Lykožrút severský

Lykožrút severský (Ips duplicatus (Sahl.))

Lykožrút severský
Ips duplicatus(Sahl.)
 
Popis škodcu
Dospelec
valcovitý, 2,8 – 4,5 mm dlhý, čiernohnedý až čierny, lesklý. Predný okraj štítu a zadná časť kroviek sú pri pohľade zhora zaoblené. Krovky sú valcovité, prehĺbenina v zadnej skosenej časti kroviek je lesklá, po bokoch nesie 4 páry zúbkov, z ktorých prvý pár je od ostatných výrazne vzdialenejší. U samčeka sú horné dva zúbky malé, tretí je najväčší a pred vrcholom rozšírený, štvrtý opäť malý. Samičky nemajú zúbky tretieho páru rozšírené. Medzirýžia na krovkách sú bodkované. Po celom tele má dospelec dlhé, odstávajúce riedke, žlté ochlpenie.
 
Tvarom tela sa najviac podobá lykožrútovi smrekovému, od ktorého ho môžeme rozoznať podľa menšej veľkosti, tmavšieho sfarbenia a lesklej zadnej skosenej časti kroviek. Lykožrút smrečinový je na rozdiel od lykožrúta severského štíhlejší a má rovné švy na tykadlovej paličke. Lykožrút smrekovcový sa líši od lykožrúta severského značne väčšou veľkosťou a telo má valcovitejšie, tiež zúbky na skosenej časti kroviek sú rovnomerne vzdialené.
 
agresivne-druhy
Najagresívnejšie druhy lykožrútov žijúce na smreku
Význam, výskyt, spôsob života
Lykožrút severský je typickým predstaviteľom hmyzu, ktorý sa v minulosti v strednej Európe neprejavil ako lesnícky významný druh spôsobujúci hospodárske straty. V strednej Európe prvýkrát gradoval v Čechách na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia na severnej Morave a v Sliezsku, vzápätí bol zvýšený stav zistený i v priľahlých oblastiach Poľska a Slovenska. Lykožrút severský sa tak zaradil medzi potencionálnych kalamitných škodcov smrekových porastov strednej Európy a je potrebné mu venovať v hospodárskych lesoch patričnú pozornosť.
 
V strednej Európe sa vyvíja na smreku obyčajnom (Picea abies). Lykožrút severský napáda stojace smreky najčastejšie vo veku 40 –80 rokov, kde nalietava do vrškov alebo silnejších vetiev oslabených stojacich stromov. Ležiace drevo – skládky, polomy nenapáda. Ide o sekundárneho a fyziologického škodcu, podobne ako u l. smrekového. Tlmenie jeho premnoženia je komplikované, pretože tento lykožrút napáda stromy roztrúsené po poraste, nepreferuje určitú úroveň stromov a často nevytvára ohniská. Premnoženie lykožrúta severského býva spojené s premnožením ďalších druhov podkôrnikov, najmä lykožrúta smrekového, lykožrúta smrečinového, lykožrúta lesklého a lykokaza matného. Často napáda stromy už napadnuté niektorým z týchto druhov.


 
Rozšírenie lykožrúta severského
(● - rozšírený po celom území, ○ - rozšírený len v niektorých oblastiach štátu)
 
Lykožrút severský bol pôvodne rozšírený v oblasti severskej tajgy od Švédska až po Sachalin, ale bol známy i z horského areálu smreku obyčajného v Alpách. V dôsledku minulých umelo zakladaných smrekových porastov sa počas storočí postupne rozšíril zo severskej tajgy na juh. V súčasnej dobe bol jeho výskyt zaznamenaný v smrekových porastoch strednej Európy, a to najmä v oblastiach do nadmorskej výšky 600 metrov.
 
Podľa najnovších poznatkov sa vyskytuje bežne až do výšky 800 metrov (zriedkavo 900-1000 m n. m.). Na Slovensku sa vyskytuje v okresoch Žilinského a Trenčianskeho kraja, jeho početnosť z roka na rok narastá, o čom svedčia zvyšujúce sa odchyty do feromónových lapačov. Areál rozšírenia sa zväčšuje smerom na juhovýchod štátu.


