dokážu zamedziť zabezpečenie kultúr alebo aj rozvrátiť už zabezpečené porasty.
 
Daľšie informácie najdete na: www.los.sk
 
 

 Obsah