 
Maximálne odchyty lykožrúta severského do lapačov v roku 2007.
 
V slovenských podmienkach má lykožrút severský najčastejšie dve generácie do roka. Jarné rojenie začína obyčajne na začiatku mája, prípadne na prelome apríla a mája. Letné rojenie prebieha zhruba od polovice júla. Pri veľmi suchom a teplom počasí zakladá tretiu generáciu, keď druhá môže prebiehať už od polovice júna a tretie rojenie potom nasleduje v auguste, príp. v septembri. Zakladá i tzv. sesterské generácie, podobne ako l. smrekový.
 

 
Vývoj maximálnych odchytov l. smrekového (Ips duplicatus)
do jedného feromónového lapača vo vybraných okresoch
severozápadného Slovenska.
 
Samčeky, ktoré nalietavajú na smreky ako prvé, po vyhlodaní závrtového otvoru a snubnej komôrky lákajú samičky pomocou agregačného feromónu, ktorého hlavnú zložku tvorí ipsdienol a E-myrcenol. Samičky potom vyhlodávajú materské chodby, v ktorých do plytkých bočných zárezov kladú jednotlivé vajíčka, v priemere asi 60 kusov. Z vajíčok sa po 1 – 2 týždňoch liahnu larvy, ktorých dĺžka vývoja závisí na podmienkach a trvá spravidla 2 – 4 týždne. Obdobie kukly trvá priemerne dlhšie ako jeden týždeň. Vyliahnuté chrobáky vykonávajú ešte približne dvojtýždenný zrelostný žer, počas ktorého pohlavne dozrievajú.
Celkový vývoj od založenia požerku až po ukončenie vývoja trvá 6 – 8 týždňov. Lykožrút severský zimuje ako dospelec, najčastejšie v hrabanke, môže zimovať tiež v kôre.
 
Požerok môže byť jedno až päťramenný, väčšinou však dvoj až trojramenný. Tvarom sa podobá požerku lykožrúta smrekového, je však menší, s užšími materskými chodbami. Na lokalitách s výskytom lykožrúta smrečinového (Ips amitinus) si ho s ním možno taktiež ľahko zameniť. V strede požerku sa nachádza závrtový otvor so snubnou komôrkou. Materské chodby sú 4-6 cm (max. 10cm) dlhé, asi 2mm široké, nie celkom rovnobežné s pozdĺžnou osou kmeňa, s niekoľkými vetracími otvormi. Larvové chodby sú krátke, maximálne 5cm dlhé. Ak má požerok tri materské chodby, tieto pripomínajú písmeno Y, pričom tieto chodby odbiehajú viac do strán, na rozdiel od požerku l. smrekového, ktorý má dve susediace chodby viac menej rovnobežné. V napadnutej časti kmeňa sú požerky lykožrúta severského veľmi často zmiešané s požerkami lykožrúta lesklého. Lykožrút smrečinový čiastočne i lykokaz matný sú jeho ďalší priestoroví konkurenti. S týmito druhmi sa požerky nemiešajú, pokiaľ napadne viac druhov jeden strom, potom jednotlivé druhy spravila obsadzujú ucelené časti.       
 
 
 
 
Požerky lykožrúta severského
 

Metódy kontroly

Pri kontrole vychádzame zo stanovenia populačnej hustoty škodcu, ktorú interpretujeme na základe kalamitného základu do nasledujúcich troch skupín:

  • základný stav – je charakterizovaný takým početným stavom l. severského, kedy objem kalamitného základu v priemere neprekročil 1 m3 na 5 ha smrekových porastov a nedošlo k vytváraniu ohnísk,
  • zvýšený stav – je charakterizovaný takým početným stavom l. severského, keď objem kalamitného základu v priemere prekročil 1 m3 na 5 ha smrekových porastov a dochádza k vytváraniu ohnísk,
  • kalamitný stav – je charakterizovaný takým početným stavom l. severského, kedy dochádza k rozsiahlemu poškodeniu porastov.

Kalamitný základ je charakterizovaný objemom dreva, napadnutého lykožrútom severským v období od 1.8. do 31.3. Člení sa na včas spracované lykožrútové drevo a na lykožrútové drevo čiastočne alebo úplne opustené.

 

Populačná hustota

Porasty

Stupeň odchytu v lapačoch (zatiaľ orientačný)

Stupeň napadnutia lapákov

Kontrolné a obranné opatrenia

Objem napadnutého dreva (m3)

Rozsevy a ohniská žeru

Základný stav

menej ako 1 m3 na 5 ha

nie sú

do 300 ks

menej ako 0,5 závrtu na 1 dm2

len kontrola

Zvýšený stav

viac ako 1 m3 na 5 ha

vznikajú ohniská

300  - 1 000 ks

0,5 – 1 závrt  na 1 dm2

obrana rovnaká

Kalamitný stav

viac ako 10 m3 na 5 ha

sú ohniská i rozsevy

nad 1000 ks

viac ako 1 závrt na 1 dm2

obrana sa zvyšuje

Tabuľka: Podľa vyhodnotenia stavu škodcu na danej lokalite sa pristupuje k následným kontrolám, plniacim čiastočne i obrannú funkciu:

 

 

Tieto kontrolno – obranné metódy sú:

  • pochôdzková metóda,
  • metóda feromónových lapačov,
  • lapáková metóda.
 

V základnom stave (latencii) sa l. severský kontroluje pochôdzkovou metódou v najohrozenejších smrekových porastoch, starších ako 40 rokov. Pri nej po celý rok vyhľadávame napadnuté stromy. V prípade ich zistenia venujeme pri kontrolách zvýšenú pozornosť ich okoliu. Kontrola sa nerobí len na porastných stenách ako u l. smrekového, ale predovšetkým vo vnútri porastov (preto je časovo veľmi náročná).

 

Napadnuté stromy poznáme: 

 

  • Farebné zmeny ihličia v korune, niekedy len v jej hornej časti, spodná časť koruny môže zostať zelená. Naviac, farebné zmeny ihličia v korune na stromoch, ktoré boli napadnuté ako celkom zdravé, sa prejavujú v rade prípadov príliš neskoro, spravidla v dobe, keď sú chrobáky tesne pred vylietnutím, po ukončenom vývoji alebo už dokonca vyleteli. Veľmi často sa farebné zmeny neprejavia ani do tejto doby. Závrtové otvory (v priemere majú približne 2 mm) a požerky môžeme kontrolovať len po zrúbaní napadnutého stromu. Požerok l. severského je spravidla dvoj- až trojramenný (výnimočne môže byť jedno- až päťramenný). Tvar požerku značne pripomína požerok l. smrekového, ale líši sa celkovo menšou veľkosťou. Materské chodby sú spravidla 4 – 6 cm (max. 10 cm) dlhé a 2 mm široké, menej rovnobežné s pozdĺžnou osou kmeňa, opatrené niekoľkými nepravidelnými, tzv. vetracími otvormi, ústiacimi na povrch borky. Larvové chodby sú krátke, maximálne 5 cm dlhé. Závrtové, vetracie a výletové otvory sú tiež zreteľne menšie ako pri lykožrútovi smrekovom.
  • Podľa opadávajúcej kôry z vrcholovej časti koruny v poslednej fáze vývoja l. severského; jej opadávanie môžu urýchliť vtáky.

Pri zvýšenom stave vykonávame kontrolu opäť pochôdzkovou metódou alebo pomocou feromónových lapačov vo všetkých smrekových porastoch starších ako 40 rokov so zastúpením smreku aspoň 20 %. Feromónové lapače umiestňujeme n najohrozenejšie miesta (do miest, kde sa v minulosti vyskytoval), a to aspoň 1 feromónový lapač na 5 ha. Lapáky pre kontrolu nepoužívame (bez navnadenia nie sú nalietavané).

 

Pri kalamitnom stave sa kontrola sústredí i do porastov mladších ako 40 rokov, kde sa vykonáva pochôdzkovou metódou, príp. pomocou feromónových lapačov, podobne ako pri zvýšenom stave. V starších porastoch sa kontrola už nerobí, ale aplikujú sa obranné opatrenia.

 

Metódy ochrany

Metódy ochrany členíme na:

  • preventívne,
  • supresívne,
    • biologické,
    • biotechnické,
    • mechanické,
    • chemické.

Prevencia

Základom prevencie je celoročné dôsledné vyhľadávanie, vyznačovanie, evidovanie a predovšetkým asanovanie napadnutých stromov. Rovnako ako u všetkých ostatných podkôrnikov, ďalšie preventívne opatrenia vychádzajú z dodržovania porastovej hygieny. Pretože l. severský nenapadá ležiace drevo (skládky, polomy), je nutné sa sústrediť na vyhľadávanie stojacich odumierajúcich stromov, kde by sa mohol namnožiť a ich včasné a dôsledné odstraňovanie.

 

Supresia

Základom priamej obrany je dôsledné vyhľadávanie a včasná asanácia všetkého napadnutého materiálu, čo je u tohto škodcu v súčasnej dobe najúčinnejšia metóda obrany. Skutočnosť, že l. severský napáda často stromy vo vnútri porastov, sťažuje však ich vyhľadanie a vyznačenie. Problémom je i diagnostika napadnutých stromov. Preto je treba k tejto činnosti pristupovať veľmi zodpovedne a svedomite.

 

Biologická ochrana

Podobne ako u ostatných podkôrnikov, spočíva biologická ochrana len v podpore predátorov a parazitoidov l. severského v porastoch. S ohľadom na podobný spôsob života a blízku príbuznosť k l. smrekovému tu platia rovnaké princípy ako u l. smrekového, a to i s ohľadom na veľmi podobné druhové spektrum všetkých predátorov, parazitoidov, mikroorganizmov i entomopatogénnych húb.

 

Biotechnická ochrana

V priamej ochrane môžeme použiť tiež feromónové lapače (nárazové – Theysohn alebo Ecotrap) s feromónovým odparníkom ID-Ecolure (odparník s odparom cez knôt; je nutná adjustácia zastrihnutím na naznačenom mieste podľa návodu). Nie je možné kombinovať v jednom lapači feromónové odparníky určené na lákanie l. severského a l. smrekového, pretože sa prejavujú vzájomné inhibičné účinky týchto feromónov. Naviac i následné vyhodnotenie stupňa odchytu vzhľadom k značnej podobnosti oboch druhov je omnoho zložitejšie. Pri použití feromónových lapačov v boji proti l. severskému platia rovnaké zásady a princípy, ako v prípade l. smrekového.

 

Pri použití feromónových lapačov sa pri určení ich počtu vychádza z nasledujúcich vzťahov:

  • Pre jarné rojenie sa odporúča inštalovať na každý čiastočne alebo čerstvo opustený chrobačiar aspoň 1 feromónový lapač a ďalej 1 – 2 feromónové lapače na každých 10 m3 včas spracovaného lykožrútového dreva.
  • Pre letné rojenie sa vychádza z počtu odchytených chrobákov do jednotlivého lapača (zo stupňa odchytu) v priebehu celého jarného rojenia, a to nasledovne:
    • slabý stupeň odchytu (do 300 ks) – feromónové lapače sa môžu zrušiť alebo premiestniť na vhodnejšiu lokalitu,
    • stredný stupeň odchytu (300 – 1 000 ks) – počet feromónových lapačov by mal zostať rovnaký,
    • silný stupeň odchytu (nad 1 000 ks) – počet feromónových lapačov sa odporúča primerane zvýšiť.

Najviac sa odporúča k takto určenému počtu feromónových lapačov na danej lokalite (v ohnisku) pridať 1 feromónový lapač na každý čiastočne alebo úplne opustený chrobačiar.

 

Mechanická ochrana

Lapáky, tak ako ich poznáme z obranných opatrení proti l. smrekovému, nemožno v boji proti l. severskému použiť. Využitie lapákov je viazané na ich navnadenie feromónovým odparníkom, pretože za normálnych okolností l. severský na zrúbané drevo nenalietava. Za tohto predpokladu sa lapáky pripravujú pred predpokladaným začiatkom rojenia, t. j. v apríli, ďalšie série sa pripravujú podľa priebehu rojenia, spravidla koncom júna. Lapáky, najlepšie stromy s tenšou kôrou, neodvetvené (!) sa rúbu predovšetkým na zatienených miestach. Účinnosť jednotlivých lapákov býva rozdielna. Napriek tomu je možné pre ďalší postup v ochrane napadnuté lapáky vyhodnotiť podľa kritérií, používaných pre l. smrekového, pričom sa však na rozdiel od l. smrekového hodnotí najmä horná polovica kmeňa. Pri slabom napadnutí pokračujeme len v kontrolnej činnosti, pri strednom napadnutí vykonávame zvýšenú kontrolu. Pri silnom napadnutí lapákov zintenzívňujeme obranné opatrenia.

 

Ďalej tu platia podobné princípy a zásady ako v prípade l. smrekového.

 

Mechanická asanácia sa používa po celý rok a je možné ju vykonávať odkôrnením (ručným, strojovým), alebo štiepkovaním (pri slabšom materiáli). Odkôrňovanie sa robí najlepšie v dobe vývoja lariev. Ak sú pod kôrou už kukly alebo chrobáky, nie je metóda ručného odkôrňovania vhodná. V tomto prípade je možné vykonať odkôrnenie odkôrňovačmi alebo použiť frézové odkôrňovacie adaptéry na motorové píly. V rozštiepkovanej biomase larvy ani kukly nedokončia vývoj; ak je štiepkovanie vykonané v štádiu žltého chrobáka, môže malá časť dospelcov prežiť.

 

Pre mechanickú asanáciu platia rovnaké princípy a zásady ako u l. smrekového.

 

Chemická ochrana

Pre chemickú asanáciu sa povoľuje používať len schválené prípravky uvedené v „Zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín“ vydávaného každoročne MP SR, a to v zmysle schválených etikiet. Pre chemickú asanáciu platia rovnaké princípy a zásady ako v prípade l. smrekového. Otrávené lapáky nepoužívame.

 

Nebezpečenstvo kalamitného premnoženia l. severského v našich podmienkach nemožno podceniť. Keďže sa jedná o druh, ktorý sa u nás v minulosti nevyskytoval, metódy ochrany lesa sú proti nemu zatiaľ nedostatočne prepracované a menej efektívne. Stretávame sa tu až s troma generáciami za rok, ktoré sa v týchto podmienkach nevyskytujú ani pri lykožrútovi smrekovom. Tlmenie nárastu populácie nad prah hospodárskej škodlivosti je komplikované, pretože l. severský napáda špecifické stromy (jednotlivo roztrúsene po poraste) a spravidla nevytvára ohniská premnoženia.

 

V súčasnosti jeho lesnícky význam rastie i v súvislosti s oslabením odolnostného potenciálu smreka pôsobením klimatických zmien (zvýšenie priemerných teplôt, extrémne teploty a sucho) a následnou aktivizáciou podpňovky smrekovej (Armillaria ostoyae). V podkôrnikmi postihnutých porastoch sa obranné opatrenia vykonávajú a sústreďujú predovšetkým na redukciu l. smrekového, čím sa vytvára voľný priestor pre menej známe druhy akým je i lykožrút severský. Každým rokom zaznamenávame ďalší nárast vo väčšine oblastí jeho výskytu a posun areálu južným smerom. Bude sa ale šíriť i vo vertikálnom smere, do vyšších nadmorských výšok (1000 m n. m.). Treba mu venovať i naďalej náležitú pozornosť, pretože invázne druhy predstavujú veľké riziko a vynakladá sa na obranu proti nim každoročne množstvo finančných prostriedkov.